Články: Pre študentov
O projekte

 

Kedy by ženy prestali dojčiť, ak by sa riadili iba prírodou?

Foto: Bigstock
Kedy skončiť s dojčením je otázka, ktorú si kladú mnohé mamičky. Katherine Dettwyler sa na túto otázku pozrela zo zaujímavejšieho uhla pohľadu. / Foto: Bigstock

Kedy by sme ukončili dojčenie, ak by sme sa riadili len prírodou, a nie kultúrnymi vplyvmi? Túto hypotetickú otázku si položila profesorka antropológie Katherine Dettwyler, ktorú zaujali veľké rozdiely vo veku, kedy matky v rôznych krajinách prestávajú dojčiť. Dettwyler prišla k záveru, že by to bolo v 2,5 až 7 rokoch. Ako k týmto číslam prišla? Pozrela sa na to, kedy a za akých okolností prestávajú dojčiť vyššie primáty, najmä ľudoopy (napr. šimpanzy a gorily), ku ktorým máme z evolučného hľadiska najbližšie.

 

Väčšie cicavce (vrátane ľudoopov) prestávajú dojčiť niekoľko mesiacov po tom, čo váha mláďaťa dosiahne štvornásobok pôrodnej váhy. U severoamerických detí by to bolo približne 27 mesiacov (chlapci) až 30 mesiacov (dievčatá).

 

Iné kritérium z ríše primátov hovorí o dosiahnutí približne jednej tretiny dospelej váhy. U ľudí by to viedlo k hranici 4 až 7 rokov, v závislosti od populácie (napr. Európania sú v priemere väčší ako obyvatelia Ázie). Podobné kritérium podľa veľkosti tela matky by viedlo k ukončeniu dojčenia medzi 2,8 až 3,7 rokmi.

 

Výpočet podľa trvania tehotenstva: menšie primáty dojčia o niečo kratšie, ako trvá ich tehotenstvo. Šimpanzy a gorily však dojčia viac ako šesťnásobne dlhšie, než trvá ich gravidita, čo by u ľudí bolo minimálne 4 a pol roka.

 

Ďalším kritériom je vyrastenie prvých trvalých stoličiek, čo je u ľudí približne vo veku 5 a pol až 6 rokov.

 

Aj keď je výskum profesorky Dettwyler veľmi zaujímavý, kultúrne vplyvy, ktoré na nás pôsobia, nie je možné jednoducho „vypnúť“. Žijeme v úplne inom prostredí než primáty, a na ukončenie dojčenia má každá mama mnoho rôznych „nebiologických“ dôvodov. Ale môžeme sa ním inšpirovať aspoň v tom, aby sme sa nebáli dojčiť tak dlho, ako to vyhovuje dieťatku a mame, a nedali sa zmiasť tým, aké predstavy má o tom naše okolie.



Zdroj: K. Dettwyler (1995). A Time to wean: The hominid blueprint for the natural age of weaning in modern human populations. Z knihy Breastfeeding: Biocultural Perspectives.

Psychológia pre milujúcich rodičov je blog, ktorý tvoria 3 maminy, psychologičky, ktoré píšu o výskumoch z detskej psychológie.
Jana Bašnáková pracuje na Ústave experimentálnej psychológie SAV a Inštitúte Maxa Plancka v Holandsku. Eva Vavráková pracuje v Ústave aplikovanej psychológie FSEV Univerzity Komenského a Jana Zemandl pôsobila na Ústave experimentálnej psychológie SAV.


Čítajte viac o téme: Dojčenie, Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.