Daniela Maťuchová učí Batesovu metódu: Človek musí veriť, že aj zrak sa môže zlepšiť

Priznáva autorka knihy Lepší zrak prirodzene, Daniela Maťuchová, pôvodne daňová kontrolórka, dnes certifikovaná lektorka Batesovej metódy prirodzeného zlepšenia zraku, ktorá sa stala historicky prvou víťazkou novej kategórie Služby v súťaži Čo dokáže mama 2020.

 

Váš druhorodený synček sa narodil predčasne. Má viacero diagnóz, medzi ktorými je aj postihnutie zraku – retinopatia. Práve preto ste hľadali možnosti, ako mu pomôcť?

Ide o retinopatiu nedonosených, kde v dôsledku dlhodobého pobytu v inkubátore, keď je dieťa vystavené vyššej koncentrácii kyslíka, dochádza neskôr k poškodeniu sietnice. Ak je sietnica vážne poškodená, takéto deti sú prakticky nevidiace. Práve preto som hľadala nejaké alternatívne možnosti, pretože klasická medicína nám už nevedela pomôcť.

 

Pamätáte si na ten deň, kedy ste našli informácie o Batesovej metóde?

O Batesovej metóde som sa dozvedela niekedy v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, teda dávno pred tým, než nastali problémy so zrakom u môjho syna. Bolo to v čase, keď som ja sama potrebovala okuliare kvôli krátkozrakosti. V Revúcej, odkiaľ pochádzam, sme vtedy mali asi len jedno kníhkupectvo, v ktorom som našla knihu Prirodzené zlepšovanie zraku od Janet Goodrich, austrálskej učiteľky tejto metódy. Bolo to moje prvé stretnutie s Batesovou metódou. Aj keď som si vtedy nepomohla k lepšiemu videniu, vedela som, že existuje alternatívna možnosť zlepšenia zraku a vrátila som sa ku knihe práve vtedy, keď som riešila vážne poškodenie zraku svojho synčeka.

 

Čím vás táto metóda oslovila?

Batesova metóda ma oslovila tým, že môže pomôcť pri akejkoľvek diagnóze, bez ohľadu na vek. Samozrejme, nie je to všeliek. Tak ako klasická medicína nepomôže každému, rovnako ani tá alternatívna. Výsledky závisia od viacerých faktorov. Batesova metóda si nevyžaduje žiadne náročné cvičenia. Skôr naopak, je dôležité vyhnúť sa akejkoľvek námahe a napätiu. A hoci k zlepšeniu nedochádza zo dňa na deň, nemá nežiaduce vedľajšie účinky. Keďže mne sa zrak upravil spontánne a okuliare nepotrebujem už takmer 14 rokov, viem, že zrak sa môže nielen zhoršiť, ale aj zlepšiť.

 

Študovali ste však niečo iné. A nestali ste sa certifikovanou lektorkou, zo dňa na deň. Na začiatku bol jeden email a osobné stretnutie v Anglicku...

Som vyštudovaná ekonómka. Po ukončení štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave som sa zamestnala na Daňovom úrade v Revúcej ako kontrolórka. Neskôr som odišla za manželom do Banskej Bystrice, kde som pracovala na Daňovom riaditeľstve, na Odbore medzinárodných daňových vzťahov. Keď som odchádzala na materskú dovolenku s prvým dieťaťom, netušila som, že je to koniec mojej dvanásťročnej kariéry v štátnej správe. Po roku sa mi narodil syn a vzhľadom na vzniknutú situáciu, bol návrat späť do zamestnania s pevnou pracovnou dobou viac menej nereálny.

 

Študovali ste v zahraničí, prezraďte nám o tom viac?

Keď mal syn asi dva roky, dozvedela som sa o americkom terapeutovi Meirovi Schneiderovi, ktorý sa narodil slepý a dnes vidí. K lepšiemu videniu si pomohol praktizovaním techník Batesovej metódy. Oslovila som ho a nakoniec sme sa stretli aj osobne počas konferencie venovanej prirodzenému zlepšovaniu zraku v Anglicku. Pozvala som ho na Slovensko a v roku 2011 prišiel do Banskej Bystrice, kde viedol 3-dňový workshop a osobné konzultácie. Po Schneiderovej návšteve sa mi začali ozývať ľudia, ktorí sa nemohli zúčastniť jeho workshopu. Pýtali sa, kedy zorganizujem podobnú akciu. O tejto možnosti som už neuvažovala, pretože zorganizovať jeho návštevu mi trvalo presne rok a bolo to dosť vyčerpávajúce. Niekedy v tom čase som sa začala pohrávať s myšlienkou, že by som sa dala na štúdium Batesovej metódy. V prvom rade som chcela pomôcť synovi. Ale už vtedy som rozmýšľala o tom, že by som nadobudnuté vedomosti mohla využiť aj inak. Na Slovensku som nepoznala nikoho, kto by sa problematikou prirodzeného zlepšovania zraku zaoberal a keď ma v týchto úvahách podporil aj manžel, myslím, že bolo rozhodnuté.

