http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Originálna metóda v boji proti rasizmu

Vierka Medňanská
Autor článku
Zdroj: TED
Angélica Dass / Zdroj: TED

Biela, červená, čierna a žltá sú farby, ktoré si spájame s ľudskou rasou. Brazílska fotografka Angélica Dass ukázala, že s farbou pokožky to nie je také jednoznačné. Svojím projektom dokazuje, že nikto nie je absolútne „čierny“ a nikto nie je absolútne „biely“.


Takto to zažila Angélica

Angélica Dass pochádza z rodiny, ktorá je „plná farieb“. Pokožku svojho otca opisuje ako „tmavú čokoládu“. Bol adoptovaný jej babičkou, ktorá má pokožku ako „porcelán“ a vlasy ako „bavlnu“. Pokožka jej starého otca bola niečo medzi „vanilkou“ a „jahodovým jogurtom“. Jej mama má pokožku ako „škorica“ s troškou farby „lieskovca“ a „medu“. Mamin otec bol mix „kávy“ a „mlieka“. Vzhľadom na to, v akej rodine Angélica vyrastala, farba pokožky pre ňu nebola nikdy dôležitá. Iné významy mala farba pokožky mimo domova. Ako dieťa nechápala významu farbičky pleťovej farby.

„Som síce z mäsa, ale nie som ružová. Moja koža bola hnedá, ale ľudia vraveli, že som čierna.“ Angélica Dass

Neskôr sa vydala za Španiela s farbou „červenou ako rak“, ktorý sa spáli na slnku. Odvtedy začala premýšľať o tom, akú farbu by mohli mať ich deti. Vtedy vznikla Humanae, jej osobné cvičenie.

 

Projekt Humanae

Angélica začala najskôr fotografovať svoju rodinu, priateľov a neskôr sa pridávali aj iní ľudia vďaka zdieľaniu cez sociálne média. Fotografovala portréty ľudí s odhalenými ramenami na bielom pozadí. Následne z fotografie odobrala 11 pixelov z oblasti nosa a odtieň vyhľadala vo farebnej palete Pantone. Ten umiestnila do pozadia a číslom odtieňu označila fotografiu. Vyfotografovala viac ako 3 000 ľudí, v 13-tich rôznych krajinách, v 19-tich rôznych mestách, z rôznych vrstiev obyvateľstva. „Všetky druhy viery, rodové identity, telesné postihnutia, novorodenci alebo smrteľne chorí,“ hovorí, že všetci tvoria svoj nový kmeň. „Všetci spolu tvoria Humanae.“

 

Humanae je viac ako umenie

Projekt zaznamenal veľký úspech. Fotografie sa vystavujú v múzeách, galériách, na verejných priestranstvách, uliciach. Humanae spôsobil diskusiu o národnosti, pôvode, ekonomickom statuse, veku alebo estetických normách. Projekt prekročil estetickú hodnotu aj tým, že ho využívajú výskumníci v oblasti antropológie, fyziky a neurovedy pri skúmaní ľudskej etnickej príslušnosti či dokonca Alzheimerovej choroby.

 

Za každým portrétom je príbeh

Humanae je pre mnohých ľudí užitočná. Ľudia zdieľajú svoje osobné svedectvá spolu s fotografiami Angélici Dass. Tieto portréty nás nútia premýšľať o tom, ako sa navzájom vidíme. Angélica ukazuje, že každý človek je unikátny, rovnako ako odtieň jeho pokožky, ktorý vôbec nesúvisí s jeho charakterom.

 

Aká je tvoja farba? Pýtajte sa v školách!

Jedným z ďalších rozmerov, ktorý projekt Humanae zaznamenal je využitie v školách. Učitelia používajú projekt ako nástroj na vzdelávacie aktivity. Študenti a deti maľujú svoje autoportréty a snažia sa objaviť svoju jedinečnú farbu pokožky.

 

„Srdcem, ne očima“

Angélicu Dass pozval americký učiteľ jazykového gymnázia z Frýdlantu nad Ostravicí, aby oboznámila českých študentov so svojím projektom. Myšlienka ich nadchla tak, že sa rozhodli vytvoriť vlastný projekt s názvom „Srdcem, ne očima“, ktorým bojujú proti rasizmu. Angélica lektorovala seminár pre pedagogických pracovníkov, dobrovoľníkov z radov študentov a sama dohliadala na prvé workshopy v školách. Projekt si uspôsobili podmienkam na svoj kraj. Študenti gymnázia navštevovali základné školy v Moravskosliezkom kraji, kde žiakov 1. stupňa najskôr oboznámili s fotografiami z projektu Humanae. Deťom rozdali zrkadlá, aby si nakreslili ceruzkami vlastné portréty. Následne si každé dieťa namiešalo z telových farieb, tú svoju vlastnú, unikátnu farbu.  S tou prekryli svoj portrét. Pri tejto činnosti deti zistili, že nemajú všetci rovnakú farbu pleti. Prišli k poznaniu, že ich farba pokožky môže mať rôzne odtiene – smotanové, krémové, mliečne, vanilkové,... V závere výtvarného workshopu pátrali lektorky po poznaní detí, prečo je dôležité neposudzovať ľudí podľa farby pleti, ale podľa toho, akí sú, ako sa správajú.

 

Zdroj: FB Srdcem, ne očima

 

Ocenenie Gratias Tibi

Projekt „Srdcem, ne očima“ získal ocenenie Gratias Tibi. Touto cenou oceňuje spoločnosť Človek v tísni mladých ľudí, ktorí sa snažia meniť svoje okolie k lepšiemu.

 

Humanae dokazuje nielen ľudskú jedinečnosť, ale aj inšpiráciu a spôsob preventívneho programu pred xenofóbiou, rasizmom a predsudkami.

 


Zdroje: ted.com, ideas.ted.com, cs-cz.facebook.com
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.