V poslednom čase veľa počujeme o tom, že deti stále sedia, priberajú, nešportujú. Je to naozaj tak?
Športovými krúžkami, ktoré Andrea Čvapková organizuje v rámci Beniklubu, už prešli tisícky detí a počas posledných rokov spolupracovala s desiatkami trénerov. Stojí tiež za zrodom šport testu, ktorý dokáže vybrať dieťaťu aktivitu nielen podľa jeho fyzických, ale aj psychických predpokladov. Pravidelne ju môžete stretnúť aj na Krúžkobraní v bratislavskom Avione, ktoré sa tento rok uskutoční 9. septembra. Ako vníma športovanie detí na Slovensku a čo sa za posledné roky zmenilo?
Každé dieťa môže športovať
V prvom rade si podľa nej treba uvedomiť, že každé dieťa môže športovať. A nielen môže, malo by. Bolo by škoda povedať si „to moje dieťa na šport nie je“ a nechať to tak. Telesná aktivita je totiž pre jeho vývoj dôležitá nielen z fyzickej stránky. „Každé dieťa sa narodí s potrebou pohybu, niektoré s menšou, iné s väčšou. Keď nie je naplnená, môže sa to prejaviť zvýšenou nespokojnosťou, agresivitou, problémami s koncentráciou, učením sa,“ približuje Andrea Čvapková. „Okrem toho šport rozvíja aj dôležité vôľové vlastnosti – cieľavedomosť, výdrž, zodpovednosť, tímového ducha, ale aj zmysel pre čestnú hru.“ Podstatné, samozrejme, je, aby dieťa aktivita bavila, cítilo sa pri nej šťastné. A je jedno, či pôjde o futbal, tenis, streľbu alebo golf.
Neohybné mestské deti?
Je fakt, že plánovane zakomponovať šport do života treba najmä pri mestských deťoch. Tie na vidieku sú ešte vždy v lepšej forme. „Fyzická úroveň detí je podľa skúseností našich trénerov lepšia v menších mestách, na dedinách. Chodia do lesa, behajú po dvoroch. Lezenie po stromoch je pre ne prirodzené, pre dieťa zo sídliska nie. Aj športy si preto osvojujú ľahšie. Sídliskové dieťa, ktoré žije sedavým životom, musíte najprv spevniť, vystavať, až potom s ním ďalej pracovať.“ Aj situácia v mestách sa však v posledných rokoch zlepšuje. Rodičia prikladajú pohybu čoraz väčšiu váhu a snažia sa k nemu viesť aj svojich potomkov. „Dnešní prváci, druháci už budú na tom lepšie ako terajší piataci, šiestaci. Uvedomenie rodičov sa zvyšuje, odmalička sa s nimi hýbu. Vidíme, že prváci, druháci sa na pohyb tešia, berú ho prirodzenejšie.“
Nájdite pre svoje dieťa ten správny šport!
V bratislavskom Avione sa 9. septembra budete môcť zoznámiť s dvadsiatkou rôznych záujmových aktivít v rámci veľtrhu detských krúžkov Krúžkobranie. Viaceré z nich sú zamerané práve na pohybové aktivity – môžete zistiť viac o kurzoch detskej gymnastiky, atletiky, tanca, jumpingu, hádzanej či detského aerobiku. Váš potomok si bude môcť niektoré z aktivít vyskúšať aj na vlastnej koži. Žiaci, ktorí už kurzy absolvovali, zas ukážu, čo sa na nich naučili. Zároveň ide o skvelú možnosť zistiť od trénerov viac o metodike krúžku, priebehu, lokalite či cene.
Cvičiť treba celé telo
Máte doma budúceho prváčika či druháčika? Pre mladšie deti je podľa Andrey Čvapkovej najvhodnejšia všestrannosť. „Správny postup pri športovaní detí do 9 rokov, je absolvovanie všeobecnej športovej prípravy. Ohmatajú si počas nej rôzne športy, vyskúšajú aj florbal, aj tenis, aj futbal. Chýbať by nemali ani atletické cvičenia, dostatok gymnastiky, ktorá spevní celé telo, aj pohybové hry rozvíjajúce sociálne väzby a tímovosť. Tento trend sa presadzuje aj v zahraničí.“
Ak si aj zvolí rodič či dieťa už v prvej triede konkrétny šport, treba zistiť, či sú v tréningu zahrnuté aj tieto prvky. Podľa skúseností Andrey Čvapkovej sa to však napríklad v profi kluboch často nedeje. „Športové kluby potrebujú dosahovať výsledky a idú cielene len svojím smerom. Napríklad pri futbalistoch chcú, aby boli rýchli, dávali góly, a tak trénujú prevažne nohy. Výsledkom sú deti, ktoré majú síce silnú dolnú časť tela, ale nevedia, čo s rukami. Majú slabé chrbtice, pri pádoch sa ľahšie zrania.“ Keď uvažujete o tom, že svojho potomka prihlásite do profi klubu, určite stojí za to spýtať sa, ako tréningy vyzerajú. Mali by obsahovať aj kompenzačné cvičenia zamerané na partie, ktoré sú v danom tréningu menej zaťažované.
