Aké krúžky vybrať pre dieťa a koľko ich je tak akurát?

Sponzorovaný článok
Väčšina detí má dva krúžky už od prvého ročníka.
Väčšina detí má dva krúžky už od prvého ročníka. / Foto: Bigstock

Väčšina detí má dva krúžky už od prvého ročníka, najdrahšie sú v Bratislavskom a najlacnejšie v Žilinskom kraji. Medzi ne by sme mali zaradiť aj cudzí jazyk, deti do ôsmich rokov sa ho dokážu naučiť najrýchlejšie. Medzi množstvom krúžkov a voľným časom je však potrebný prirodzený balans.

 

Až 8 z 10 detí na Slovensku navštevuje po škole minimálne jeden záujmový krúžok. V organizovaní času svojim ratolestiam vedú rodičia v  Žilinskom kraji, kde sa mimoškolským aktivitám venuje skoro každé dieťa. Nasleduje Košický, Trenčiansky a Bratislavský kraj. O niečo menší záujem o krúžky (76 %) je v Trnavskom kraji. „Naše deti ich majú v priemere dva, a to už od 1. ročníka. Tri a viac krúžkov má asi len každý desiaty žiak. Medzi ôsmakmi a deviatakmi je viditeľne nižší záujem o akékoľvek organizované trávenie voľného času,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková údaje z prieskumu, ktorý si dali vypracovať.

 

V dnešnom svete nič nie je zadarmo a aj rozvíjanie talentu detí niečo stojí.  Krúžky v rámci školského klubu nás stoja od 10 do 100 eur. Ak ich deti navštevujú mimo školy, rodičia za  ne platia v priemere 120 eur ročne. Najviac, až 250 eur, za mimoškolské aktivity nechávajú v Bratislavskom kraji a najmenej, 75 eur, v Žilinskom kraji. K tomu si však treba prirátať aj náklady na dopravu. Polovica detí sa síce na krúžky premiestňuje po vlastných, ale ostatné na ne rodičia väčšinou vozia autom.

 

Čo robiť, keď ho všetko baví iba chvíľu?

Ak ešte len rozmýšľate akú aktivitu vybrať pre svoju ratolesť, psychologička Lenka Uherová radí, aby ste boli ústretoví a nechali dieťa vyskúšať všetko, čo ho robí šťastným. „Nie je dobré nútiť dieťa do niečoho len preto, lebo my chceme, aby v danej činnosti napredovalo alebo len preto, lebo s ňou už raz začalo a my sme mu predplatili určitý počet hodín.“ Ak chodilo na tanečnú a teraz túži po volejbale, mali by ste mu to umožniť, aj keď z toho, samozrejme, plynú isté následky. „Tie dieťaťu vysvetlíme a časť z nich, v závislosti od veku dieťaťa, prenecháme jemu. Napríklad samo sa pôjde odhlásiť a prihlásiť sa na iný krúžok, zabezpečí si odvoz s kamarátom, poprípade, prispeje na novú aktivitu svojimi našetrenými peniazmi a podobne,“ odporúča psychologička.

 

Vedie šport, odporúčajú sa aj jazyky

Školáci na Slovensku sa zaujímajú najmä o šport. „Je to viac ako 40 % detí, pričom v treťom až piatom ročníku sa žiaci športu venujú mierne viac. O polovicu menej detí chodí na výtvarný krúžok, tanec alebo hudobnú. Tieto aktivity sú populárne najmä v nižších ročníkoch, starší školáci si skôr vyberajú cudzie jazyky,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky L. Žáčková.

A práve ku kontaktu s cudzím jazykom by sme deti mali viesť čo najskôr. Najrýchlejšie, najefektívnejšie a s minimálnou záťažou sa ľudský mozog učí jazyky do ôsmich rokov. Po 25. roku života to už ide citeľne ťažšie. „Na to aby sme sa reč rýchlo naučili, musíme v nej myslieť a toto je výhoda detského mozgu, ktorý sa neuveriteľnou rýchlosťou vyvíja práve do ôsmich rokov. Je veľkou výhodou ak dieťa vyrastá v bi – tri alebo viac lingválnom prostredí. Učenie aj viacerých jazykov naraz nie je pre dieťa v tomto veku zaťažujúce, ale stimulujúce. Každopádne, nesmie byť orientované na výkon. Má to byť pre dieťa zábava a radosť, nie spôsob ako potešiť rodiča, zavďačiť sa učiteľovi,“ upozorňuje Lenka Uherová.

 

Všetkého veľa škodí, aj krúžkov

Je určite dobré, aby dieťa malo záujmy, aby sa hýbalo, skúšalo nové veci a zažívalo úspechy aj zlyhania. Zároveň však treba myslieť na to, že nesmie byť neustále orientované na výkon a vypĺňanie času. Medzi školskými povinnosťami, krúžkami a neorganizovaným časom treba zachovať prirodzený balans. Výskumy ukázali, že bežný školák prichádza domov, práve kvôli množstvu mimoškolských aktivít, až okolo ôsmej hodiny večer. Oberá ho to o čas strávený s rodinou, ako aj o možnosť nudiť sa a tým pádom naučiť sa spoľahnúť iba na seba. „Aj sama Maria Montessori vnímala ako dôležité, aby sa dieťa dokázalo aj nudiť. To znamená, vydržalo v pokoji i v čase, ktorý mu neorganizujeme, v priestore bez neustálych podnetov. Keď dieťaťu zaplníme celý deň aktivitami, jeho mozog je tak prestimulovaný, že voľný čas, ktorý si má sám vyplniť, mu spôsobuje úzkosť a nepokoj,“ dodáva psychologička Uherová.

Zdieľať na facebooku