Mali by sa škôlkari hrať alebo učiť?

Túto otázku si začala klásť aj OECD a v nadväznosti na to sa rozhodla, že začne testovať aj predškolákov, aby zistila, čo je pre vzdelávanie detí najlepšie. Čím sa líši život škôlkarov v jednotlivých krajinách?

Americkí škôlkari sa podobajú školákom, čínski ešte viac

Pamela Druckermanová je americká novinárka a spisovateľka žijúca vo Francúzsku, ktorá tu porodila aj svoje 3 deti. O to viac sa začala zaujímať o francúzsku výchovu, ako aj vzdelávanie. Vo svojej knihe A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle si všimla niekoľko výrazných rozdielov medzi americkým a francúzskym prístupom k deťom. Ten sa prejavuje nielen v odlišnom spôsobe stolovania, ako napovedá názov knihy, ale aj v celkovom prístupe k vzdelávaniu a výchove detí. Podľa jej skúseností sa v Amerike rodičia snažia deti už od raného veku viesť k osvojovaniu si rôznych akademických zručností s vierou, že im tak zabezpečia úspešnú budúcnosť. Učia ich ešte pred nástupom do školy čítať, písať, a často svoje deti prihlasujú aj na rôzne jazykové či hudobné krúžky. Lebo čím skôr a viac sa deti naučia, tým lepšie sa im bude následne dariť. Podobný prístup k deťom a budovaniu ich akademických zručností zastávajú aj učitelia v amerických škôlkach. Výskumníci na Virginskej univerzite v rokoch 1998 až 2010 v štúdii Is Kindergarten the New First Grade? zistili, že charakter pozorovaných škôlok sa svojim zameraním, ako aj spôsobom hodnotenia detí, časom čoraz viac približuje prvostupňovému školskému vzdelávaniu. Dôkazom tohto trendu bolo aj zistenie, že u amerických predškolských učiteľov v posledných rokoch výrazne silnie presvedčenie o tom, že deti by sa mali naučiť čítať ešte pred nastúpením do školy. V roku 2010 zastávalo tento postoj až 80 percent učiteľov v porovnaní k 31 percent v roku 1998. Ďalšie silné presvedčenie učiteľov, ktoré zaznamenalo výrazný nárast v pozorovanom období je, že deti by mali do škôlky nastúpiť už so znalosťou abecedy, čo automaticky zdvíha očakávania od rodičov. Aby sme americkým predškolským učiteľom nekrivdili, v štúdii taktiež prezentovali myšlienku, že rozvoj sociálnych zručností je to najdôležitejšie, čo ich má škôlka naučiť. Avšak denný režim väčšiny pozorovaných škôlok tomu bohužiaľ nenasvedčoval. Potvrdilo sa, že v rámci každodenných aktivít sa deti viac venujú čítaniu, matematike a rôznym zadávaným úlohám na úkor času stráveného umeleckými, hudobnými a inými aktivitami podľa výberu detí.

V Číne sa, podobne ako v USA, kladie veľký dôraz na akademickú prípravu škôlkarov, keďže deti sú považované za šancu každej rodiny na ich lepšiu budúcnosť. Tá tkvie hlavne vo vynikajúcom vzdelaní. Rodičia väčšinou robia všetko preto, aby sa ich deti začali vzdelávať čím skôr, a to v dobrej viere, že im to pomôže uspieť v následnom boji o miesta na tzv. „kľúčových“ školách, ktoré sú určené len pre tých najlepších žiakov.  Zatiaľ čo obsahovým zameraním sa čínske škôlky približujú tým americkým, líšia sa dosť výrazne v používaných učebných metódach. Podobne ako na čínskych základných školách, deti v škôlkach tu len ojedinele pracujú samostatne alebo v menších skupinkách. Najviac aktivít vykonávajú spoločne, naraz a presne podľa inštrukcií učiteľa. „Napríklad na typickej hodine umenia im učiteľka ukáže, ako sa z papiera skladajú motýliky. Následne dá inštrukcie tým deťom, ktoré to urobili nesprávne a až potom pokračuje ďalším krokom,“ opisuje učiteľka  JoAn Vaughan v článku Early Childhood Education in China. „Hodiny kreslenia často pozostávajú z kopírovania predmetu, ktorý nakreslí učiteľka.“ Deti sú takto vedené predovšetkým k disciplíne a k preferovaniu skupinových cieľov nad individuálnymi, čo sa im zíde neskôr pri trávení dlhých dní na základných a stredných školách. Na druhej strane, čínske deti už ani v škôlkach nedostávajú veľa príležitostí na rozvoj svojej tvorivosti a individuálnych záujmov.

