Články: Pre študentov
O projekte

 

Svet, ako ho poznáme možno skončí. Ako hovoriť s deťmi o klimatickej kríze?

Miroslava Žilinská
Autor článku
Foto: Bigstock
Aj s deťmi je potrebné hovoriť o klimatickej kríze. / Foto: Bigstock

Klimatické zmeny predstavujú najväčšiu výzvu 21.storočia. S klimatickou zmenou prichádzajú zároveň obavy o budúcnosť a udržateľnosť života na zemi pre ďalšie generácie. Napriek aktuálnosti klimatickej krízy je táto téma v mnohých rodinách tabu.

 

Každý rodič chce pritom svojmu dieťaťu zabezpečiť čo najlepšiu budúcnosť, a tak je v jeho záujme, aby bojoval za zdravé prostredie aj pre ďalšie generácie. Rodičia by mali pomôcť svojim deťom klimatickú krízu pochopiť, emocionálne spracovať a zároveň viesť celú rodinu k ochrane životného prostredia.

 

1. Spracujte tému klimatickej krízy najprv u seba

Dôvodov, prečo máme tendenciu popierať alebo bagatelizovať klimatické zmeny je hneď niekoľko:

  • Problém sa nám môže vzdať vzdialený, týka sa budúcnosti, ktorú si nevieme dobre predstaviť.
  • Problém je ťažko hmatateľný, nevieme odhadnúť všetky možné dôsledky klimatickej krízy na náš život.
  • Predstava klimatickej krízy je natoľko desivá, že je úplne prirodzené, že máme potrebu sa takýmto myšlienkam vyhnúť.
  • Môžeme si naše ignorovanie problému tiež ospravedlniť tým, že jeden človek, či rodina predsa nič nezmôže.

 

Tieto tendencie sú prirodzené a ide o normálne obranné reakcie, ktoré využívame v náročných životných situáciách. Všetci ľudia ich používajú a sú užitočné hlavne v štádiu prvotného šoku. Potom však príde čas na to, aby sme sa problému postavili čelom.

 

Prekonajte svoj strach a popieranie

V prvom rade sa nebojte pocitov, ktoré vo vás téma vyvoláva. Pokiaľ budete potláčať obavy, strach a hnev, budete sa aj téme klimatickej krízy stále vyhýbať. Snažte sa k tomuto problému a k svojim emóciám postupne približovať a akceptovať ich ako niečo, čo je súčasťou vášho života. Pomôcť môže rozhovor s priateľmi, sledovať komunitné aktivity zamerané na ochranu životného prostredia, zisťovať, ako sa iní rodičia s touto témou vyrovnali. Možno vás prekvapí, že v tom skutočne nie ste sami. Prelomte kolektívne mlčanie, klimatická kríza by nemala byť medzi rodičmi a v spoločnosti tabu.

 

Začnite sa pýtať „kedy“ a nie „či“ sa nás bude zmena klímy týkať

Zvyknete sa sami seba pýtať „či“ sa objavia negatívne vplyvy klimatických zmien namiesto toho, aby sme sa opýtali, „kedy“ nastanú? Aj to ukazuje, nakoľko si dokážeme problém pripustiť. Správne položená otázka totiž dokáže zreálniť situáciu: zmeny sa už dejú a dotknú sa práve našich detí. Nemožno si pred tým zatvárať oči.

 

Zamerajte sa na svoje hodnoty

Opýtajte sa sami seba, na čom vám v živote záleží. Zdravie, pohoda a budúcnosť vás a vašich detí sú pre vás zrejme na prvom mieste. Všetky tieto hodnoty sú úzko spojené práve s ochranou životného prostredia.

 

2. Vaše deti potrebujú o ochrane klímy vedieť od vás

Otázka klimatických zmien je strašiakom pre nás dospelých, preto máme tendenciu naše deti pred touto témou chrániť. Deti však o téme dávno vedia a to, ako sa o téme hovorí v médiách, im ponúka iba strach a neistotu. Ako teda vychovávať naše deti k ochrane prírody a zároveň im pomôcť čeliť realite klimatickej krízy? Začať môžeme už v ranom veku našich detí.

 

Sprostredkujte deťom kontakt s prírodou už v predškolskom veku

  • Umožnite deťom byť čo najviac v kontakte s prírodou. Dovoľte im spoznávať jej zákony, vytvárajte im také podmienky a prostredie, aby si pobyt v prírode zamilovali.
  • Už predškolákov môžete zapojiť do aktivít smerom k ochrane prírody, ako sú napríklad sadenie stromov, recyklovanie, či ohľaduplné spotrebiteľské správanie (môžu napríklad pravidelne darovať hračky, s ktorými sa už nehrajú). 
  • Deti predškolského veku sú veľmi zvedavé. Zaskočiť vás môžu otázkami o prežívaní bolesti zvierat alebo ako vznikajú prírodné katastrofy. Témam sa nevyhýbajte a poskytnite deťom vekovo primerané informácie.

