Všetci vieme, že na prostredí, v ktorom naše deti trávia väčšinu času a učia sa nové vedomosti, záleží. Nie je to však vôbec jednoduchá cesta urobiť zo starej školy novú, alebo aspoň takú, ktorá by o kúsok zlepšila komfort a zväčšila radosť detí chodiť do školy. Dúbravskej škole sa to vďaka niekoľkým nadáciám a obetavosti rodičov a detí podarilo. Pozrite sa na výsledok.
Na prostredí záleží
O kvalite škôl a vzdelávania sa diskutuje často a veľa. Nie je jedno, ako sa deti učia, čo sa učia, od koho a s kým sa učia. A nie je tiež jedno, kde sa učia. Prostredie sa stáva ďalším učiteľom, stimuluje aktivitu a pozornosť detí, poskytuje nové podnety pre poznávanie, rozvíjanie motorických a ďalších zručností, umožňuje nájsť si vlastný priestor pre učenie a oddych. Sídliskové školy zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia v mnohom tieto požiadavky nespĺňajú. Ich vnútorné aj vonkajšie priestory nie sú bezbariérové, sú koncipované skôr na frontálne, hromadné učenie, mnohé zákutia týchto budov neposkytujú deťom podnety pre učenie, ale ani fyzické a psychické bezpečie.
Psychológovia a psychologičky stále častejšie upozorňujú na skutočnosť, že vybavenie a zariadenie tried, v ktorých sa deti učia ale aj spoločných priestorov škôl, je z hľadiska kvality vzdelávania, aj celkovej kultúry a klímy školy veľmi dôležité. Preto v zahraničí spolupracujú tímy učiteľov, architektov a psychológov, ktorí spoločne navrhujú a budujú moderné prostredia, v ktorých sa deti dobre cítia a rady učia. Nejde pritom len o vybavenie škôl digitálnymi technológiami. Naopak, pozornosť sa venuje farebnosti stien a nábytku, výberu prírodných a ekologických materiálov, odhlučňovaniu priestorov, podpore pohybu, vyučovaniu mimo budov školy, oddychovým zónam, zónam pre skupinové a individuálne učenie a pod.
K nám tento trend prichádza pomaly a opatrne, nepochybne aj preto, že slovenské školy riešia mnohé problémy, ktoré majú väčšiu prioritu. Aj preto sa chceme tou cestou podeliť o skúsenosti s revitalizáciou vonkajšieho átria základnej školy na sídlisku v bratislavskej Dúbravke.
Príbeh Zeleného átria ZŠ Pri kríži 11
Na začiatku bol zanedbaný priestor o rozlohe cca 180 m2 vo vnútrobloku základnej školy Pri kríži 11 v Dúbravke. Posprejované steny, rozbité schodisko, poškodený hrboľatý asfalt, náletové dreviny, špina, žiadne miesto na sedenie či hranie... Jednoducho za 40 rokov existencie školy tu zub času zanechal stopy. Školu navštevuje viac ako 600 detí, a preto sa každý využiteľný priestor ráta. Tento priestor ale dlho slúžil len ako neobľúbené miesto trávenia veľkých prestávok žiakov a žiačok druhého stupňa. Učiteľom a rodičom to však nebolo jedno a začali uvažovať o tom, ako átrium využiť zmysluplnejšie.
Ako to celé prebiehalo? Najprv sme spustili anketu o tom, ako by si deti, rodičia a učitelia nové átrium predstavovali, a čo by v ňom chceli robiť. Starší žiaci a dospelí vypĺňali online dotazník, mladší usilovne kreslili obrázky. Potom nasledovali hodiny a hodiny mozgových búrok mamičiek (architektky a psychologičky) a riaditeľky školy. Viedli diskusie o tom, ako detské nápady uviesť do života, aby bol priestor pre deti zaujímavý a súčasne bezpečný, aby boli splnené všetky technické požiadavky, a najmä aby sa na realizácie plánov našli financie. A tak nastalo obdobie písania žiadostí o grantovú podporu projektu a výziev rodičom a priateľom školy, aby projekt podporili formou 2-3% z daní z príjmov. Čakanie na správy od donorov sme si skrátili sériou brigád, kde deti, rodičia, učitelia aj pán školník odpracovali desiatky dobrovoľníckych hodín. Celý priestor upratali, natreli steny, plot a zábradlia, opravili schodisko a rozbité betónové plochy, vysadili rastliny.
Aj vďaka rodičovským 2-3% z daní z príjmov a podpore Nadácie pre deti Slovenska v rámci programu Bezpečne doma, bezpečne v komunite, spoločnosti Tesco v rámci programu Tesco pomáhame, Nadácie Tatrabanky v rámci programu Dobré srdce sa podarilo ešte viac. Celý priestor sa za pol roka zmenil na nepoznanie. Podarilo sa vybudovať drevené pódium, multifunkčnú športovú plochu s rôznymi 2D hracími prvkami a dvoma ihriskami na bedminton a ďalšie netradičné hry a športy, celý priestor dopĺňajú lavičky a ďalšie drobné prvky.
Spočiatku vzdialený sen o krajšom a modernejšom priestore v obyčajnej škole sa stal skutočnosťou. Vedeniu školy a rodičovskému združeniu ZŠ Pri kríži 11 sa podarilo s podporou nadácií vytvoriť bezpečný a moderný priestor, v ktorom sa deti môžu učiť, športovať, tráviť voľný čas alebo rôzne spoločné aktivity s rodičmi. Teplé júnové dni si už deti mohli v rámci prestávok, vyučovacích hodín, krúžkov alebo školského klubu detí užívať aj v novom Zelenom átriu.
A tak základná škola Pri kríži 11 dostala k 40tym narodeninám malý „facelifting“, vyzerá teraz o čosi lepšie. Bolo úžasné sledovať, ako sa ponurý a nevyužitý priestor za niekoľko mesiacov postupne zmenil. A ešte úžasnejšie bolo pozorovať a počúvať, ako každú zmenu vnímali deti. Ako sa tešili a boli hrdé na to, že sú súčasťou tohto diania. Ako sa učitelia, deti aj rodičia zrazu začali viac zaujímať o to, ako škola vyzerá a začali prichádzať s nápadmi, čo by sa ešte mohlo v ich škole zlepšiť. Školy takéto skrášlenie zrejme potrebujú z rovnakých dôvodov ako ženy. Aby boli navonok krajšie a atraktívnejšie, ale najmä, aby sa vo vnútri cítili lepšie. A zdá sa, že práve to sa nám podarilo.
