Články: Pre študentov
O projekte

 

Pohyb svojim deťom nevnucujte, môže to zabiť ich motiváciu športovať

Miroslava Žilinská
Autor článku
Foto: Unsplash / Markus Spiske
Viesť deti od malička k pohybu je pre ich zdravý vývin nevyhnutné. / Foto: Unsplash / Markus Spiske

Viesť deti od malička k zdravému životnému štýlu a pohybu je pre ich zdravý vývin nevyhnutné. Ako to robiť čo najefektívnejšie?

 

Viaceré výskumy potvrdzujú, že deti nemajú dostatok pohybu a silno ich v tom ovplyvňujú práve ich rodičia. Rodič svojim správaním a prístupom k pohybu dokáže svoje dieťa úžasne motivovať a to aj v prípade, že dieťa nie je športovo nadané. Rovnako však môže svojim nátlakom a tvrdým prístupom znechutiť pohyb aj dieťaťu, ktoré je plné energie a malo by si pohyb a šport užívať. Podľa najnovšej fínskej štúdie rodičia, ktorí u svojich 7 až 10 ročných tlačili na to, aby sa ich deti viac hýbali dosahovali presný opak, u detí rástol odpor k pohybu. Čo teda všetko ovplyvňuje detskú motiváciu hýbať sa?

 

Vnútorná verzus vonkajšia motivácia

Každý z nás, vrátane detí, sa správa na základe rôznych motivácií. Psychológovia zvyknú hovoriť o dvoch základných zdrojoch motivácie – vonkajších a vnútorných. Pokiaľ naša motivácia prichádza z nášho vnútra, býva stabilnejšia a dlhodobejšia. Väčšinou sme vnútorne motivovaní k takým činnostiam, ktoré vnímame ako zábavné a príjemné. Vnútorne motivovať sa vieme aj k nepríjemným činnostiam, pokiaľ ich považujeme za zmysluplné alebo sú v súlade s našimi hodnotami (to sa často týka práve zdravého stravovania či športu). Vonkajšia motivácia je taká, ktorá vzniká tlakom z vonka – či už pozitívnym (napr. dieťa dostane vreckové) alebo negatívnym (rôzne formy trestu). Pohyb detí je silno prepojený práve na vnútornú motiváciu. Pokiaľ chcú rodičia svoje deti motivovať k pohybu, mali by sa zamerať skôr na podporu vnútornej motivácie.

 

Tri piliere vnútornej motivácie:

  • Autonómia: vnútorná motivácia je silná v oblastiach, kde môžeme rozhodovať sami o sebe a zažívame pocit slobody.
  • Pocit užitočnosti a kompetencie: vnútorná motivácia je silná, pokiaľ máme možnosť cítiť, že daná aktivita napĺňa náš potenciál, vnímame ju ako zábavnú, užitočnú a zmysluplnú. Motivácia rastie, ak cítime, že v aktivite rozvíjame svoje schopnosti a talent.
  • Pocit spolupatričnosti: vnútorná motivácia rastie, ak nám činnosť umožňuje napojiť sa na druhých ľudí. Preto mnohé deti bavia kolektívne športy či pohyb strávený s rodinou.

 

Rodičia podporujú vnútornú motiváciu detí napríklad tým, že im umožnia vybrať si šport, ktorý ich baví. Vonkajšiu motiváciu stimulujú väčšinou odmenami alebo trestami: ak dieťa odmietne ísť na tréning, zakážeme mu počítač alebo mu za pobyt vonku sľúbime koláč.

Mnoho rodičov sa uchyľuje skôr na vonkajšiu motiváciu svojich detí – výsledky totiž vidia takmer okamžite. Problém je, že takáto motivácia je nestála, musíme do nej neustále investovať a zvyšovať ako odmeny, tak aj tresty. Nevytvárame v dieťati zdravý návyk športovať a v istom veku si dieťa vyráta, že mu už nevieme ponúknuť nič, čo by ho k pohybu motivovalo. Ak chceme deti viesť k pohybu, musíme vložiť viac energie do vnútornej motivácie. Stratégií ako na to, je niekoľko.

