Články: Pre študentov
O projekte

 

Gramatika: Dostávame darčeky na ježiška, alebo od Ježiška?

TASR
Autor článku
Foto: Shutterstock
Dostávame darčeka na ježiška alebo od Ježiška? / Foto: Shutterstock

Vo vianočnom období často skloňujeme Ježiška, používame však jeho meno správne?


Menom totiž ostáva iba vtedy, keď sa ako pomenovanie osoby aj myslí. Tento význam sa vytráca vo výrazoch „dostať ježiška“, „dostať na ježiška“, prípadne „na ježiška“ v zmysle „na Štedrý večer“.


V týchto prípadoch máme pred sebou zovšeobecnené vlastné podstatné meno, ktoré sa píše s malým začiatočným písmenom. V slovenčine ježiško takto zovšeobecnel vo význame „vianočný darček“, prípadne v hovorovom pomenovaní Štedrého dňa. Nie je teda správne písať Ježiško s veľkým začiatočným písmenom vo vetách: Nečakajte na Ježiška, máme pre vás vrecia plné bankových aj nebankových peňazí. Výpoveď mi oznámil finančný riaditeľ a potom mi priamo na Ježiška doviezol oficiálny vyhadzov kuriér; to bol naozaj darček. Keď dostala na Ježiška špeciálnu dotykovú podložku k počítaču, bola nadšená.


To všetko sú situácie, keď výraz „ježiško“ vystupuje v role všeobecného podstatného mena. Typickým príkladom je aj klasická otázka: Aký bol ježiško? Správne teda má byť: nečakajte na ježiška, výpoveď mi oznámili na ježiška, dotykovú podložku dostala na ježiška.


Iné je to vtedy, keď máme na mysli Ježiška ako zdrobneninu od Ježiša, čiže vlastné meno. Azda najčastejším spojením tohto druhu je „veriť na Ježiška“. Veríme totiž na existenciu osoby, nie na darčeky. Podobne, keď hovoríme o darčekoch od Ježiška alebo o tom, ako sa tešíme na Ježiška, myslíme dieťa Ježiša.

 

Keď som mal desať rokov, dostal som od Ježiška fotoaparát, v tom čase som už na Ježiška neveril, ale doma som to nepovedal, aby som rodičom nepokazil radosť. Penzisti si pod vianočným stromčekom nájdu o niekoľko eur viac. Nie však od Ježiška, ale od vlády.

 

Úplne zrejmá je potreba veľkého začiatočného písmena aj vo vete: Po jasličkovej pobožnosti sa každé dieťa chcelo dotknúť Ježiška v jasliach.

 

V slovenských textoch však sledujeme tendenciu písať Ježiška takmer v každej situácii s veľkým začiatočným písmenom, teda vnímať za pomenovaním osobu, aj keď je význam posunutý skôr k darčekom. Slovenský národný korpus ukazuje, že Ježiško má skoro v 100 % výskytov veľké začiatočné písmeno. Keď sa už napíše s malým, autori pre istotu použijú aj úvodzovky: Zlodeji sa vlámali do nákladného auta, v ktorom bolo naložených 3000 vianočných darčekov pre 1500 detí. Premiérov hovorca uviedol, že „ježiško“ mal hodnotu približne 30.000 amerických dolárov. Tradičným stimulom pre nákupy budú aj 13. platy a vianočné odmeny. Ak by ani to nestačilo, môže „ježiško“ siahnuť na úspory, alebo využiť stále sa rozvíjajúce formy splátkového predaja.


Netreba sa však báť rozlišovania medzi Ježiškom a ježiškom: vlastné meno sa píše s veľkým začiatočným písmenom, všeobecné pomenovanie pre darčeky alebo Štedrý deň s malým začiatočným písmenom.
 


Čítajte viac o téme: Slovenský jazyk a literatúra, Gramatika
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.