 

Rozhodnutie ísť študovať do Anglicka, asi vzhľadom na to, že ste mali doma malú dcéru a syna s hendikepom, nebolo jednoduché.

Vždy som obdivovala ženy, ktoré počas materskej dovolenky boli schopné študovať na vysokej škole. Pre mňa čosi také bolo nepredstaviteľné. Napriek všetkému som sa vo svojich  38 rokoch dala na štúdium. A dokonca v zahraničí, na College of Vision Education vo Veľkej Británii. Za neuveriteľné peniaze (môj príjem v tej dobe činil len rodičovský príspevok necelých 200 eur; nevyhnutne tak pomáhal každý, kto mohol, občas úplne cudzí ľudia). Štyri týždňové intenzívne pobyty mimo rodiny. A potom práca doma – po nociach študovanie a písanie úloh, ktoré nám zadali lektori. Cez deň popri starostlivosti o dve malé deti som si musela nájsť „dobrovoľníkov“, ktorí boli ochotní prísť k nám domov, aby som s nimi pracovala na zlepšení ich zraku. Pomedzi to nejaké projekty a čítanie študijnej literatúry, rešerše, samozrejme všetko v anglickom jazyku. Začínala som okolo 23:00 hodiny, po dokončení prác okolo detí a domácnosti, a končila o druhej, tretej hodine ráno. Syn sa budieval počas noci aj viackrát, takže o spánku ani nehovorím.  Celé to trvalo rok a ku koncu štúdia to už organizmus nevydržal - bola som chorá ja a aj ostatní členovia rodiny.  Ale v marci 2013 som dostala diplom a urobila skúšky, čo mi umožnilo vstup do medzinárodnej asociácie združujúcej učiteľov Batesovej metódy prirodzeného zlepšovania zraku.

 

 

Mohli by ste jednoducho vysvetliť, v čom spočíva cvičenie zraku Batesovou metódou?

Ja ako učiteľ Batesovej metódy učím svojich klientov – študentov, ako správne používať zrak. Vysvetlím im základné princípy metódy a názorne predvediem techniky, ktoré z týchto princípov vychádzajú. Nejde o žiadne zložité cvičenia, ani o „tvrdý dril“. Práve naopak, námaha, úsilie, snaha a pod. v tejto metóde nemajú miesto. Je dôležité, aby jednotlivé techniky či aktivity robil klient so záujmom a na základe motivácie, bez zbytočného stresu a napätia.  Mnohé z aktivít sa postupne stávajú bežnou rutinou, akou je napr. umývanie zubov. Ide o to, aby sa klient naučil používať zrak uvoľnene, bez napätia, čiže pôjde hlavne o zmenu návykov v spôsobe pozerania. Batesova metóda je určená pre osoby s takými zrakovými problémami ako je krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus, presbyopia, strabizmus, tupozrakosť a podobne. Vek pritom nehrá žiadnu rolu.

 

Máte mnoho klientov v rôznom veku, aký je váš, doposiaľ, najväčší úspech?

Myslím, že za úspech môžeme považovať akékoľvek zlepšenie, ktoré prinesie človeku vyššiu kvalitu života. Pre mňa je takou srdcovkou chlapec, ktorý ako desaťročný ku mne prišiel aj s rodičmi pred viac než siedmimi rokmi. Bol prakticky nevidiaci. Jeho problém spočíval v poškodení mozgu, tzv. CVI. Dokázal prečítať dva riadky na testovacej tabuli zo vzdialenosti asi 10 cm. Už po dvoch hodinách práce prečítal tri riadky zo vzdialenosti 80 cm. V nasledujúcich rokoch sa jeho zrak ďalej zlepšoval. A aj keď je ťažké povedať, do akej miery je schopný zlepšiť svoje videnie, už to čo dosiahol výrazne zlepšilo kvalitu jeho života. V škole pre nevidiacich mohol dovtedy pracovať vizuálne len nejakých 10 minút. Po tom, ako začal praktizovať Batesovu metódu, zvládal vizuálne pracovať počas celého vyučovania. Jeho príbeh je podrobnejšie opísaný v mojej knihe Lepší zrak prirodzene – praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom.