 

Umožnite deťom byť čo najviac v spojení s prírodou. / Zdroj: Bigstock

 

Buďte príkladom

Rodičia musia ísť deťom príkladom a to aj v prípade ochrany životného prostredia. Využívate väčšinu času auto alebo sa snažíte v maximálnej miere využívať aj presuny na pešo, bicyklom či hromadnou dopravou? Recyklujete a šetríte vodu? Vaše deti toto správanie vidia a bude ich v budúcnosti inšpirovať.

 

Hovorte s deťmi o klíme a počúvajte ich

Školopovinné deti tému klimatickej krízy poznajú z médií a zo školy. Zaujímajte sa, čo o téme vedia, aký je ich názor a pocity. Rozhovor o klimatickej kríze nerobte formou prednášky. Dajte dôraz, aby rozhovor prebiehal v uvoľnenej atmosfére, povzbuďte vaše deti, aby sa vás nebáli opýtať na to, čomu nerozumejú alebo na to, z čoho majú obavy. Pomôžte im téme porozumieť. Na to nemusíte byť ani experti na klímu, môžete hľadať informácie spoločne s vašimi deťmi.

 

Ak neviete, ako začať, portál NPR na základe viacerých rozhovorov s učiteľmi a psychológmi pripravil návrh textu vhodný aj pre 4 alebo 5-ročné deti:

Ľudia spaľujú veľa fosílnych palív na energiu v lietadlách, v automobiloch, aby rozsvietili svoje domy, a to dostáva do vzduchu skleníkové plyny. Tieto plyny potom obaľujú planétu ako prikrývka a všetko prehrievajú. Teplejšia planéta znamená väčšie búrky, na póloch sa topí ľad, takže stúpa oceán a pre zvieratá je stále ťažšie nájsť si miesto na život. A je to skutočne veľmi veľký problém. Existuje veľa šikovných ľudí, ktorí na tom tvrdo pracujú, ale je tiež veľa toho, čo môžeme ako rodina urobiť aj my, aby sme Zemi pomohli.“

 

Nielen informácie, ale aj práca s emóciami

Viaceré štúdie ukázali, že klimatické zmeny u detí vyvolávajú strach, obavy a hnev. Mnohé deti veria, že sa dožijú katastrofálnych dôsledkov klimatickej krízy, ktorá bude mať za následok koniec života na zemi. Poskytnúť deťom informácie o klimatickej kríze teda nestačí. Výskum medzi mladšími žiakmi totiž ukázal, že s vedomosťami rastú aj obavy. Zistilo sa dokonca, že pokiaľ sa deti angažujú v otázkach životného prostredia, môže sa u nich vyskytnúť oveľa viac strachu ako u ich vrstovníkov, ktorí majú tendenciu klimatickú krízu podceňovať.

 

Ako pomôcť deťom zvládnuť tieto emócie, dať im v živote nádej bez toho, aby sme klimatickú krízu popierali?

  • Hovorte o ich pocitoch a akceptujte ich.
  • Vyhnite sa odporúčaniu o tom, ako by sa mali deti cítiť (napr. „Príliš to prežívaš.“).
  • Hovorte s deťmi o tom, aké emócie prežívate vy a ako ste sa vyrovnali s negatívnymi emóciami.
  • Pomôžte im vidieť veci aj vo svetle nádeje a optimizmu. Nájdite spoločne príklady, ktoré dokazujú pravdivosť výroku:  „Aj malé kroky môžu priniesť veľké výsledky.“
  • Podporujte u nich dôveru v ich vlastné schopnosti.
  • Veďte svoje deti k životu v komunite. Zaangažovanosť detí a mladých v komunite ich učí lepšie zvládať ťažké situácie, učí tolerancii, spolupráci a zároveň si vybudujú širšiu podpornú sieť.
     

Hovorte s nimi o riešeniach klimatickej krízy

Klimatická kríza nie je neriešiteľná, hoci potrebné politiky prichádzajú pomaly. Cesta von existuje, a preto s deťmi hovorte o tom, že budúcnosť ešte nie je stratená a súčasná veda ponúka riešenia, ako udržať život pre ľudí na zemi. Pomôžte im spoznať kapacity v oblasti ochrany prírody a počúvať, čo hovorí o klíme veda.
 

Nezosmiešňujte aktivizmus mladých

Aj aktivizmus je spôsob, akým sa tínedžeri vyrovnávajú so strachom z budúcnosti. Preto ich aktivizmus nezosmiešňujte a nespochybňujte. Aj medzi skúsenými ochranármi a aktivistami neexistuje zhoda, ktoré kroky sú pre ochranu klímy tie najefektívnejšie, prirodzene takúto zhodu nenájdeme ani v rámci rodiny. Preto nedovoľme, aby sme podľahli falošnému presvedčeniu, že naše názory sú lepšie ako názory našich detí.
 

