Články: Pre študentov
O projekte

 

Máme doma malého lakomca

Stanislava Miklovičová
Autor článku
Ilustračná foto: Bigstock
  Ilustračná foto: Bigstock

Všetko sa to začalo, keď sa Adamkovi narodila malá sestra Zuzka. Súrodenecká žiarlivosť nás začala prenasledovať na každom kroku. Syn mal mesiac pred druhými narodeninami, všetku pozornosť rodiny a hračiek toľko, že sa nám (niekedy doslova) tlačili von oknami. Kým sa naše novorodeniatko nehýbalo a nikam nedočiahlo, malý zberateľ bol ešte ako tak pokojný. Hoci už vtedy jej znárodňoval cumle, fľašky, krémy a všetko, čo sa mu práve hodilo, resp. nehodilo, vôbec to nepotreboval a ani nechcel, no hlavne, že to nedostala ona – jeho sestra.

Naivne sme si mysleli, že postupom času sa to bude zlepšovať. Áno, kým malá votrelkyňa rástla, jeho vzťah k nej sa zlepšoval, ale zároveň sa ako nový pohybujúci sa objekt stala nebezpečenstvom pre jeho teritórium. Hračkové a aj to ostatné. Trhal jej z rúk a úst úplne všetko od hracieho traktora až po obyčajné plastové kruhy (slúžia batoľatám na zlepšenie motoriky rúk a prstov) zviazané obyčajnými šnúrkami na topánky (exkluzívne mu túto zábavku navrhol otec, aby sa mali čím preťahovať) až po suchú kôrku chleba. Zuzka už čoskoro oslávi prvé narodeniny, no veci sa nezlepšili. Veľký brat začal byť v dožadovaní a skrývaní "svojich" vecí čoraz dôslednejší. Nepomáha dobré slovo, ani zlé. Stručné, ani obsiahle vysvetlenie, že sestra sa len chvíľu pohrá a všetko vráti.

Situácia, akú z vlastnej rodiny iste poznáte mnohí. Máme sa teda ako rodičia báť? Vyrastú z našich detí lakomci a sebci? Ako riešiť tieto situácie?

 

Psychológovia tvrdia, že mať silné majetnícke nároky na predmety a ľudí okolo seba je v predškolskom veku prirodzené. Tento jav býva vypuklejší, ak ide o vzťah mladší verzus starší súrodenec. Lakomosť tiež býva ovplyvnená aj pohlavím súrodencov a ich vekom. Staršia sestra bude menej "zákerná" vo vzťahu mladšiemu bratovi/ sestre ako starší brat k mladšiemu potomkovi. Tu sa prejavuje vrodený ženský cit a potreba starostlivosti o druhého, preto je pravdepodobnejšie, že vám staršie dievča bude súrodenca hýčkať ako chlapec, ktorý si rád uplatní svoju "silu".

S lakomosťou sa ale samozrejme stretnete aj v prípade rovesníkov a medzi cudzími deťmi v malých bitkách o lopatky na pieskovisku alebo o hojdačku na detskom ihrisku. Pre tak malé dieťa je to, že má niečo v rukách znamením, že je to jeho. A ak sa niekto pokúsi toho čo i len dotknúť, jeho mozog mu hovorí, že to už nikdy neuvidí, a to je pre dvojročné dieťa priam desivá predstava. Tomu, že mu niečo síce patrí, ale  zároveň sa o to môže deliť a požičiavať, začína poriadne rozumieť až v období 3 - 4 rokov.

 

Ako by mali rodičia reagovať vo vypätých situáciách?

Čo robiť, ak dôjde k vypätým situáciám pri detských návštevách, v detských kluboch či na ihriskách, keď je dieťa schopné hádzať sa o zem, ak sa mu prerozdelenie hračiek nepáči?

Ak ste konfrontovaní napr. na pieskovisku s iným dieťatkom, ktoré si chce požičať vašu alebo "erármu" hračku a to vaše to vehemntne odmieta, v žiadnom prípade nereagujte tak, že mu ju vytrhnete z rúk a dáte tomu druhému s príkazom, že „musí požičať.“ Nielen že oslabíte dôveru dieťaťa voči vám, ale ani ho nič nenaučíte. Vyvoláte v ňom akurát dojem, že ak niečo chce, stačí si to jednoducho uchmatnúť. Skúste mu v takýchto situáciách vysvetliť, že "teraz je chvíľu na rade Miško, aby sa pohral s lopatkou.“ Vaše dieťa môžete upútať zároveň hrou  s inými predmetmi, napr. vedierkom a sitkom. Nezabudnite mu prisľúbiť, že o chvíľu si môže vziať lopatku naspäť. „Teraz autíčko požičiame Adamkovi a my sa budeme hrať chvíľu s jeho vláčikom.“ Dáte mu tým šancu prijať pre obe strany výhodnú dohodu, čo je v konečnom dôsledku efektívnejšie, ako rozhodnutie v mene dieťaťa, že teraz niečo musí.

 

Je dieťatko "majetnícke" aj vzhľadom k vašej osobe a len čo sa priblížite k inému dieťaťu alebo ho vezmete na ruky, začne trucovať a šklbať sa vám späť do náručia? Nereagujte spôsobom "ty si už veľký/ veľká" a neodbite ho. Položte cudzie dieťa a pomojkajte chvíľu to svoje. Nemajte výčitky, že ho tým rozmaznávate alebo mu robíte všetko po vôli. Psychológovia sa zhodujú, že majetnícka reakcia dieťaťa je zrkadlom jeho prepojenia s vami. Dieťa sa cíti nahradené niekým iným, preto sa potrebuje pritúliť a uistiť, že jeho miesto u vás je bezpečné a isté. Hoci sa jeho správanie môže zdať extrémne, je to naopak len zdravý vzťah k vám. Keď časom zistí, že je pre vás nenahraditeľné, bude zdravým spôsobom schopné akceptovať ďalších ľudí vo vašom živote.

Mávate na návšteve kamarátky s deťmi, aby sa malo to vaše s kým hrať? Poskytujete im jeho detskú izbu, kútik, hračky a dieťa vám prinesie určitý kus vyjadrujúc, aby ste mu ho strážili a nikomu ho nedá? Aj to je úplne prirodzené – dieťa chápe, že je vo vašej moci predmety rozdeľovať, ale aj uchrániť pred "nepriateľom" a príde za vami, lebo vám dôveruje. Namiesto  nútenia požičať jeho najobľúbenejšie hračky, predíďte týmto situáciám tak, že predtým, ako návštevy prijmete, predmety, ktorých by sa jeho citlivosť mohla týkať, starostlivo schovajte.

 

"Je to všetko o trpezlivosti." hovorí Judy Arnall, austrálska poradkyňa pre rodičovstvo, autorka publikácie  Disciplína bez stresu. Aj lakomosť jednoducho potrebuje svoj čas.Nakoniec vlastníctvo, zdieľanie a požičiavanie sú súčasťou komplexnej sociálnej interakcie, ktorá je za hranicou chápania tohto malého stvorenia. Nebudú lakomí navždy. Uvedomte si, že je to len isté obdobie a postupom času budú menej majetnícki a schopnejší zdieľania.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.