 

Ste vyžadujúci alebo podporujúci rodič?

Ukázalo sa, že podporujúce správanie rodičov pozitívne vplýva na množstvo pohybu u detí. Jeden výskum zistil, že podpora zo strany matky väčšinou podporuje fyzickú aktivitu u dievčat aj u chlapcov, pričom dievčatá vďaka podpore matky zvládnu športovať dlhší čas a chlapci sa zas venujú rôznorodým pohybovým aktivitám. Podpora zo strany otca sa ukázala ako obzvlášť dôležitá v prípade silovo náročnejších aktivít.

 

Znaky podporujúceho rodiča:

  • Je pozitívny a povzbudzujúci.
  • Zapája sa do aktivít s dieťaťom.
  • Viac ho zaujíma nálada a atmosféra pri športe než samotné výsledky.
  • Akceptuje rozhodnutia dieťaťa.

 

Znaky vyžadujúceho rodiča:

  • Dáva väčšinou dieťaťu malý výber možností, prípadne žiadnu možnosť výberu. („Nebudeš pozerať televízor, choď sa bicyklovať.“)
  • Veľa dieťa kontroluje, riadi a určuje, ako bude tráviť čas .
  • Sleduje výsledky dieťaťa – koľko sa hýbe, ako športuje a podobne.

 

Pokiaľ na dieťa tlačíte, spôsobíte, že bude klesať vnútorná motivácia, šport bude dieťa nudiť až k nemu získa odpor.

 

Čo ničí detskú chuť hýbať sa a športovať?

  • Rodičia vyvíjajú nátlak

Nemýľme si nátlak s pozitívnym motivovaním. Nátlak vyvíjame vtedy, keď dieťaťu nedáme na výber, čo a kedy bude robiť, musí sa správať presne podľa našich predstáv. Rodičia, ktorí deti do pohybu tlačia dosahujú presný opak – deti majú menšiu chuť športovať.

 

  • Veľa kontroly zo strany rodičov

Ak máte ako rodičia tendenciu sledovať, koľko sa dieťa hýbe, neustále ho s tým konfrontovať, dieťaťu pohyb znechucujete. Odpustite si preto vyjadrenia typu: „Veď si sa bicykloval iba polhodinu a už sa ti nechce.“

 

  • Porovnávanie výkonu dieťaťa s druhými deťmi

Dieťa potrebuje mať z pohybu a športu radosť, potrebuje zažívať úspech, vidieť svoj posun a v súťaži prekonávať samé seba. Ak však začnete výkon vášho dieťaťa porovnávať s druhými, kto bol lepší a horší, začne byť súťaž pre dieťa stresujúca. Pokiaľ sa príliš zameriame na výkon a porovnávanie, podporujeme tým len vonkajšiu motiváciu dieťaťa, kým vnútorná motivácia sa spolu s radosťou zo športu môže oslabiť.

 

  • Vytváranie dvoch nezlučiteľných svetov obrazovky a pohybu

Už ste sa niekedy počuli povedať: „Vypni tú telku a choď sa von trochu hýbať.“? Snažte sa vyhnúť tomu, aby ste z času pred obrazovkou a pohybom urobili nezlučiteľné protiklady a obmedzovali čas pred obrazovkou za účelom pohybových aktivít. Pokiaľ rodičia čas pred obrazovkou definujú ako niečo zlé a fyzickú aktivitu ako dobrú, ktorú by mali robiť, u detí to spôsobuje väčšinou opačnú reakciu. Idú do odporu. Aj keď je váš zámer dobrý, uznajte, že dieťa môže mať rovnako rado aj pohyb, aj občasné leňošenie s digitálnymi technológiami. Obrazovka a pohyb nemusia byť opozitá, ktoré sa vylučujú. Radšej pomáhajme deťom si lepšie rozložiť čas medzi obe (a samozrejme iné) aktivity.

