“Prečo som sa pokúsil dostať na Harvard? Moja odpoveď je, že som vedel, že to ide! Je dôležité vedieť, že sa niečo dá,“ popisuje svoje rozhodnutie Matej Sapák, riaditeľ medzinárodnej strednej školy LEAF Academy v Bratislave.
Jeho zvedavosť ho ako tínedžera priviedla na internátnu školu v Anglicku, odkiaľ ho záujem o matematiku posunul k štúdiu aplikovanej matematiky na Harvard College a neskôr aj k právu na Harvard Law School. Po ukončení štúdia pracoval ako konzultant v spoločnosti McKinsey & Company, neskôr ako štátny radca na Ministerstve financií a Ministerstve školstva SR.Počas štúdia a práce ho vždy zaujímali príbehy ľudí v jeho okolí. Uvedomoval si, že zmena Slovenska spočíva práve v nich, v inšpiratívnych príbehoch jeho občanov. A práve to ho priviedlo k neobyčajnej strednej škole, LEAF Academy.
V rozhovore s Matejom Sapákom sa dozviete:
- Prečo nestačí sústrediť sa na klasické školské predmety a ako vyzerá vyučovacia hodina na LEAF Academy.
- Prečo jednotkári nie sú vždy tí najúspešnejší.
- V čom spočíva nenahraditeľný prínos internátnej školy.
- Či sa aj učitelia musia učiť.
- Prečo sa absolvent Harvardu vráti na Slovensko a pustí sa do oblasti vzdelávania.
V čom sa LEAF Academy odlišuje od iných medzinárodných stredných škôl na Slovensku?
Komunitou a cieľmi vzdelávania. Máme obrovské privilégium priniesť na jedno miesto talentovaných študentov a nadšených učiteľov z celého Slovenska, strednej Európy a do istej miery aj celého sveta. Je radosť s nimi pracovať, vidieť ako sa navzájom inšpirujú, dopĺňajú a posúvajú vpred.
Na LEAF Academy tiež inak vnímame naše poslanie. Nie je ním len odovzdať študentom vedomosti či pripraviť ich na domáce alebo zahraničné univerzity. Chceme dosiahnuť oveľa viac – pomôcť im získať poznatky, zručnosti a hodnoty, vďaka ktorým dokážu uspieť v živote a prispieť k rozvoju tohto regiónu. Slovensko a celá stredná Európa potrebujú nutne novú generáciu lídrov, ktorí budú schopní rozvíjať svoje krajiny v súlade s morálnymi princípmi. A tým nemyslím iba lídrov v oblasti politiky, ale aj osobnosti v podnikateľskom sektore, verejnom živote alebo trebárs aj umení. Popri klasických akademických predmetoch sa preto venujeme aj tímovej práci na študentských firmách alebo partnerských projektoch v našom programe podnikavého líderstva či rozvoju osobnosti a charakteru na našich seminároch a v programoch zážitkového učenia. Náš študijný program má toho s bežnými gymnáziami, ale aj ostatnými medzinárodnými strednými školami, spoločného naozaj málo.
Považujete tieto oblasti za kľúčové pre to, aby študenti uspeli v budúcnosti?
Bol som nedávno na konferencii o vzdelávaní, ktorú organizoval európsky parlament. Harvardský profesor Tony Wagner tam na začiatku svojho príspevku pustil klip z filmu Future of Work – budúcnosť práce. Ukazoval, čo všetko dokážu už dnes alebo v blízkej budúcnosti stroje – šoférovať autá, stavať domy, operovať zranenia či analyzovať zmluvy. Kým je vzdelávanie len o poznatkoch alebo o cvičení známych postupov a algoritmov, učí nás len veci, ktoré už dnes vedia počítače lepšie – nikto z nás nedokáže v množstve vedomostí konkurovať Googlu.