Francúzske a fínske škôlky učia deti cez radosť

V kontraste k tomuto prístupu a presvedčeniam stojí už spomínaný francúzsky, alebo napríklad aj fínsky predškolský systém vzdelávania detí. Nepanuje tu taký stres, že deti niečo nestihnú. Základné východisko týchto prístupov je, že deti sa najlepšie učia cez hravé aktivity, keď ani nevedia že sa učia. Dokonca aj školu začínajú fínske deti až ako 7-ročné. „Táto vzdelávacia pohoda je v priamom rozpore s mojim základným americkým presvedčením - čím skôr tým lepšie,“ píše Pamela Druckermanová. Prekvapilo ju napríklad, že vo francúzskych škôlkach na stenách nevisia žiadne tabuľky s abecedou a nikoho vrátane rodičov detí netrápi, že sa tam deti neučia čítať. „Deti sa obyčajne hrajú a participujú na aktivitách v skupinkách po štyroch. Nemôžem si pomôcť, ale maternelle (pozn. francúzska škôlka) mi pripadá ako umelecká škola pre malých ľudí.“

Fínsko, ktoré je celému svetu predkladané ako príklad mnohých inovatívnych prístupov vo vzdelávaní, vyslovene vyžaduje od učiteľov v škôlkach, aby deti zamestnávali hravými aktivitami. Tie sú buď riadené inštrukciami od učiteľa alebo voľné. Oba druhy majú podľa nich svoj veľký význam pre rozvoj detí, pričom ich spoločným východiskom je presvedčenie, že hra je veľmi efektívny spôsob učenia sa detí, ktorý im pomáha zažívať pri učení radosť. „Radosť“ je presne to kľúčové slovo, ktoré podľa pozorovateľov francúzskej a fínskej predškolskej prípravy detí líši ich prístup od napríklad toho amerického. Ako vysvetľuje Arja-Sisko Holappa, špecialistka predškolského vzdelávania a členka Fínskeho Národného výboru Vzdelávania: „Jedno staré fínske príslovie hovorí, že veci, čo sa naučíš bez radosti, ľahko zabudneš.“ Preto sa Fínsko rozhodlo do budúcnosti význam hry v predškolskom kurikule od budúcej jesene ešte viac posilniť.

Slovensko niekde na polceste

V septembri 2016 sme na Slovensku prijali nový štátny vzdelávací program pre materské školy.  Tento dokument veľmi podrobne opisuje rozšírené obsahové oblasti, ktorých objavovaniu sa majú deti v škôlke venovať.  Tiež jasne definuje tzv. výkonové štandardy, ktoré majú všetky deti dosiahnuť po absolvovaní škôlky. Aj na základe týchto noviniek možno konštatovať, že slovenské škôlky sú podobne ako v USA alebo Číne primárne zamerané na prípravu detí k ďalšiemu štúdiu. Štátny vzdelávací program však povzbudzuje učiteľov, aby deti viedli k objavovaniu jednotlivých tematických oblastí hravou formou. Zatiaľ čo doteraz mali viac-menej voľnosť vo výbere metód vzdelávania detí, od minulého roku sa podľa plánu musia učiť so škôlkarmi pracovať v menších skupinkách, a tým pádom aj pomalším tempom. Podľa spätnej väzby od učiteliek táto zmena prináša do našich škôlkarských tried viac kreativity a samostatnosti, ale aj viac chaosu a časového tlaku. „V našom dennom časovom harmonograme často nezostáva žiaden priestor pre spontánnu hru“, vyjadrila sa učiteľka Iveta z jednej bratislavskej materskej školy.  Ak sa učitelia snažia poctivo nasledovať nový štátny vzdelávací program obsahovo aj metodicky, môže to na nich aj deti klásť priveľké nároky, občas aj na úkor spomínanej radosti z učenia sa. Len pre porovnanie, pojem „radosť“ sa v našom štátnom vzdelávacom programe spomína iba dvakrát, a to len v rámci obsahovej oblasti o ľudských emóciách, ktoré sa má dieťa v škôlke naučiť rozpoznávať.  Aj keď sa teda na Slovensku snažíme po novom našich škôlkarov vzdelávať hravou formou, od fínskeho a francúzskeho prístupu máme ešte ďaleko. Aj vzhľadom na  prieskumy predškolských systémov OECD, kde sa na popredných priečkach umiestňujú tak akademicky zamerané krajiny, ako aj hravo orientované Fínsko, naša umiernená kombinácia spomínaných prístupov sa môže časom ukázať ako dobrá voľba.