Pri vyjadrovaní prípustky sa často chybne zamieňajú spojky „síce“ a „hoci“. Slovko „síce“ sa tak dostáva na začiatok výpovede, kam nepatrí.
Síce ešte nemáme peniaze na účte, ale čísla, s ktorými kalkulujeme, sú reálne. Nesprávne formulácie tohto typu možno zvyčajne opraviť dvojako: buď výraz „síce“ nahradíme výrazom „hoci“, alebo presunieme „síce“ do vnútra výpovede. V tom prípade zároveň vypustíme odporovaciu spojku (ale). Ešte síce nemáme peniaze na účte, ale čísla, s ktorými kalkulujeme, sú reálne. Hoci ešte nemáme peniaze na účte, čísla, s ktorými kalkulujeme, sú reálne.
Spojka „síce“ sa vyskytuje v dvojčlenných odporovacích spojkách s odtienkom prípustky síce – ale, síce – no, síce – lenže. Ako korelovaný výraz priraďovacej spojky (ale, no, lenže) sa umiestňuje do vnútra výpovede, nie na prvé miesto: Izrael žiadosť o pomoc dostal. Nie síce oficiálne, ale dostal. Po vstupe do EÚ ceny síce rástli, no nie tempom, aké sa očakávalo.
Bolo by nesprávne napísať: Síce nie oficiálne, ale dostal. Síce rástli, no nie tempom, aké sa očakávalo.
Spojka „hoci“ je podraďovacia, plní úlohu základnej prípustkovej spojky. Jej typické umiestnenie je práve na začiatku výpovede: Hoci ho premáhal strach, neodpustil si kritiku veliteľstva. Hoci mal šance i prevahu Slovan, my sme vďaka Raškovi neinkasovali. Hoci som mala mladšieho manžela, mali sme rovnocenný vzťah.
Bolo by nesprávne napísať: Síce ho premáhal strach... Síce mal šance i prevahu Slovan... Síce som mala mladšieho manžela...
Spojka „síce“ môže byť aj vylučovacou spojkou s príčinným odtienkom, keď hrá rolu synonymnej spojky k spojke „lebo“. V tejto pozícii je však zastaraná a veľmi príznaková. Ako typický príklad na použitie tohto druhu sa uvádza napr. veta z Dobšinského rozprávkového textu: Svetu neveľa ver a maj sa pred ním na pozore, síce ťa ľahko oklame. Alebo z inej Dobšinského povesti: Ale mi naskutku vyjav, kde si vzal tie peniaze, síce stojme bežím a obžalujem ťa, že si tie peniaze ukradol.
Napokon sa slovo „síce“ môže ocitnúť aj v úlohe častice, a to konkrétne uvádzacej pripájacej, keď funguje vo význame „pravda“. Aj toto použitie je však zastarané a nájdeme ho len v niektorých beletristických textoch, napr. u Petra Karvaša: Môj síce zakázal o tom hovoriť pre tú hanbu.
Súčasníkovi stačí poznať slovo „síce“ ako odporovaciu spojku a zapamätať si, že sa nepoužíva na začiatku výpovede. Ak je súčasťou spojenia s niektorou zo spojok ale, no, lenže, zaradíme ju na vhodné miesto vnútri prvej časti súvetia. Ak sa nám žiada použiť ju samostatne, ide o nevhodnú zámenu so spojkou hoci, ktorú kladieme na začiatok vety a používame bez ďalších spojok.