 

Viete Batesovou metódou pomôcť človeku s akoukoľvek očnou diagnózou?

V podstate áno. Ale ako som už povedala, záleží to predovšetkým od konkrétneho človeka. Dôležitým predpokladom je, aby veril, že zrak sa môže zlepšiť. Všeobecne totiž panuje názor, že zrak sa môže len zhoršiť, ale určite sa nezlepší. Musí byť  trpezlivý a vytrvalý. Ide hlavne o zmenu spôsobu, akým používa svoje oči, teda je potrebné zbaviť sa zlozvykov pri pozeraní. Veľmi dôležitú úlohu zohráva psycho-emocionálny stav.

 

V roku 2011 ste dokonca priviezli na Slovensko Meira Schneidera a zorganizovali workshop pre účastníkov z viacerých krajín. Chystáte opäť niečo podobné?

Organizovanie Schneiderovej návštevy bolo veľmi náročné. Trvalo mi rok, kým sa to podarilo a myslím, že jedna takáto skúsenosť mi bohato stačila. Momentálna situácia ani veľmi nepraje takýmto podujatiam a už vôbec nie medzinárodným. Ak aj áno, tak väčšinou len v online priestore. Moji kolegovia vo Francúzsku však predsa len nabrali odvahu a organizujú na jeseň tohto roku medzinárodnú konferenciu venovanú holistickému prístupu k liečeniu zraku. Uvidíme, či situácia dovolí stretnutie naživo alebo bude aj toto podujatie nakoniec len online.

 

Na začiatku bolo vaším cieľom najmä pomôcť svojmu synovi. Dnes pomáhate všetkým, ktorí to potrebujú vo svojom centre ProVitalis v Banskej Bystrici. Bolo ťažké nabrať odvahu a založiť toto centrum?

Už počas štúdia som rozmýšľala, že by bola škoda nechať si všetky tie nadobudnuté vedomosti len pre seba. Vedela som, že na Slovensku oficiálne túto metódu nikto nevyučuje. Moja šesťročná rodičovská dovolenka sa pomaly blížila ku koncu a vrátiť sa späť do štátnej správy s pevným osemhodinovým pracovným časom neprichádzalo do úvahy. Vedela som, že by mi len ťažko tolerovali „výpadky“ v práci kvôli častým rehabilitačným pobytom alebo OČR-kám. Rozhodovanie, či sa dať na podnikanie, však vôbec nebolo jednoduché. Bola tu ešte jedna možnosť, zostať doma so synom a poberať opatrovateľský príspevok. Neustále ma prenasledovali pochybnosti. Ten čas by som predsa mohla venovať synovi. Čo ak ho o niečo ukrátim? Nemohla by som pre neho urobiť viac? Nezhorší sa jeho stav? Ak by som sa venovala len jemu, ak by sme absolvovali ďalšie pobyty a terapie, napredoval by? Zlepšil by sa? Aspoň v niečom?

Bolo to veľmi ťažké rozhodovanie. Na jednej strane syn. Na druhej - túžba vyskúšať si na vlastnej koži, aké to je spoliehať sa len sama na seba, nebyť na nikom závislá, byť si sama sebe pánom… Nakoniec som sa rozhodla. V januári 2014 som si založila Centrum ProVitalis v Banskej Bystrici, kde poskytujem služby zrakového vzdelávania.

 

Podporovala vás rodina, okolie?

Rodina mi pomohla hlavne v tých praktických veciach, ako je vymaľovanie priestoru, položenie linolea či zmontovanie nábytku. Ale myslím si, že mnohí neverili, že vydržím viac ako dva roky. No už je to sedem rokov, čo podnikám, takže nepriaznivé predpovede sa nakoniec nenaplnili. 

 

Ste aj autorkou knihy.

Začiatky Centra ProVitalis boli naozaj ťažké. Ponúkala som služby, ktoré nikto nepoznal. Potrebovala som dostať do povedomia ľudí informáciu, že zrak je možné zlepšiť prirodzeným spôsobom. Bežné inzeráty v novinách nefungovali. Je ťažké vyjadriť na ploche 4 x 6 cm, čo vlastne ponúkam. Stalo sa mi, že na inzerát reagovala pani, ktorá bola presvedčená, že volá do očnej ambulancie. Chcelo to teda viac priestoru.

