Rodičia našli pre svojho syna výbornú a drahú školu. Boli si istí, že je tá najlepšia možnosť, akú pre svojho syna mohli vybrať. V nasledujúce ráno viedol do školy chlapca jeho dedko. Keď prišli na školský dvor, nahrnuli sa okolo nich deti.
„To je ale smiešny dedko!“ – smialo sa jedno z detí.
„Ahoj, malý tučko!“ – privítal s úškrnom chlapca zase iný chlapec.
Deti kričali a skákali okolo dedka s vnukom. V tom zazvonilo na začiatok vyučovania. Deti sa rozbehli do školy. Dedko vzal vnuka pevne za ruku a vydal sa s ním opačným smerom.
„Hurá, nepôjdem do školy,“ zaradoval sa chlapček.
„Pôjdeš, chlapče, ale nie do tejto,“ odpovedal mu dedko. „Nájdem ti školu sám.“
Odviedol vnuka k sebe domov, zveril ho babke a sám sa vydal hľadať školu, ktorá by bola pre jeho vnúčika tá najlepšia. Keď nejakú školu uvidel, vošiel do jej dvora a čakal, čo sa bude diať. Keď deti vybehli na dvor cez prestávku, niekde si deduška vôbec nevšímali, inde ho zase nepekne urážali. Deduško vždy bez slova odišiel. Nakoniec sa dostal na malý školský dvor, jednej malej školy. Unavene sa tam oprel o plot. Zazvonil zvonec a deti vybehli von na dvor.
„Pane, necítite sa dobre? Prinesiem vám trochu vody?“ – započul dedko jemný dievčenský hlások.
„Táto lavička je voľná, posaďte sa.“ – ponúkal ho zase iný chlapec.
Čoskoro sa na dvore objavil mladý učiteľ. Deduško ho pozdravil a povedal:
„Myslím, že som konečne našiel pre svojho vnuka tú najlepšiu školu.“
„To sa mýlite, pane. Naša škola nie je najlepšia. Je to len malá škola a je v nej naozaj málo miesta,“ oponoval mu učiteľ.
Starček sa nehádal. S učiteľom sa dohodol, že jeho vnuk k nim nastúpi a odišiel. Večer sa chlapcova mamička pýtala:
„Dedko, prečo si myslíš, že si našiel tú najlepšiu školu?“
„V najlepšej škole sú tí najlepší učitelia. A tých najlepších spoznáš práve podľa ich žiakov.“ – povedal starček.
