O škodlivosti televíznej obrazovky či mobilov sa hovorí už roky. Vieme však skutočne, aký dopad má film na dobrú noc či prehrávanie YouTube videí pred spaním na nezrelý detský organizmus?
Televízna rozprávka či film na dobrú noc, edukačná hra na tablete či obľúbené pesničky prehrávané z telefónu na YouTube. Takto vyzerá bežný večer v mnohých rodinách. Elektronika je všade a okrem pomoci nám svojím spôsobom aj škodí. Ako však pôsobí na tých najmenších a tínedžerov pred spaním? Touto otázkou sa nedávno zaoberal americký magazín Pediatrics, ktorý zverejnil štúdiu podloženú výskumom Univerzity v Colorade. Podľa nej sú deti, ktorých mozog a oči sa stále vyvíjajú, na svetlo akejkoľvek obrazovky citlivejšie a zraniteľnejšie v porovnaní s dospelými a má to na ne viacero negatívnych následkov.
„Väčšina štúdií potvrdzuje, že deti a dospievajúci, ktorí sú vystavení dlhšiemu času pri elektronických zariadeniach, sú náchylnejšie aj na poruchy spánku,“ hovorí jedna z autoriek Monique LeBourgeois, ktorá je zároveň profesorkou Integračnej psychológie na spomínanej Univerzite Colorado Boulder. „V tomto magazínovom vydaní sme chceli spraviť ďalší krok vpred a síce vysvetliť, prečo a ako k tomu dochádza.“
Z viac ako päťdesiatich štúdií po celom svete, skúmajúcich deti vo veku 5 - 17 rokov, jasne vyplynulo, že až 90 percent z nich reagovalo na zvýšené sledovanie digitálnych prístrojov neskorším zaspávaním, kratším a menej kvalitným spánkom. Svoju úlohu tu pritom zohrávajú biologické a neurologické faktory ako aj samotné okolité prostredie. Pretože detské očká ešte nie sú plne vyvinuté, deti sú v porovnaní s dospelými senzitívnejšie na dopad svetla v súvislosti s vnútornými telesnými hodinami.
„Svetlo je prvoradým časomeračom nášho mozgu,“ vysvetľuje ďalej LeBourgeois. Keď sa svetlo dotýka sietnice oka vo večerných hodinách, potláča spánok podporujúci hormón melatonín, čím odďaľuje prirodzené zaspávanie a narúša nastavené biologické hodiny. Šošovky detí sú transparentnejšie ako tie rodičovské, takže ich žiarenie zasahuje ešte bolestnejšie.
Podľa autorov kolorádskej štúdie sa v jednom prieskume, kde boli rovnakej intenzite a rovnakému množstvu žiarenia vystavení dospelí a školáci ukázalo, že deťom spadla hladina melatonínu až dvojnásobne. Melatonín potláča špeciálne „modré svetlo“ z krátkych vĺn prítomných vo všetkých mobilných zariadeniach.
„Vystavenie mladých očiek modrému žiareniu vo večerných hodinách pred odpočinkom je ako smršť na spánok a cirkadiánsky rytmus.“ Nechcené „vzrušenie“ siahajúce na pokojný spánok zapríčiňuje aj psychologická stimulácia z digitálnych médií, či už ide o pozeranie násilných scén alebo len smskovanie s priateľmi. Vedci znovu prízvukujú aj fakt, že dieťa, ktorému v spálni zostáva mobil alebo počítač, si významne koleduje o nezdravý spánok. Pritom spomínané zariadenia má u seba 75 percent detí, zhruba 60 percent z nich ich používa hodinu pred spánkom a 45 percent používa mobil ako budík. Podľa dát Národnej spánkovej nadácie má zhruba 30 percent predškolákov a 50 – 90 percent detí školského veku a dospievajúcich nedostatok spánku. Všadeprítomnosť médií tak napomáha rozširovaniu tohto negatívneho trendu nespavosti detí.
„Svet digitálnych médií sa vyvíja tak rýchlo. Musíme svoje výskumy stále aktualizovať, aby sme to stíhali,“ potvrdzuje doktorka Pam Hurst-Della Pietra, zakladateľka neziskovej organizácie Children and Screen - Deti a obrazovka, ktorá tiež prispela k tejto špeciálnej prílohe časopisu Pediatrics.
Vedci sa pritom opierajú o zozbierané čísla z portálu Common Sense Media, podľa ktorých sa od roku 2011 používanie digitálnych médií mladistvými strojnásobilo. Deti do ôsmich rokov ich používajú v priemere 48 minút denne, pričom rodičia im to dovoľujú aj v čase pred nočným spánkom.
Počas uplynulého leta profesorka LeBourgeois zahájila päťročnú štúdiu za 2,5 milióna dolárov pod dohľadom Národného inštitútu zdravia. V nej navštevujú členovia tímu domovy dobrovoľníckych rodín, vystavujú maloletých rôzne dlhým a intenzívnym žiareniam obrazoviek a z ich slín laboratórne bierajú hodnoty melatonínu a sledujú dopad na ich biologické hodiny. LeBourgeois verí, že s týmto základom uvidí verejnosť vedecky dokázané fakty reálnejšie a v budúcnosti sa nájde kompromisné riešenie vhodné pre rodičov ako aj výrobcov digitálnych médií. Na záver ešte prízvukuje, že predškolský vek je veľmi citlivé obdobie vývinu dieťaťa a médiá ho narúšajú stále viac a viac.
Vedci upozorňujú, že zdravé spánkové návyky v detstve a počas dospievania sa spájajú s menším rizikom obezity, lepším psychickým zdrvím, zlepšovaním kognitívnych funkcií a menej rizikovým správaním. Upozorňujú, že zdravý spánok detí by mal byť v rodinách prioritou.
Ako minimalizovať negatívny dopad digitálnych médií na deti a dospievajúcich
- Obmedzte používanie elektronických zariadení aspoň hodinu pred nočným spánkom.
- Vypnite na noc všetky mobilné zariadenia – vrátane vášho – a nabíjajte ich zásadne mimo spálne či detskej izby.
- Odstráňte z detských izieb zariadenia, ktoré môžu detský spánok rušiť – mobily, tablety, TV, videohry a pod.