 

Skúsila som osloviť niekoľko časopisov so svojím príbehom, ale ozvali sa len z jedného a môj prvý článok nakoniec uverejnili až o rok a pol neskôr. Bolo to frustrujúce. Syn v tej dobe už navštevoval denný stacionár, takže som síce mala čas na prácu, ale nemala som klientov. A tak som si sadla k počítaču a začala písať.

 

K rozhodnutiu napísať knihu ma inšpiroval aj fakt, že klienti, ktorí ma navštívili, ma následne kontaktovali s otázkami k jednotlivým technikám, nepamätali si niektoré veci, neboli si istí, či konkrétnu techniku vykonávajú správne, resp. sa chceli utvrdiť v tom, že ju robia dobre. Kniha tak mohla slúžiť aj ako podpora či pomôcka práve v takýchto prípadoch. Možno som si takto chcela určitým spôsobom uľahčiť prácu do budúcna. A možno v tom bol aj istý marketingový zámer. Predsa len, ak by sa mi podarilo vydať vlastnú knihu, mohla by som sa omnoho lepšie prezentovať. A kniha by mi zároveň pomáhala šíriť myšlienku prirodzeného zlepšenia zraku medzi ľuďmi.

 

 

Boli ste hosťkou aj na viacerých odborných konferenciách. Ste na Slovensku jedinou lektorkou Batesovej metódy?

Asi jedinou oficiálnou. Viem, že tu je niekoľko ľudí, ktorí absolvovali nejaké kurzy, ale neviem, či majú aj vlastnú prax. Určite som jedinou Slovenkou, ktorá je členom Bates Association for Vision Education, medzinárodnej asociácie združujúcej učiteľov Batesovej metódy.

 

Prezraďte nám viac aj o svojej dcére? Chce ísť vo vašich šľapajách?

Dcéra Veronika má onedlho 14 rokov. Je veľmi šikovná. Ale v mojich šľapajách zrejme nepôjde. Jej vášňou sú počítače, programovanie, robenie videí, grafika a podobne. Takže, jej budúcnosť vidím skôr v tejto oblasti.

 

Keby niektorá mamička chcela absolvovať rovnaké vzdelávanie ako vy, má možnosť, prípadne sa chystáte aj vy „učiť“ iných?

Mala som už niekoľko takýchto dotazov a aj som o tom uvažovala. Ale, žiaľ,  nie som schopná zabezpečiť takéto vzdelávanie z kapacitných dôvodov. Predsa len, som limitovaná starostlivosťou o ťažko postihnutého syna a som vďačná aspoň za ten čas, ktorý mám k dispozícii, keď je syn v DSS. Veľkým šťastím je pre mňa aj to, že DSS mám len 5 minút od bytu. Kurzy by si však vyžadovali najmä čas v rámci víkendov a samozrejme je potrebný aj nejaký čas na prípravu. Ja sama som absolvovala štúdium v rozsahu viac ako 300 hodín. Toto by som za týchto podmienok nezvládla. Bolo by to určite na úkor rodiny. A to nechcem. Momentálne je možné študovať len v zahraničí a online.

 

Keby ste sa ohliadli do minulosti, na cestu, ktorou ste prešli. Urobili by ste niečo inak?

Čo sa týka podnikania, myslím, že ani nie. Aj keď to bola a stále je náročná cesta, je veľmi zaujímavá a veľa som sa naučila. Vyhovuje mi časová flexibilita, nezávislosť a hlavne možnosť tvoriť. A čo je najdôležitejšie, spätná väzba od ľudí, ktorým táto metóda pomohla, ma utvrdzuje v tom, že moja práca má zmysel.

 

Čo považujete za svoj, doposiaľ, najväčší úspech?

Za svoj najväčší úspech považujem to, že napriek všetkému, čím som si prešla a prechádzam, som našla spôsob ako sa realizovať a dať svojmu životu zmysel. Aj keď svojmu synovi pomôcť nedokážem, môžem pomáhať tam, kde sa pomôcť dá.

 

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Momentálne dokončujem ďalšiu knihu, ktorá verím, že uzrie svetlo sveta v tomto roku. Sú to skutočné príbehy ľudí, ktorí navštívili moju pracovňu, doplnené o postrehy, zamyslenia, tipy, rady a techniky na zlepšenie zraku. Cez príbehy sa čitatelia dozvedia zaujímavé fakty o zraku, jeho fungovaní a možnosti jeho zlepšenia prirodzeným spôsobom. V pláne je aj detská kniha s básničkami a aktivitami na stimuláciu zraku, ktorá je napísaná už dávnejšie, ale stojí kvôli ilustráciám. Verím, že všetko má svoj čas. Aj tá detská si zrejme musí počkať na ten svoj.