Články: Pre študentov
O projekte


 
 

Štúdie hovoria, že účinky kojenia sú preceňované

Redakcia
Autor článku

  

Mnohé roky sa kojenie spája s detským kognitívnym rozvojom. Množstvo štúdií hovorí, že deti, ktoré sú kojené majú vyššie IQ  a lepšie výsledky v škole. No dôvod tohto zistenia zostával neznámy. Mnohé štúdie, ktoré hovoria o pozitívnom dopade kojenia sa nezaoberajú ďalšími dôležitými faktormi, ktoré môžu mať na tieto výsledky výrazný dopad.

Čo je teda skutočnou príčinou toho, že sa mozog detí vyvíja lepšie, ak je dieťa kojené?

 

  

Cynthia Colen, asistentka profesora na Ohio State University tvrdí, že matky, ktoré koja majú vyššie vzdelanie, lepšie finančné zabezpečenie a väčšiu sociálnu podporu a flexibilnejší pracovný čas, prípadne dlhšiu materskú dovolenku a majú preto podmienky, ktoré im umožňujú i deti dlhšie kojiť . Navyše sú schopné skôr poskytovať svojím deťom viac stimulov. Takže ak vezmeme veľké náhodné množstvo detí, jedny kojené a druhé nie, zistíme, že deti v „kojenej“ skupine dostávajú o čosi viac ako len mlieko. Dostávajú od rodiny priemerne viac výhod, ktoré vedú neskôr k ich vyššiemu akademickému úspechu.

Ale aké výhody to sú? Na ktorých z nich najviac záleží? A akú rolu v tom v skutočnosti zohráva materské mlieko?

Na tieto otázky odpovedali vo výskume Benjamin Gibbs and Renata Forste skúmaním obrovskej vzorky – viac ako 7500 amerických detí od narodenia až do predškolského veku.

Nahrávali deti od začiatku 9 mesiaca. Nahrávky zahŕňali informácie o skúsenostiach so skorým kojením a kognitívnym vývojom detí. Mali tiež dáta o socioekonomickom statuse, rodinných  pomeroch, matkinom najvyššom dosiahnutom vzdelaní a výchovných prístupoch.

 

Vyzbrojení týmito informáciami vedci  skúmali, ktoré varianty možno spájať s matematickými a  schopnosťami detí čítať vo veku štyroch rokov. A aký bol výsledok?

Vedci našli len slabé prepojenie medzi prevažne kojenými deťmi a ich dosahovaním lepších výsledkov v skorých matematických zručnostiach v porovnaní s priemerom vo veku 4 rokov. Existovalo však ďaleko jasnejšie spojenie medzi kojenými deťmi a ich predškolskými schopnosťami čítať a písať ( ako napr. rozpoznávanie písmen a porozumenie slov ).

 

Hoci obe tieto schopnosti stratili väzbu na kojenie, keď brali vedci do úvahy tieto 2 faktory:

-        Ako často matky odpovedali, že čítali svojím deťom, keď boli bábätká

-        Ako vnímaví sa rodičia javili ku gestám, výrazom a iným signálom ich detí.

Druhý faktor bol posudzovaný sledovaním, ako matky reagujú na svoje deti počas 15 minútovej hry, keď mali deti dva roky. Matky boli posudzované ako viac senzitívne, ak sa zdali, že reagujú na svoje deti a vnímajú ich potreby, nálady, záujmy i schopnosti.

 

Tento vzorec nebral ohľad na dosiahnuté vzdelanie matky a matkine evidentné pokusy robiť hru viac kognitívne stimulujúcou. Je zaujímavé, že druh správania, ktorý možno považovať za „stimulačný“ bol v tomto teste v skutočnosti trochu priveľmi prehnaný a nedôveryhodný a nepredpovedal dlhodobé kognitívne výsledky u detí.  Doterajšie výskumy tvrdia, že deti viac prestávajú myslieť, ak im dospelí hovoria, ako sa majú hrať a neumožňujú im objavovať, skúmať a využívať ich kreativitu a zvedavosť .

 

Ďalší z výskumov viedla Cynthia Colen z Ohio State University a bol zameraný na zistenie rozdielov medzi kojenými a nekojenými súrodencami pochádzajúcimi z rovnakých rodín a vyrastajúcich v rovnakom prostredí. Pri zisťovaní brala do úvahy faktory, ktoré by mohli mať vplyv na zistené výsledky:Rasa rodičov, vek, partnerský stav, rodinný príjem, zdravotné poistenie, matkine vzdelanie a zamestnanie a či žena pila alebo fajčila počas tehotenstva.

 

V štúdii analyzovali 8 237 detí, 7319 súrodencov a 1773 nevlastných súrodencov alebo detí z 665 dopytovaných rodín, v ktorých bolo aspoň jedno dieťa kojené a aspoň jedno kŕmené umelým mliekom. Deti, ktoré boli odlišne kŕmené v jednej rodine predstavovalo 25% zo získaných dát a boli vo veku 4 – 14 rokov.

 

kojenieŠtúdia merala 11 ukazovateľov:

Body mass index ( BMI ), obezitu, astmu, hyperaktivitu, rodičovský vzťah ( bezpečný emocionálny vzťah medzi rodičom a dieťaťom ), správanie podľa pravidiel a tiež skóre predpovedajúce akademické výsledky v matematike, čítaní s porozumením, identifikáciu slov v slovníku, pamäť na čísla a školskú zrelosť.

 

Vedci dospeli skúmaním k záveru, že celkovo mali deti kojené oproti nekojeným lepšie výsledky BMI, hyperaktivity, matematických zručností, čítaní s porozumením, v slovnej zásobe, pamäti na čísla, školskej zrelosti a obezite.

Keď však vzorku obmedzili iba na súrodencov, ktorí boli rozlične kŕmení v jednej rodine, tak rozdiel bol blízky k nule a teda štatisticky zanedbateľný.

Jediným výrazným rozdielom bol ukazovateľ astmy. Pri všetkých vzorkách kojených detí sa potvrdilo vyššie riziko astmy.

 

 

Čo nám tieto výsledky hovoria?

Obe tieto štúdie nepopierajú zmysel kojenia, nehovoria nám o tom, že kojenie nemá množstvo výhod. V skutočnosti okrem výživného mlieka a benefitov skin-to skin kontaktu ( kontakt koža na kožu ) pre malé bábätká, výskumy mozgu a správania hovoria, že kojenie môže zväčšiť materskú senzitivitu a môže u matiek zapríčiniť, že budú vo väčšej miere reagovať na svoje deti. Ale samotné kojenie negarantuje, že matky budú preukazovať tento vysoký level citlivosti, ani ho vyžadovať.

Tieto dve rozsiahle štúdie nám akurát hovoria o tom, že vplyv kojenia na kognitívny rozvoj detí je preceňovaný.

Kľúčová sa ukazuje práve rodičovská citlivosť, spoločný čas čítania a ďalšie faktory rodinného zázemia a vzťahu rodičov k deťom na ktorom záleží, aby deti dobre prospievali. Nie je to kojenie samotné.

Ľudia radi hovoria, že „kojenie je najlepšie.“ Ale sme pripravení povedať: „ byť citlivý  a reagujúci na detskú rozvíjajúcu sa myseľ je pre dieťa to najlepšie?“ Možno to je omnoho náročnejšie ako prikladanie dieťaťa na prsník, no ak chceme pomôcť  deťom emocionálne a intelektuálne v živote rásť, je to omnoho podstatnejšie.


Foto: instagram.com, urbanmoms.com


Čítajte viac o téme: Dojčenie, Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.