Aktivizmus mladých im umožňuje prejaviť svoj postoj a ukázať svoju zodpovednosť s dôrazom na niektoré témy. / Zdroj: Pexels

 

Podporujte aktívne zapojenie vašich detí pri ochrane klímy

Ak chcete pomôcť svojim deťom lepšie zvládať obavy z klimatickej krízy, podporujte ich, aby podnikli v ochrane životného prostredia aktívne kroky. Povzbudenie od rodiča má veľkú hodnotu. Samo dieťa totiž môže pochybovať o tom, či má vôbec zmysel chrániť prírodu. Pomôžte mu preto nájsť aktivity, v ktorých vidí zmysel. Môžu to byť aktivity, do ktorých sa zapojí celá rodina a utuží ju.

 

3. Hľadanie zmyslu a nádeje v klimatickej kríze

Nie vždy nám však aktivity zamerané na ochranu životného prostredia dokážu odohnať obavy. Vtedy treba hľadať zdroje zvládnutia týchto negatívnych emócií v našich hodnotách a postojoch. Prečo chceme chrániť prírodu, aj keď je to taká náročná úloha? Aký to má zmysel? Musíme sa opýtať sami seba a naučiť sa pýtať túto otázku aj naše deti. Ukázalo sa totiž, že hľadanie zmyslu a nádeje nám pomáha zvládať všetky negatívne emócie, ktoré sa viažu s bojom za ochranu klímy.

Príkladom môže byť účasť na proteste. Našou motiváciou je požiadavka, aby vláda prijala novú politiku ochrany životného prostredia. V takom prípade je však možné, že dobrý pocit sa nedostaví. Dôvodov je niekoľko – možno sa politiku nepodarí presadiť, je prijatá neskoro alebo sa v praxi nedodržiava. Vidíme, že boj za klímu nikdy nekončí a to nás frustruje.

 

Ak však navštevujeme protesty, lebo veríme, že je dôležité, aby sme sa ako spoločnosť angažovali, vidíme v tom zmysel, tento postoj a hodnotu nám nevezme ani úspech. Zameranie na zmysel neznamená ignorovanie ani zľahčovanie problému, no prináša aj perspektívu optimizmu a nádeje.

 

Zameranie na zmysel pomáha práve v ťažkých chvíľach, ako sú úmrtia blízkej osoby, choroba a podobne. Vyriešenie často nepríde hneď, ak vôbec. Ale aj s takými situáciami sa musíme naučiť žiť. Otázka klimatickej krízy je v tomto podobná – nevyrieši sa zo dňa na deň a niektoré zmeny sú už dnes nezvratné.

 

Ako pomôcť deťom vidieť zmysel v ochrane prírody?

  • Naučte deti viesť taký životný štýl, ktorý prispieva k ochrane klímy.
  • Uistite ich, že je prirodzené, že výsledky nebude možné vidieť okamžite. Dôležité je, že ich vlastné činy sú nositeľmi hodnoty a zmyslu.
  • Veďte deti k optimizmu a nádeji. Aj v ohrození a výzvach by sa mali naučiť vidieť zmysel a príležitosť.
  • Hľadajte s deťmi príklady z minulosti. Hľadajte výzvy, ktorým musel svet čeliť a ako ich zvládol, v čom sa poučil, v čom naopak robí chyby. História, ale ani budúcnosť nie sú čierno-biele, učte deti kriticky zhodnocovať pozitíva i negatíva vo vývoji ľudstva.
  • Hovorte s deťmi o hodnotách.

 

Hlas detí býva často nevypočutý a podceňovaný. Avšak v prípade otázok o budúcnosti klímy by sme ich názor nemali podceňovať, ide predsa o ich budúcnosť. Preto počúvajte vaše deti a staňte sa aj vy súčasťou hlasu generácie, ktorá túži po lepšom a udržateľnom životnom prostredí. Istý výskum poukázal práve na dôležitosť vplyvu detí na rodičov v otázke klímy. Ak má vzniknúť dostatočný tlak na prijatie dôležitých politík, sú to práve deti, ktoré dokážu ovplyvniť aj svojich rodičov. Svet bude iný, no ako bude vyzerať je ešte stále v našich rukách.

 

Zdroje:
Lawson, D.; Stevenson, K.; Carrier, S.; Strnad, R. & Seekamp, E. (2019). Children can foster climate change concern among their parents. Nature Climate Change. 9. 1-5. 10.1038/s41558-019-0463-3.
Taber, F., & Taylor, N. (2009). Climate of concerneA search for effective strategiesfor teaching children about global warming. International Journal of Environ-mental & Science Education, 4(2), 97-116.
Sanson, A. V., Burke, S. E. & Van Hoorn, J. (2018). Climate Change: Implications for Parents and Parenting. Parenting, 18(3), pp. 200-217. doi:10.1080/15295192.2018.1465307
Ojala, M. (2012). How do children cope with global climate change? Coping strategies, engagement, and well-being. Journal of Environmental Psychology. 32. 225–233. 10.1016/j.jenvp.2012.02.004.
Nche, G.C.; Achunike H.C. & Okoli, A.B. (2019). From climate change victims to climate change actors: The role of eco-parenting in building mitigation and adaptation capacities in children, The Journal of Environmental Education. DOI:10.1080/00958964.2018.1553839
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.