S Diankou riešia rodičia každý deň tú istú vec. Povedia jej, že idú na ihrisko, má si zobrať bicykel, a má to urobiť hneď. Pretože na ňu nebudú čakať ako väčšinou pri takýchto príležitostiach. Dianka sa pomrví na gauči, presunie figúrky v rozprávkovom domčeku a začne bez slova hľadieť do zeme. Rodičia jej vyčítajú, že nič nevie urobiť na prvýkrát a musia sa pri všetkom doprosovať. Keď konečne vyrazia na ihrisko, všetci sú podráždení.
V takýchto situáciách by stačilo len zmeniť taktiku. Dnešné deti sú zahltené množstvom informácií. Dokážu vnímať iba to, čo ich naozaj zaujíma a ostatné púšťajú druhým uchom von. Ak im poviete päť viet, prvú si na konci nemusia pamätať, čo vyvoláva množstvo nedorozumení a zbytočných hádok. Ako naučiť deti aktívne počúvať? A vieme to vôbec my, dospelí?
Byť ticho neznamená počúvať
Ako často sa vám stáva, že ste natoľko ponorení do svojich myšlienok a práce, že vôbec nevnímate slová kolegov a šéfa? A v tej chvíli za vami pribehne jeden z nich, ktorý na vás plný energie začne chrliť nové a nové pracovné úlohy. Nepočká, či odtrhnete oči od klávesnice a či na neho práve máte čas. Keď po chvíli odíde, rozmýšľate, čo vám vlastne povedal a začnete plniť aspoň tie úlohy, ktoré ste si stihli zapamätať.
Aj dospelí majú problém s aktívnym počúvaním a o to ťažšie ho vedia naučiť svoje deti. Ide pritom o veľmi dôležitú zručnosť. Počúvaním dávame druhému najavo, že nám na ňom záleží. Aktívnym kladením otázok prejavujeme záujem, vypichnutím najdôležitejších myšlienok, ktoré povedal, mu zase ukazujeme, že sme mu porozumeli.
Ako naučiť deti aktívne počúvať
Pre deti je tiež mimoriadne dôležité, aby dokázali počúvať. Uľahčí to ich fungovanie v rodine, škôlke, škole či akomkoľvek inom kolektíve. Treba ich však naučiť, ako na to a zmeniť aj vlastný prístup. Mnoho chýb robia aj tí, ktorí na deti rozprávajú a potom sa čudujú, že sa im nedostalo pochopenia.
Ak Diankini rodičia z úvodného príbehu chcú, aby si vzala bicykel a išla na ihrisko, mali jej to skúsiť povedať čo najjednoduchšie. Napríklad, „Dianka, prosím, zober si z izby bicykel.“ Každá ďalšia informácia môže odpútať pozornosť dieťaťa. Obzvlášť, ak na neho rozprávajú obaja rodičia naraz a pridajú množstvo výčitiek.
Rodičia by deťom mali vysvetľovať, že je slušné, ak budú počúvať, čo im iní hovoria. Nemali by sa vtedy venovať televízoru alebo tabletu. Zdôrazňovať treba aj to, aby iným neskákali do reči a ak niečomu nerozumejú, treba sa pýtať. Zároveň by deťom mali naznačiť, že ich mrzí, keď ich nepočúvajú. Dôležité je dať deťom možnosť povedať, čo si o tom myslia a prečo niekedy robia presný opak. Pomôcť by mohlo aj obrátenie úloh. V momente, keď deti niečo chcú, ukázať im, čo by sa stalo, ak by ich rodičia nepočúvali. Samozrejme, vysvetľovanie treba vždy prispôsobiť tomu, koľko majú deti rokov a čo na nich zaberá.
Dôležité je vystihnúť správny čas
Ak sú deti veľmi zaujaté hrou alebo sa venujú inej činnosti, ťažšie vnímajú slová rodičov. Dospelí by ich najprv mali osloviť a uistiť sa, že spolu nadviazali očný kontakt. Potom im čo najjednoduchšie povedať, čo od nich chcú. Niekedy sa môžu detí opýtať, či všetkému porozumeli, prípadne ich požiadať, aby zadanie úlohy zopakovali.
Okrem rodičov môžu s aktívnym počúvaním pomôcť aj učitelia. Často sa však stáva, že priestor na takéto aktivity majú najmä učitelia na náročnejších školách vo veľkých mestách. Alebo sa tomuto problému na školách nevenujú vôbec. Aby sa mohla úroveň počúvania pozdvihnúť, museli by sa zapojiť všetky školy. Mestské, dedinské, malé aj veľké.
Pomôcť školám môžu workshopy
V súčasnosti majú učitelia iba pár možností, ako sa zdokonaliť v práci s deťmi. Ako im klásť správne otázky, rozvíjať kritické myslenie alebo aktívne počúvať. Poštová banka v spolupráci s Komenského inštitútom práve kvôli tomu spustila program Na každej škole záleží. Pripravila štyri jednodňové workshopy na aktuálne témy z oblasti vzdelávania, do ktorých sa učitelia mohli zapojiť. Mentormi workshopov sú napríklad psychologička Zuzana Labašová, tréner vzdelávacích kurzov Juraj Hipš či odborníčka na financie Lýdia Kolembusová.
Prvé dva workshopy už prebehli. Ich témou boli koučingové techniky v škole vrátane aktívneho počúvania a kritické myslenie. Prvého sa zúčastnilo 24 učiteľov, druhého ešte o jedného viac. Ich priebeh a obsah hodnotili výborne. „O aktívnom počúvaní sa v poslednej dobe hovorí dosť často. Myslím si, že je to vyhrotené dobou, akú máme,” uviedla po skončení workshopu jedna z učiteliek. „Prostredníctvom tvorivosti a zážitkových metód som mala chuť učiť sa a vyskúšať si sama na sebe, čo je dôležité a záživné aj pre žiakov v triede,” povedala ďalšia.
Zvyšné dva workshopy na prihlásených učiteľov ešte len čakajú. Budú sa týkať zážitkovej pedagogiky, tvorby vzdelávacích projektov a finančnej gramotnosti žiakov. Výber tém nie je náhodný. Napríklad finančná gramotnosť patrí v školách k podceňovaným témam, pritom môže výrazne ovplyvniť budúcnosť žiakov.
Poštová banka chce aj takto učiteľov pri ich náročnej práci inšpirovať, ako môžu zmeniť školstvo zdola. Zatiaľ ide o pilotný projekt pre školy v Banskobystrickom kraji. V nasledujúcich rokoch sa však má rozšíriť aj na ďalšie regióny. „Mnohé z aktivít na reformu školstva a zavádzanie inovácií sa dejú vo veľkých mestách. Pokiaľ chceme zlepšiť vzdelávanie na Slovensku, je nevyhnutné zapojiť všetky školy. Veríme totiž, že na každom dieťati a na každej škole záleží,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková, prečo prišli práve so spomínaným konceptom.
Piati učitelia, ktorí sa workshopov zúčastnia, môžu navyše získať grant vo výške 2000 eur a odštartovať vo svojich školách zmysluplné projekty pre žiakov. To je cieľom Poštovej banky a Komenského inštitútu – aby sa kvalita vzdelávania vďaka šikovným ľuďom neustále zlepšovala.
Viac na www.kazdaskola.sk
Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.