A ani to nie je naša úloha. Musíme našich študentov naučiť poznatky nielen získavať, ale ich aj inovatívne použiť. Steve Jobs svojho času povedal, že kreativita je schopnosť veci spájať. Vzdelávanie musí teda robiť dve veci – dať študentom dosť poznatkov, aby mali čo spájať, ale aj pomôcť im osvojiť si zručnosti potrebné na to, aby si ďalšie poznatky našli sami, aby vedeli, ako ich spájať a ako svoje nápady vyhodnotiť, prezentovať a predať.
Záujem o štúdium je určite obrovský. Ako u vás vyzerá prijímacie konanie? Máte vysoké očakávania od vašich uchádzačov?
Študentov, ktorých hľadáme, nehodnotíme podľa ich známok, ale zaujímajú nás hlavne ich aktivity, koníčky, projekty, ktoré sami začali, alebo ktorých boli súčasťou. Známky nevypovedajú o ich vnútornej motivácii a prístupe, preto sa v našej online prihláške pýtame otázky typu “Popíš tvoj osobný úspech, na ktorý si hrdý/á”, alebo otázky týkajúce sa predstáv o ich vlastnej budúcnosti.
V druhom kole prijímacieho konania študenti vypĺňajú test, ktorý ukáže ich pripravenosť na štúdium v angličtine, logické a kritické uvažovanie. Študentov, ktorí postúpia do tretieho kola, pozveme na online rozhovor.
Prihláška na LEAF Academy je bonusová a neráta sa do počtu prihlášok, ktoré definuje zákon. Našim cieľom nie je robiť náročné prijímačky, ktoré by študenta stresovali, ale chceme nájsť šikovných študentov, ktorí majú potenciál a chuť sa rozvíjať. Prihlášku je možné vyplniť ešte do 28. februára 2019.
Ako riaditeľ na LEAF Academy máte viacero funkcií, nemáte problém si nájsť čas aj na vyučovanie?
Každý z nás na akadémii má viac funkcií. Keďže našou úlohou nie je len učiť, ale hlavne budovať učiacu sa komunitu, väčšina z nás sa popri učeniu venuje aj študentom na internáte, vedeniu rôznych klubov či poradenstvu menšej skupine študentov. Umožňuje nám to našich študentov spoznať v rôznych situáciách a lepšie im pomôcť rozvíjať ich silné stránky. Študentom to zas dáva prístup k viacerým dospelým, čo je pre ich rast, ale aj komfort na internátnej škole veľmi dôležité.
Moja práca je potom podstatne jednoduchšia ako práca mnohých kolegov – povinnosti mi neumožňujú mať vlastnú skupinu študentov na internáte či v poradenstve. Aj preto je učenie pre mňa veľmi dôležité, pomáha mi totiž ostať v kontakte so študentmi a zároveň rozumieť tomu, čo požadujeme od kolegov.
Ako vyzerá vaša vyučovacia hodina?
Rôzne. Niekedy študenti pracujú na vlastných projektoch, prezentujú a diskutujú o tom, čo sa naučili sami. Niekedy v skupinách pracujú na zadaniach, ktoré som pre nich pripravil ja. A niekedy stojím pred tabuľou, vediem diskusiu či niečo vysvetľujem.
Nemyslím si, že existuje jeden jediný správny prístup k učeniu. Dôležité je, aby čo najviac študentov bolo aktívne zapojených do hodiny. Aby museli s učivom pracovať, premýšľať o ňom, používať naučené v novom, relevantnom kontexte.
Jedným z nebezpečenstiev učenia je paradoxne učiteľ, ktorý učivo prednáša príliš jasne a pútavo. Spôsobí totiž, že žiaci miesto učenia sa počúvajú príbeh. Je zaujímavý, zábavný, hodina je super pútavá, učiteľ obľúbený. A po pár dňoch si žiaci nepamätajú vôbec nič. Hovorí sa tomu fluency illusion – pocit, že ak niečo vieme sledovať a dáva nám to zmysel, tak tomu aj rozumieme a pamätáme si to.
Majú aj učitelia na vašej škole možnosť sa rozvíjať?
