Články: Pre študentov
O projekte

 

Korupcia je na Slovensku hlboko zakorenený problém. Musíme ho začať riešiť už na školách

Tatiana Cárová
Autor článku
Foto: Pexels
Už malé deti sa pravidelne stretnú s klamstvom, podvodom, či nečestným správaním. Mnohé boli dokonca svedkami podplácania, tvrdí Zuzana Vasičáková Očenášová z Nadácie Zastavme korupciu. / Foto: Pexels

Slovensko býva čoraz častejšie upozorňované na narastajúci problém korupcie nielen zopár domácimi aktivistami, ale aj okolitým svetom. Podľa svetového rebríčka Transparency International, ktorý reflektuje vnímanie korupcie v 176 krajinách sveta, Slovensko v posledných rokoch okupuje nelichotivé popredné priečky. Konkrétne za rok 2016 sme v ňom obsadili miesto 7. najskorumpovanejšej krajiny Európskej únie. Taktiež prestížny web Business Insider označil v najnovšej výročnej správe fóra o globálnej konkurencieschopnosti korupciu za najzávažnejší problémový faktor pre podnikanie na Slovensku.

 

Korupcia nie je problém len bohatých a mocných

Aj keď sa to ťažko pripúšťa, skutočnosť, že sa korupcii u nás tak dobre darí, je svojim spôsobom zodpovednosťou každého z nás. Ako hovorí Zuzana Vasičáková Očenášová z Nadácie Zastavme korupciu, „všeobecne rozšírená predstava o korupcii je, že za ňu môže len úzka skupina ľudí, ktorá je pri moci. No živnú pôdu jej vytvára aj niečo iné. Korupcii sa darí najmä v prostredí ľahostajnosti veľkej časti obyvateľstva. Keď sa k tomu pridá nedôvera k štátnym orgánom, korupciu nemá kto oznámiť a šíri sa neobmedzene ďalej.“ Zuzana sa spolu s kolegami z Nadácie Zastavme korupciu venuje protikorupčnej osvete  na dvoch úrovniach. V prvom rade informujú ľudí o tom, ako postupovať v prípade svedectva korupčného správania. Každý človek by mal podľa nich vedieť, na koho sa obrátiť a čo pri prípadnom strete s korupciou robiť, aby tým chránil ako našu občiansku spoločnosť, tak aj seba samého pred prípadnou odvetou zamestnávateľa. Avšak to nestačí. Oveľa náročnejšou a dôležitejšou misiou je zmena ľahostajného postoja ľudí voči korupcii. Bez toho, aby sme korupciu morálne odsudzovali, je totiž málo pravdepodobné, že využijeme informácie ako s ňou bojovať.

 

Mladá generácia korupciu odmieta

V reprezentatívnom prieskume Transparency International Slovensko „Percepcia korupcie na Slovensku“ z roku 2015 najodmietavejší postoj voči korupcii vyjadrili najmladší respondenti vo veku 18 – 24 rokov a študenti. Táto postojová vyhranenosť podľa prieskumu rapídne klesá s pribúdajúcim vekom opýtaných. Jedna z interpretácií tohto zistenia hovorí o postupnom ozdravovaní našej spoločnosti vďaka nástupu nových generácií, ktoré nie sú zaťažené neduhmi predchádzajúcich režimov. O niečo uveriteľnejšie však znie druhé, menej optimistické vysvetlenie. Podľa neho s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami slovenská mládež stráca svoje idealistické predstavy a nadobúda nové presvedčenie, že v niektorých prípadoch je nevyhnutné akceptovať či dokonca aplikovať korupčné správanie. Zuzana Vasičáková Očenášová hovorí o svojich skúsenostiach so študentmi: „Mladí ľudia často zrkadlia atmosféru v spoločnosti a v konkrétnych rodinách. Zachytili sme zmätenie z morálneho relativizmu, túžbu po vzoroch, niekde aj obranný cynizmus a utiahnutie sa do sveta súkromných ambícií - ale mnohokrát sme zažili aj odvážnych a vzdelaných mladých ľudí, s vášňou a nasadením pre verejný záujem.“

Príkladom takýchto odvážnych ľudí je pre nás v súčasnosti aj bývalá zamestnankyňa Ministerstva zahraničných vecí SR Zuzana Hlávková. Aj napriek ohrozeniu svojej rozvíjajúcej sa kariéry neváhala poukázať na netransparentné hospodárenie na jej bývalom pracovisku, a to najmä preto, že korupciu považuje za otázku základného férového nastavenia vzťahov, medzi ľuďmi a v spoločnosti.Podľa nej by si mal každý človek uvedomiť, že vždy „keď berieme pre svoj vlastný zisk zo spoločného bez povolenia a uváženia, oberáme tým celú komunitu vrátane ľudí vo svojej bezprostrednej blízkosti – svojich najbližších.“ Ako však na to? Ako efektívne šíriť osvetu o korupcii tak, aby sa nám protikorupčný postoj naozaj dostal pod kožu a nezoslabol časom pri konfrontácii s krutou realitou?


Vždy, keď berieme pre svoj vlastný zisk zo spoločného bez povolenia a uváženia, 
oberáme tým celú komunitu vrátane ľudí vo svojej bezprostrednej blízkosti – svojich najbližších.

