Čo hovoria výskumy o absolventoch domáceho vzdelávania? Ako sa na nich pozerajú na prestížnych univerzitách?
Zástancovia domáceho vzdelávania tvrdia, že absolventi tohto typu vzdelávania majú jednoduchšiu cestu do posluchární špičkových amerických vysokých škôl. Opierajú sa o vyjadrenia škôl, vrátane tých z tzv. elitnej brečtanovej ligy, podľa ktorých sú uchádzači z radov detí vzdelávaných doma kreatívnejší, inšpiratívnejší, inovatívnejší. Skutočne však existuje príčinná súvislosť medzi domácim vzdelávaním a výkonom ceneným prestížnymi univerzitami?
Najrýchlejšie rastúca forma vzdelávania
Spojené štáty americké vykazujú približne 2,3 milióna detí v domácom vzdelávaní. Odhad hovorí o ich 2 – 8 percentnom medziročnom náraste doma vzdelávaných detí. Ešte pred pár rokmi sa domáce vzdelávanie javilo len ako akceptovateľná menšinová vzdelávacia alternatíva. Dnes ide o vôbec najrýchlejšie rastúcu formu vzdelávania v USA. Štúdie ukazujú, že na rozhodnutie o domácom vzdelávaní nemajú výrazný vplyv demografické a socio-ekonomické ukazovatele. To sú len niektoré z faktov, ktoré začiatkom tohto roka zverejnil portál Národného inštitútu pre domáce vzdelávanie (National Home Education Research Institute – NHERI). Štatistické údaje podporujúce tieto tvrdenia je možné sledovať aj na stránkach National Center for Education Statistic.
Čo hovoria výskumy?
Prezident NHERI a zároveň pedagóg a výskumník Brian D. Ray, vychádzajúc z viacerých výskumných štúdií pochádzajúcich zväčša z amerického prostredia, uvádza v sumárnom prehľade Research facts on homeschooling niekoľko zaujímavých faktov hovoriacich v prospech domáceho vzdelávania :
- v štandardizovaných testoch je skóre doma vzdelávaných študentov o 15 – 30 percent vyššie než skóre študentov z verejných škôl;
- afroamerickí doma vzdelávaní študenti sú v porovnaní s Afroameričanmi z verejných škôl v testoch o 23 – 42 percentuálnych bodov lepší;
- dosiahnuté nadpriemerné skóre tých, ktorí sa vzdelávajú doma, neovplyvňuje vzdelanie ich rodičov a príjem domácnosti;
- akademický výkon študentov z domáceho vzdelávania nie je závislý od toho, či boli doma vzdelávaní vyštudovanými učiteľmi;
- študenti s domácim vzdelaním zvyčajne zaznamenávajú nadpriemerné výsledky v testoch SAT a ACT, ktoré vysoké školy berú do úvahy v prijímacom procese;
- akademická úspešnosť nie je ovplyvnená stupňom štátnej regulácie domáceho vzdelávania;
- absolventi domáceho vzdelávania prejavujú vodcovské schopnosti, v ich hodnotovom rebríčku stojí na najvyšších miestach rodinná súdržnosť, sú empatickí, emocionálne stabilní;
- doma vzdelávaní sa vo výraznej miere venujú rozvoju komunity, charite, sú činní v sociálne sfére.
Vysoké školy chcú deti vzdelávané doma
Na uvedené skutočnosti, vcelku pochopiteľne, reflektovali americké vysoké školy. Tie priznávajú, že percento uchádzačov z domáceho vzdelávania nie je vysoké, avšak vzápätí dodávajú, že absolventi domáceho vzdelávania sú v prijímacom procese pomerne dosť výrazní v porovnaní s inými uchádzačmi. Žiada sa však dodať, že každý jeden uchádzač je jedinečný. To, že je absolventom domáceho vzdelávania, ho automaticky nepredurčuje k prijatiu na prestížnu vysokú školu.
Portál združujúci informácie prínosné pre uchádzačov z domáceho vzdelávania Home School Success v jednom zo svojich článkov Colleges Are Recruiting Homeschoolers: Myth or Fact? reaguje práve na rozširované tvrdenie, že vysoké školy vedomé si kvalít absolventov domáceho vzdelávania robia doslova nábor, aby ich získali do svojich radov.
