Aké tričko si oblečieme dnes ráno? Budeme šoférovať či cestovať vlakom? Kde si dáme obed? Denne robíme stovky rozhodnutí ako sú tieto. Dokonca aj ak sú to rozhodnutia so zdanlivo minimálnym dopadom, je pre náš osobný dlhodobý rozvoj extrémne dôležité, aby boli čo najoptimálnejšie.
Ukázalo sa, že pre ľudí s ADHD je aj takéto rozhodovanie zložité. Títo ľudia robia štandardne impulzívne rozhodnutia. Často si vyberajú možnosti, ktoré prinášajú síce rýchle, no malé odmeny namiesto toho, aby si vyberali možnosti, ktoré vedú k väčším odmenám neskôr v budúcnosti.
Vedci z University Clinics for Child and Adolescent Psychiatry a University of Zurich teraz odhalili, že práve odlišné rozhodovacie procesy sú zodpovedné za tieto neideálne voľby a zaberajú miesto v strede frontálneho laloku.
Matematický model napomohol pochopiť rozhodovanie pri ADHD
V štúdii sa zúčastnilo 40 mladých ľudí s ADHD, ktorí boli podrobení rozhodovacím procesom. Magnetická rezoznancia sledovala aktivity ich mozgu počas hrania hry, kde sa mali učiť, ktorí z dvoch obrázkov prináša častejšie odmeny. Algoritmus učenia, ktorý bol základom v oblasti umelej inteligencie nám napomohol pri zhodnotení dát, aby sme lepšie pochopili zhoršený mechanizmus rozhodovania účastníkov výskumu s ADHD. Tieto matematické modely nám pomohli pochopiť lepšie ich detailné učenie a mechanizmus rozhodovacieho procesu.
„Boli sme schopní demonštrovať, že mladí ľudia s ADHD nemajú vo svojej podstate ťažkosti s učením nových informácií. Namiesto toho používajú evidentne menej rozličných modelov učenia, čo pravdepodobne spôsobuje, že nevytvárajú často ideálne rozhodnutia“, hovorí prvý autor Tobias Hauser.
Bleskový náhľad do mozgu
V ďalšom štúdiu procesov mozgu, ktoré spúšťajú tieto odlišnosti, autori použili metódy viacspôsobovej ( multimodal ) predstavivosti, kde boli účastníci podrobení dvom kombinovaným meraniam – funkčnej magnetickej rezonancii (MR ) a elektroencefalografii (EEG ). Boli tu zaznamenávané elektrické aktivity a prietok krvi v mozgu.
To ukázalo, že je zjavné, že účastníci s ADHD prejavovali pozmenenú funkcionalitu v prednej mozgovej kôre - oblasti v strede čelového laloka.
Táto časť mozgu je ťažko zapájaná do rozhodovacieho procesu, obzvlášť ak máte rozhodovať medzi viacerými možnosťami a učiť sa z chýb. Hoci zmena aktivity v tejto oblasti bola už objavená v inom kontexte ADHD, vedci z Zurichu boli teraz schopní identifikovať detailne moment tohto oslabenia, ktorý nastáva asi pol sekundy po spätnej väzbe, napr. pri veľmi skorom štádiu.
Pychológ Tobias Hauser,, ktorý pracuje momentálne vo Wellcome Trust Centre for Neuroimaging, University College London je presvedčený, že tieto výsledky zásadne zlepšujú naše chápanie oslabeného rozhodovacieho procesu u ľudí s ADHD.
Ak sa naše zistenia potvrdia, poskytnú nám kľúčový záchytný bod, ako by sme mohli navrhnúť terapeutickú liečbu v budúcnosti,“ objasňuje Hauser.
Zdroj: sciencedaily.com //Foto: Shutterstock