Učiť sa nové veci by sme mali všetci a stále. Práve preto sa snažíme na LEAF Academy vybudovať učiacu sa komunitu – nie len študentov, ale nás všetkých. Všetci začínajúci učitelia majú na LEAF Academy skúsenejšieho mentora. Každý týždeň venujeme čas hodinám, na ktorých prinášame učiteľom nové poznatky či tréning, dva – trikrát do roka venujeme deň školských prázdnin rozvoju učiteľov. Učenie je profesia ako každá iná – nestačí sa ju raz naučiť. Je potrebné neustále sledovať nové poznatky a výskum, rozhodovať sa, ktoré trendy si osvojiť a ktoré nie.
Internátne školy na Slovensku nie sú bežné, ako na ne reagujú rodičia a študenti?
Pre každého rodiča je samozrejme náročné nechať svoje dieťa odísť na internát, ktorý môže byť stovky či dokonca tisíce kilometrov ďaleko. Pre deti je tiež často šok prispôsobiť sa novému prostrediu, kamarátom alebo spolubývajúcim. Snažíme sa im túto zmenu čo najviac uľahčiť. Na internáte býva skupina učiteľov, ktorí sú kedykoľvek cez deň aj v noci prítomní a pripravení študentom pomôcť či poradiť. Na internáte sú aj takzvaní residential advisors, starší študenti, ktorí pomáhajú organizovať rôzne aktivity alebo poskytujú rady a podporu mladším študentom. V prípade väčších problémov sú tiež k dispozícii rovesníci aj dospelí profesionálni poradcovia.
V konečnom dôsledku je ale internátne prostredie kľúčovým prvkom našej akadémie. Študenti sa tu učia samostatnosti, pomáhajú si učiť sa navzájom, rozmýšľajú o dôležitých otázkach mimo školských lavíc. A to všetko v zaujímavej medzinárodnej komunite, ktorá môže v tejto miere rôznorodosti vzniknúť jedine na internátnej škole.
Čo vás po štúdiu na Harvarde prilákalo späť na Slovensko?
Príležitosti a šanca zmeniť niečo k lepšiemu. S dobrým vzdelaním a kvalitnou prácou je na Slovensku ešte stále možné dostať sa relatívne rýchlo k zaujímavej a zmysluplnej práci v súkromnom, ale aj verejnom sektore.
Vrátiť sa na Slovensko mi čiastočne umožnilo aj národné štipendium M. R. Štefánika, vďaka ktorému som si nemusel na štúdium brať pôžičku, ktorú by som po skončení štúdia musel roky splácať prácou v Londýne či New Yorku. Namiesto toho som mohol pracovať najprv ako právnik na Ministerstve financií a potom ako poradca na Ministerstve školstva. Práve ostatný projekt na Ministerstve školstva mi umožnil začať spájať môj záujem o neformálne vzdelávanie a moju prácu, v čom som pokračoval aj v LEAF-e a LEAF Academy.
Bolo pre vás náročné zmeniť svoje pôsobenie a stať sa riaditeľom LEAF Academy?
Nie. Bol to svojím spôsobom prirodzený vývoj. Vzdelávaniu som sa roky venoval formálne aj neformálne – popri škole som učil ekonómiu na Harvarde, popri práci na ministerstve vyjednávanie na Právnickej fakulte UK. Roky som sa venoval skautingu, debatnému programu či letným vzdelávacím akadémiám. Vznik LEAF Academy tak v správnom momente v mojom živote vytvoril priestor, aby som sa mohol vzdelávaniu začať venovať naplno.
To, samozrejme, neznamená, že viesť novovzniknutú medzinárodnú školu je jednoduché. Ktokoľvek, kto pracuje v rýchlo rastúcej start-upovej organizácii alebo v školstve vie, že rôznym náročným výzvam tam čelíte každý deň. Ale keď vidíte, ako sa vám kolegovia a študenti rok za rokom rozvíjajú a viac a viac zapaľujú pre myšlienku prispieť k zlepšeniu nášho regiónu, všetko to stojí za to.
