Články: Pre študentov
O projekte

 

Môžu tresty vo výchove ovplyvňovať pravdovravnosť detí?

Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Vo veku 3 - 4 rokov sa deti ešte len „učia“ klamať, často im nie je celkom jasný rozdiel medzi túžbou a realitou. Výsledky štúdie uverejnenej v októbri 2011 v časopise Child Development však naznačujú, že ak deti vyrastajú v príliš trestajúcom prostredí, môže to mať v konečnom dôsledku opačný efekt, než vychovávatelia zamýšľajú: zo strachu pred trestom sa naučia, že je lepšie klamať, než hovoriť pravdu.


Výskumníci porovnávali 3- a 4- ročné deti z dvoch rôznych predškolských zariadení v západnej Afrike: v jednom vychovávatelia vynucovali disciplínu telesnými trestami (výskumníci ho nazvali „trestajúce prostredie“), v druhom boli metódy vynucovania disciplíny miernejšie, napríklad napomenutie alebo time-out. Deti z oboch zariadení dostali rovnakú úlohu: výskumníčka sa s každým dieťaťom chvíľku hrala v miestnosti, kde boli ukryté rôzne hračky, a dieťa malo podľa zvukov hádať, o akú hračku ide. Po chvíli výskumníčka vstala a vysvetlila dieťaťu, že si niečo zabudla v aute, a že kým sa vráti, dieťa sa nesmie pozrieť na ďalšiu hračku, ukrytú za jeho chrbtom. Výskumníčka bola preč minútu, počas ktorej nahrávali konanie dieťaťa na videokameru.
Drvivá väčšina detí z oboch zariadení neodolala pokušeniu a pozrela sa na hračku (čo je pre takýto vek celkom typický výsledok). Deti z jednotlivých predškolských zariadení sa však líšili v tom, či sa k pozretiu priznali: kým deti zo škôlky s menej trestajúcim prostredím sa priznali vo väčšine prípadov (94 percent), deti z trestajúceho prostredia sa priznali oveľa zriedkavejšie (56 percent). Je zaujímavé, že tieto deti vedeli aj „tvorivejšie“ klamať. Keď sa výskumníčka pýtala ďalšie otázky o hračke, deti z trestajúceho prostredia sa dali „nachytať“ a prezradili identitu hračky v menšom percente prípadov, ako deti z miernejšieho prostredia.


Psychológia pre milujúcich rodičov je blog, ktorý tvoria 3 maminy, psychologičky, ktoré píšu o výskumoch z detskej psychológie.
Jana Bašnáková pracuje na Ústave experimentálnej psychológie SAV a Inštitúte Maxa Plancka v Holandsku. Eva Vavráková pracuje v Ústave aplikovanej psychológie FSEV Univerzity Komenského a Jana Zemandl pôsobila na Ústave experimentálnej psychológie SAV.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.