V triedach na základných školách dnes bežne nájdete visieť na stenách nástenky správania. Ich snaha je deti motivovať k dobrému správaniu či lepším akademickým výsledkom. Je však ich dopad naozaj vždy pozitívny?
V triedach prvého stupňa sa pravidelne stretávame s hodnotiacimi systémami detí. Môžu mať rôznu podobu a ich cieľom je, aby viedli žiakov k zmene negatívneho správania či iných zlozvykov ako napríklad zabúdanie si domácich úloh, učebníc či pomôcok. Žiaci potom končia na tejto „verejnej tabuli“, kde nielen spolužiaci, ale aj všetci návštevníci triedy môžu vidieť, kto koľko toho navystrájal, kto si nerobí domáce úlohy a kto často zabúda.
Faktom je, že vizualizácia deťom, najmä v mladšom veku, pomáha. Preto učitelia žiakom prostredie v triede upravujú tak, aby im obrázky pripomínali veci, na ktoré by mohli zabudnúť (pravidlá triedy, obrázkový rozvrh hodín, ...). Deti tiež potrebujú neustálu spätnú väzbu a vizuálne pomôcky sa zdajú byť pre mnohých ideálnym riešením. Niektorí učitelia sa preto rozhodnú využívať aj nástenky správania. Už to však nie sú len obyčajné tabuľky na zaznamenávanie čiernych a červených bodov, ale sú čoraz kreatívnejšie. Učitelia siahajú po pútavých farebných hodnotiacich systémoch, nálepkách a štipcoch, ktoré sa v priebehu dňa posúvajú hore a dole, podľa toho, ako sa žiaci správajú. No a na konci týždňa či mesiaca býva definitívne zúčtovanie. Všetci sa dozvedia, kto bol v tom období najlepší a kto najhorší.
Tieto systémy sú účinné, ale väčšinou len z krátkodobého hľadiska. Žiaci sa zo začiatku snažia, pretože ich snaha je odmeňovaná. Avšak, ide o vonkajšiu motiváciu, ktorá podľa psychológov nie je taká účinná ako vnútorná, ktorá pramení z vnútorného presvedčenia dieťaťa. Podľa viacerých odborníkov však aj pri najlepšej snahe učiteľa môžu mať nástenky na deti aj negatívny dopad ako pocity hanby, nedostatočnosti, neporozumenie reflexii učiteľa. Aj pre dospelého človeka, môže byť skľučujúce, keď niekde visí jeho meno v negatívnom zmysle. Aký dopad to môže mať na dieťa?
Stres a úzkosť
Hodnotiace nástenky môžu spôsobovať nepríjemné pocity, najmä vtedy, keď má dieťa strach z toho, že pre jeho pozíciu na nástenke, bude zosmiešnené pred ostatnými deťmi. Sklame učiteľa či rodiča.
Negatívne presvedčenie o sebe samom
Deti sú živé, rady pobehujú, neobsedia, naháňajú sa. Kým niektoré deti zvládnu dlhšie obdobie nečinnosti počas hodiny, väčšina detí má toto obdobie krátke. Ľahko sa rozptýlia a tomu zodpovedá aj ich správanie. Následne sú negatívne označované v hodnotiacej tabuľke. Ak sa to opakuje znova a znova, začínajú o sebe uvažovať negatívne. Získavajú presvedčenie: „som zlý chlapec/dievča a nikto ma nemá rád“.
Sociálna izolácia a symptómy depresie
Ak je dieťa označované za to, ktoré sa vždy dostane do problémov, môže čeliť sociálnej izolácii. Dieťa, ktoré nevie opraviť svoje zaškatuľkované hodnotenie v triede, môže trpieť príznakmi detskej depresie (uzatvára sa pred rovesníkmi, rodičmi, má poruchy spánku, nechutenstvo k jedlu, cíti sa bezcenne a dokonca odmieta chodiť do školy).
Ako môžeme nástenky v triedach nahradiť?
Existujú viaceré alternatívne prístupy k používaniu násteniek správania. Ich náhradou je najmä predchádzanie negatívnemu správaniu a budovanie pozitívnej klímy triedy.
Budujte pozitívnu klímu triedy
Je dôležité, aby sa v nej všetci cítili bezpečne a šťastne. Zaraďte do vyučovania cvičenia na rozvoj komunity triedy, ranné stretnutia na začiatok dňa, zapojte žiakov do diskusie o vytváraní pravidiel.
Naučte žiakov reagovať na ich vlastné pocity
„Ak si nahnevaný, prejdi sa, zhlboka sa 10 krát nadýchni, napi sa vody, poobzeraj sa a spočítaj koľko vecí je okolo teba červených."
„Ak si smutný, zhlboka sa 5 krát nadýchni, zaspievaj si pieseň, spočítaj veci okolo teba, ktoré sú modré, nakresli si niečo."
„Ak si vystrašený, zhlboka sa 5 krát nadýchni, spomeň si na niečo pekné, spočítaj veci okolo teba, ktoré sú fialové, nakresli si niečo."
Naučte žiakov sebareflexii. Sebahodnoteniu sa počas vyučovania venujeme najmä z hľadiska vzdelávacích cieľov. Ako si spokojný so svojou odpoveďou? Čo sa ti dnes podarilo/nepodarilo? Toto sú otázky, ktoré smerujeme na žiakov. Ale nemali by sme pritom zabúdať ani na sebahodnotenie správania. Jedným zo spôsobov je sebahodnotiaci list.
Veďte deti k sebareflexii
Využívanie sebahodnotiacich listov posilňuje pozitívne správanie. Vyžaduje od žiaka, aby porovnal svoje súčasné správanie voči pozitívnemu cieľovému správaniu. Sebahodnotenie by malo byť podporované učiteľovou pochvalou, keď žiak prejavuje pokrok k želanému správaniu.
Využívajte relaxačné techniky
Pomáhajú žiakom zvládnuť záťažové situácie.
„Hra na vtáčika“ - žiaci si predstavujú, aké by to bolo keby vedeli lietať.
„Hra na balón“ - žiaci sú v podrepe. Predstavujú si, že sú bublina, ktorá sa veľmi pomaly nafukuje, až praskne. Klesnú na zem, kde chvíľku odpočívajú.
„Hra na dážď“ - žiaci sú v kruhu, so zatvorenými očami počúvajú ticho. Postupne vytvoria dažďovú búrku, najskôr šúchaním dlaní o seba, lúskaním prstami, tlieskaním dlaňami, až po bubnovaním prstami o podložku. V závere hry, búrka utíchne.
Podporte domácu prípravu
Žiakom môžeme vytvoriť kartičku, ktorú dostanú na každý deň. Vyfarbujú si, alebo odškrtávajú úlohy, ktoré sa im podarili splniť. V prípade nesplnenia povinnosti, zdôvodnia (rodičom, učiteľke), čo im v tom bránilo.
Ak si žiaci vytvoria pravidelný návyk domácej prípravy, predídeme zabúdaniu domácich úloh a pomôcok. Žiaci sa naučia plánovať činnosti, plniť povinnosti a organizovať voľný čas. U najmladších žiakov alebo u žiakov, ktorí majú problém s porozumením, môžeme vytvoriť kartičky vo forme obrázkov.
Zdroje:
Skúsenosti s intervenciou žiakov s problémovým správaním na primárnom stupni vzdelávania