Uvádza, že pre americké vysoké školy je zaujímavý mix študentov. Preto nemôžu ignorovať rozrastajúcu sa komunitu doma vzdelávaných uchádzačov. Vnímajú ich ako možný prínos k vlastnej rôznorodosti. I to neraz vyvoláva dojem, že uchádzači z domáceho vzdelávania majú doširoka otvorené dvere na najprestížnejšie univerzity. Pritom pravda môže byť niekde uprostred. Netreba popierať závery niektorých výskumov, ktoré naznačujú zaujímavý akademický potenciál doma vzdelávaných študentov, ako aj ich špecifické kompetencie. Na druhej strane, vysoké školy si vlastnú prestíž neraz budujú proklamovaním svojej otvorenosti prijímať uchádzačov s rôznym demografickým, vzdelanostným a sociálnym zázemím.
Pred prijímacím procesom sú univerzity nápomocné
Domáce vzdelávanie je v USA rešpektovaná vzdelávacia alternatíva. Väčšina amerických vysokých škôl vníma jej špecifiká. Keďže každá vysoká škola má svoj vlastný, jedinečný prijímací proces, pre študentov doteraz vzdelávaných doma to neraz znamená pripraviť množstvo rôznych a rôzne podrobných dokumentov, ktoré od nich škola vyžaduje. Administrácia podkladov je pre nich neraz náročnejšia, než pre uchádzačov prichádzajúcich z inštitucionalizovaného vzdelávacieho prostredia.
Požiadavky vysokých škôl definované vo vzťahu k doma vzdelávaným uchádzačom mapovala aj autorka článku Stanford, Cornell & Dartmouth Tell Mommyish How Those Homeschoolers Go Ivy League. S otázkami ohľadom prijímania uchádzačov z domáceho vzdelávania oslovila zástupcov najprestížnejších vysokých škôl. Drvivá väčšina vysokých škôl deklaruje, že všetci uchádzači sú posudzovaní rovnako. V skutočnosti však neraz majú na tých z domáceho vzdelávania ďalšie požiadavky. V ústrety im často vychádzajú v tom, že všetky potrebné informácie o pravidlách prijímacieho procesu sústreďujú na samostatných portáloch.
Značná časť vysokých škôl vyžaduje, aby absolvent domáceho vzdelávania zvládol štandardizované tzv. SAT Subject Tests (test z matematiky, cudzieho jazyka, prírodných a spoločenských vied). To nie je potrebné len v prípade, ak uchádzač počas svojho domáceho štúdia ukončil konkrétny predmet v akreditovanej inštitúcii, ktorou je napríklad štátna stredná škola. Jednou z motivácií voľby domáceho vzdelávania je sledovať proces učenia sa a progres, ktorý dieťa dosahuje, nie hodnotiť jeho výkon. Preto môže byť pre uchádzača stresujúce vedomie, že vysoké školy prihliadajú na výsledky štandardizovaných testov.
Je faktom, že v rámci prijímacieho procesu je posudzovanie uchádzača z domáceho štúdia vysoko individuálne. Hodnotenie absolventa akreditovanej strednej školy je neraz ovplyvnené povesťou samotnej školy, jej kreditom, doterajšou skúsenosťou s jej absolventmi. Kvality uchádzača vzdelávaného v domácom prostredí možno konfrontovať iba s kvalitami ďalších takto vzdelávaných ašpirantov na vysokoškolské štúdium.
Uchádzači z domáceho vzdelávania neraz musia presvedčiť o svojej schopnosti fungovať aj v inom než len domácom sociálnom prostredí. Vysoké školy im preto odporúčajú, aby mali široký okruh záujmov, angažovali sa na komunitnej úrovni, venovali sa dobrovoľníckej činnosti. Samozrejmosťou je vedieť relevantne preukázať tieto svoje aktivity.
Vysoké školy zaujíma dôvod uprednostnenia domáceho vzdelávania pred tradičnou inštitucionalizovanou vzdelávacou formou. Argumentačne presvedčivé vysvetlenie je v prijímacom procese nezanedbateľným plusom.
Predurčuje domáce vzdelávanie (akademický) úspech?
Môže sa zdať, že domáce vzdelávanie je pre jedinca ďaleko prínosnejšie než inštitucionálne vzdelávanie. Nasvedčuje tomu niekoľko realizovaných výskumov zväčša americkej proveniencie. Bolo by však nesprávne prijať takto jednoznačne formulovaný záver. Sám Brian D. Ray pripúšťa, že aktuálne žiaden z výskumov jednoznačne nepreukázal, že všetky uvedené ukazovatele hovoriace v prospech domáceho vzdelávania sú podmienené výhradne len štúdiom v domácom prostredí. Odpoveď, či naozaj existuje takáto príčinná súvislosť, môžu dať len ďalšie detailnejšie výskumy.