- Zuzana Hlávková

Vzdelávanie o korupcii patrí už na školy

Keby sme sa zamysleli, ako sme prišli k hodnotám a svetonázorom, ktoré smerujú naše postoje a správanie, pravdepodobne nás úvahy zavedú až do obdobia detstva. Väčšinu z najpevnejších presvedčení nadobudneme už ako deti bez toho, aby sme si to uvedomovali, pričom v dospelom veku sú už pevne zakorenené v našich mysliach. Ich opustenie alebo nahradenie inými presvedčeniami nás neskôr stojí pomerne veľa úsilia. Ak teda chceme robiť osvetu o dôležitosti férového a spravodlivého správania naozaj efektívne, mali by sme s ňou začať už v ranom veku – prostredníctvom rodičov a učiteľov. Podľa Zuzany Hlávkovej  „je veľmi dôležité, aby sa s témou korupcie pracovalo už na školách. Vtedy sa formujeme ako ľudia a ako občania – dozrievajú naše názory, začíname si uvedomovať svoje konanie a jeho následky. Je potrebné už v tomto veku vystaviť mladých osobnostným výzvam – vytvoriť v nich návyk prekonávať sám seba, svoje zlé vlastnosti, svoj strach, svoje stereotypy, teda pracovať sám so sebou. Tak totiž podporíme tvorbu akéhosi základného emocionálneho a morálneho vybavenia, ktoré bude človek môcť (alebo skôr musieť) následne využiť v „reálnom“ svete – pri závažných morálnych dilemách na pracovisku, vo vzťahoch, v spoločnosti.“

Štúdia organizácie Inter-Development American Bank, ktorá skúmala 30 000 ôsmakov v šiestich krajinách Latinskej Ameriky (Čile, Kolumbia, Dominikánska republika, Guatemala, Mexiko a Paraguaj) preukázala, že žiaci, ktorí absolvovali viac hodín občianskej náuky zameranej na výchovu k hodnotám integrity, občianstva, transparentnosti, boli menej zhovievaví voči korupcii a menej náchylní k porušovaniu práva oproti žiakom s menším počtom hodín. Posilňovanie občianskej náuky v školách sa tak v krajinách, ktoré zápasia s korupciou, stalo neodmysliteľnou súčasťou stratégie protikorupčnej prevencie.

Deti sa pravidelne ocitajú v situáciách, kde sa stretnú s klamstvom, podvodom, či nečestným správaním. Mnohé boli svedkami podplácania. Školský vek je kľúčový pre formovanie názorov, hodnôt a životných postojov človeka. Je preto dôležité, aby už na základných a stredných školách mali žiaci/študenti prístup k informáciám a vzdelávacím zážitkom o korupcii. 

- Zuzana Vasičáková Očenášová, Nadácia Zastavme korupciu

 

Lepšie raz zažiť ako stokrát počuť

Psychológovia sa zhodujú v tom, že naše najhlbšie presvedčenia si nevytvárame vďaka poučkám a informáciám, ktoré sme si prečítali alebo počuli, ale skôr na základe silného citového zážitku. Pre teóriu aj prax vzdelávania to teda znamená jedno: Ak chce škola nielen vzdelávať, ale aj vychovávať k určitým hodnotám – musí poskytnúť žiakom možnosť „zžiť sa“ s nimi. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť je buď prostredníctvom používania interaktívnych vzdelávacích metód alebo prepájania rôznych oblastí života so školskými témami.  Pre jednoduchšie zavedenie efektívneho zážitkového učenia o korupcii do hodín etickej výchovy a občianskej náuky vytvoril Štátny pedagogický ústav v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu nový metodický materiál Námety na vyučovanie pre základné a stredné školy. Zuzana Vasičáková Očenášová, ktorá sa podieľala na jeho tvorbe, vysvetľuje: „Jeho hlavným cieľom je pomôcť učiteľom bezpečne viesť svojich žiakov k orientovaniu sa v zložitých otázkach ohľadom korupcie ako spoločensky škodlivom správaní.“ Okrem aktivít, ktoré inovatívni učitelia využívajú na prepojenie učiva s osobným prežívaním žiakov v školách, existujú aj iné spôsoby ako podnietiť žiakov vo vytváraní si zrelých občianskych a ľudských hodnôt. Jedným zo zaujímavých prístupov je napríklad tzv. „service learning“, ktorý spočíva v dobrovoľníckej alebo komunitnej práci žiakov popri škole. Absolvovanie takejto „stáže“ je v USA pre žiakov niektorých základných a stredných škôl povinné, lebo predstavuje najefektívnejšie prepojenie ich výchovy k občianskym hodnotám a konkrétnej komunitnej pomoci.  Zuzana Hlávková si spomína na svoju skúsenosť s dobrovoľníctvom, ktoré ovplyvnilo formovanie jej svetonázoru viac než vedomosti získané v škole: „Od 15 rokov som pracovala ako dobrovoľníčka s ľuďmi s postihnutím v Nadácii Krajina harmónie, vďaka čomu som sa dostala na rôzne mládežnícke výmeny a semináre v Európe. Tam som spoznala mnoho ľudí z odlišných krajín, zázemí, kultúr s veľmi rôznorodým pozeraním na svet – naučilo ma to vidieť svet z viacerých uhlov pohľadu. Na dobrovoľníctve je skvelé to, že vás naučí robiť veci pre ne samotné, pretože to dáva zmysel, baví vás to, považujete to za správne alebo vám to prináša pocit zadosťučinenia – bez vidiny odmeny alebo zisku.“

 

Vyzerá to tak, že vzhľadom na neúprosné štatistiky dnes už v boji s korupciou nemáme na Slovensku veľmi na výber. Otázkou nie je, či na školách o nej a podobných spoločenských problémoch máme deti vzdelávať.  Tou pravou dilemou je, ako to robiť naozaj efektívne, aby sa Slovensko v blízkej budúcnosti nielen ocitlo v spomínaných prieskumoch na lichotivejších priečkach, ale aj zostalo v očiach dospievajúcich mladých krajinou, kde vládne spravodlivosť a férovosť.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Peniaze, Financie v školstve
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.