Dobrý tréner nemusí byť majster sveta
Kľúčovým bodom vo vzťahu k športu je často práve osoba trénera. V ideálnom prípade by mal mať osobitý prístup ku každému dieťaťu, vedieť správne motivovať či pochváliť aj to menej zdatné. Rodičia sa občas nechajú zviesť aj známym menom, napríklad majstrom Slovenska v danom športe. Takéto úspechy však neznamenajú, že bude vedieť pracovať s deťmi. Pri tréningu s nimi je dôležitý pedagogický talent, pozitívna motivácia a schopnosť ich počúvať. Správny tréner taktiež musí vedieť správne nastaviť tréning na vek svojich zverencov, zapojiť dostatok pomôcok, vymyslieť množstvo aktivít a často ich striedať.
„Práve akcie ako Krúžkobranie v Avione sú skvelá príležitosť popýtať sa na prácu trénera. Ako rodič sa už vopred zaujímajte, ako s deťmi pracuje. Ako ich motivuje, keď napríklad povedia, že už nevládzu, že sa im nechce, alebo odmietajú počúvať. Niekedy totiž stačia dve zlé slová, dieťa zanevrie na šport a veľmi ťažko bude hľadať cestu späť.“
Keď si rodičia plnia sny...
Jedným z hlavných faktorov pri utváraní vzťahu dieťaťa k športu sú rodičia. Tí by si mali dať pozor najmä na napĺňanie vlastných ambícií a snov cez svoje ratolesti. „Stretávame sa aj s rodičmi, ktorí napríklad už škôlkarov tlačia do atletiky, vidia v nich šampiónov. Ťažko chápu, že celý tréning nemôže byť len o atletike, pretože dieťa by sa nudilo. Ono sa, naopak, potrebuje prostredníctvom športovej hry zabávať, nesmie mať pocit, že trénuje a maká,“ vysvetľuje Andrea Čvapková.
Do úvahy treba pri výbere vhodnej aktivity brať nielen fyzické, ale aj psychické predpoklady. Možno chcete mať doma Martinu Moravcovú v mužskom vydaní. Ak je však váš syn vyslovene typ na kolektívne športy, zrejme neuspejete. Po roku či dvoch poslušného tréningu zavesí plavky na klinec a vydá sa vlastným smerom.
„Rodičia by mali upustiť od myšlienky, že v piatich rokoch dieťa začne robiť nejaký šport a bude v ňom geniálne. Na testy nám potom prichádzajú deväťročné deti, ktoré dovtedy plávali a mali aj výsledky, ale zrazu ich to nebaví. Keď pri testovaní zistíme, že dieťa má predpoklady na florbal, rodičia sa s tým nechcú zmieriť. Stále majú v hlave plávanie. Mali by si však uvedomiť, že do ôsmich-deviatich rokov ich dieťa bude počúvať, ale potom by už mali počúvať oni jeho.“
Nechajte dieťa samo, vyplatí sa to
Keď sa pre daný krúžok rozhodnete, mal by tréner mať vašu dôveru. Kontrola v podobe rodičov v telocvični na lavičke totiž nie je najlepšia. „Keď na tréningu sedí mama alebo otec, dieťa sa naň psychicky upiera. Nie je tam šéf tréner, ale rodič – a to je problém. Keď deti vpustíte do telocvične, behajú, skáču, jašia sa. Tréner potrebuje, aby počuli, že zapískala píšťalka, že niečo povedal. Dieťa to však vníma tak, že rodičia nepovedali nič, tak môže behať ďalej. Neraz hrozia aj zranenia, pretože nepočúva, čo sa deje, robí veci polovičato. My skrátka potrebujeme, aby v danom momente bol tou najvyššou autoritou tréner, nie rodič.“
Správna motivácia pomôže
Najmä deti, ktoré nemajú až taký vrelý vzťah k športu, možno bude treba vhodne motivovať. Výborne fungujú kamaráti – keď deti idú na krúžok spolu, prežívajú ho, rozprávajú sa o ňom. „Dieťaťu treba dať nejaký cieľ. Kurz možno prirovnať napríklad k zápasu – ani boxer sa predsa nevzdá tak ľahko a neodchádza z ringu skôr, ako sa zápas skončí. Motiváciou môže byť veľký turnaj, na ktorý prídu aj rodičia. Alebo nejaká spoločná výhra, naše deti súťažili o tortu a mali z nej nesmiernu radosť. Pochvala od pani riaditeľky je tiež niečo, čo nedostávajú asi každý deň. Poteší a motivuje aj stretnutie so športovou osobnosťou, ktorú obdivuje.“ A, samozrejme, každý rodič zrejme vie, čo platí práve na jeho ratolesť...
