Medzinárodné testovanie PISA porovnáva úroveň vedomostí u žiakov v čoraz väčšom počte krajín sveta. Výsledky testov ovplyvňujú podobu vzdelávacích systémov, pretože odzrkadľujú ich úroveň. Odborníci sa však v poslednom období začali zaoberať aj otázkou, aký dopad má predškolská príprava detí na ich neskoršie výsledky testovania v 15 rokoch života.
Testovanie PISA 2015 napr. ukázalo, že študenti, ktorí medzi 3-5 rokom života vstúpili do vzdelávacieho systému pred nástupom na základnú školu, mali lepšie výsledky z matematiky. Vo väčšine krajín mali deti, ktoré navštevovali predškolské zariadenie 2-3 roky, o 50 bodov viac v matematike ako deti, ktoré navštevovali škôlky menej ako rok. Výsledky PISA 2015 tiež ukázali spojenie medzi predprimárnym vzdelávaním a lepšími výsledkami žiakov vo vede, aj keď tu bol efekt menší.
Marianne Bloch, profesorka University of Wisconsin-Madison, ktorá sa venuje predprimárnemu vzdelávaniu vo svete, upozorňuje, že vyvodiť nejaké závery z tohto testovania nemusí byť jednoduché, keďže každé kurikulum predprimárneho vzdelávania v testovaných krajinách je iné. Ázijské krajiny s najlepšími výsledkami ako Singapur, Hong Kong, Japonsko alebo Južná Kórea majú zápis detí do škôlky v 2 rokoch a obsah kurikula je zameraný akademicky, Fínsko, ktoré má rovnako roky vynikajúce výsledky, je v materských školách zamerané na hru detí a ich sociálny a emocionálny rozvoj.
Pilotné testovanie už tento rok
Odborníci sa však zhodli na tom, že testovať predškolákov začnú. V roku 2017 až 2018 by malo prebehnúť pilotné testovanie zručností u päťročných detí. Tomuto rozhodnutiu predchádzala diskusia odborníkov z celého sveta. Podľa International Study Learning Early (IELS) má medzinárodné hodnotenie vzdelávania 5-ročných detí pomôcť krajinám zlepšiť vzdelávanie v tejto oblasti a poukázať, ktorý systém vzdelávania predškolákov má najlepšie výsledky. V súčasnosti sa na základe IELS štúdie vyvíjajú pilotné testy, do konca roka 2017 a v prvej polovici roka 2018 prebehne vo vybraných krajinách (6 krajín) testovanie. PISA pre škôlkarov predpokladá testovanie tzv. ranných zručností – ústny prejav, počítanie, sociálne zručnosti a pod.
Závery z diskusie zhrnul Peter Moss na blogu IOE:
- Podoba vzdelávania je predovšetkým politickou otázkou a navrhované testy majú technickú podobu, na ktorú politické a ideologické tlaky nemajú žiadny vplyv.
- Testy vzbudzujú dojem objektivity a univerzálnosti. Nastavenie testov vychádza z konkrétnej perspektívy – pri ich tvorbe sa berie ohľad na psychologický vývoj dieťaťa, pracuje sa s ekonomickými kategóriami.
- IELS dokumenty sa nevysporiadali s kritikou metodológie porovnávania detí, ktorej čelia samotné PISA testy.
- Každé medzinárodné porovnanie vyžaduje zjednodušenie vzdelávacích paradigiem na určitý spoločný základ, podľa ktorého je porovnanie možné. Tým sa však potláča rôznorodosť kultúr a pod.
- Ani silná organizácia ako OECD nerieši negatívne dôsledky svojho vplyvu na vzdelávanie – napr. štandardizovanie predškolského vzdelávania.
Nové medzinárodné skúšanie teda ponúkne podrobnejší pohľad na prístupy vzdelávania škôlkarov, čo by mohlo byť novým impulzom na zlepšenie situácie aj na Slovensku. Názory odborníkov sa však rozchádzajú v tom, či je vhodné zaradiť do testovania tak malé deti. Úroveň predškolského vzdelávania však môže ovplyvniť štart dieťaťa na prvom stupni.