Pokiaľ vaše deti milujú čas pred obrazovkou, buďte kreatívni a ich záľubu spojte s pohybom. Môžete si s deťmi napríklad stiahnuť rôzne tanečné aplikácie.

 

  • Prehnané chválenie

Deti potrebujú pochvalu a uznanie. Aj tieto slová však musia byť adekvátne. Spomínaná fínska štúdia zistila, že aj nadmerné chválenie vytvára u 7 až 10-ročných detí tlak, začnú sa báť očakávaní svojich rodičov. Niektoré dokonca môžu cítiť hanbu a pocity trápnosti.

 

  • Nenecháme dieťa skúšať a robiť chyby

Deti väčšinou negatívne vnímajú, keď ich rodič diriguje v tom, ako byť v danej pohybovej aktivite lepší. Nechajte preto deti samy skúšať, ako najlepšie kopnúť do lopty či aké rôznorodé kúsky je možné robiť na bicykli. Dieťa potrebuje spoznávať svoje hranice, experimentovať a učiť sa aj na vlastných chybách.

 

  • Sami ste pre deti zlým príkladom

Ak vyženiete dieťa od obrazovky a následne vás vidí celé poobedie pred televízorom, či v parku vyhľadáte hneď prvú lavičku, vysielate dieťaťu zmiešané signály. Vaše napomínanie, aby sa viac hýbalo si preloží iba ako rodičovský výmysel, ktorý netreba striktne dodržiavať, keďže ho nedodržiavajú ani samotní rodičia.

 

Ako môže rodič podporiť chuť športovať a mať viac pohybu?

Podporujme deti v ich slobodnom výbere a spolurozhodovaní

Podporujte pohybové aktivity dieťaťa cez jeho vnútornú motiváciu, iba tak si nájde cestu k športu. Nechajte dieťa, aby si samo vybralo, akým pohybovým aktivitám sa chce venovať. Dajte mu možnosť, aby vymyslelo program aj pre zvyšok rodiny. Skôr než začnete s príkazmi, dajte dieťaťu na výber.

 

To platí aj v prípade, že chcete, aby sa vaše dieťa nejakému športu venovalo pravidelnejšie. Umožnite mu, aby si športový krúžok vybralo samo, otestovalo si, či ho daný šport baví. Už samotná možnosť výberu zvyšuje šancu, že dieťa bude mať k danej aktivite pozitívny vzťah a zotrvá pri nej.
 

Podporujme deti v slobodnom pohybe

Ak chcete, aby sa vaše dieťa viac hýbalo, dajte mu slobodu aj v tom, ako (a koľko) sa bude hýbať. Zbytočne ho budete motivovať, aby išlo na kolieskové korčule, keď potom od vás neustále počuje, aby si dávalo pozor, okrikujete ho, napomínate, či nútite spomaľovať. Pohyb bude dieťa napĺňať iba vtedy, ak v ňom nájde aj trochu adrenalínu z nových situácií či drobných nebezpečenstiev. Druhým extrémom je nútenie dieťaťa do väčších výkonov. Nemyslíme tým povzbudzovanie v zápale hry, aby bežalo rýchlejšie, také povzbudenie dieťaťu neublíži. Vyhnite sa však poznámkam, že je pomalé, lenivé a podobne.
 

Pohyb ako hobby

Ak vaše dieťa nemá vzťah k športu, hľadajte také pohybové aktivity, ktoré ho bavia. Dieťa predsa nemusí byť vrcholovým športovcom, dostatok pohybu získa aj pri venčení psa (ak nemáte vlastného, môžete chodiť pravidelne venčiť psíkov do útulku), spoločnými tvorivými aktivitami alebo súťažami na preliezačkách. Hľadajte také záujmy, kde strávite aktívne čas všetci spolu ako rodina.
 

Atmosféra podpory napriek neúspechom

Naučte svoje dieťa, že neúspech a chyby patria k učeniu. Vyjadrujte mu podporu, aj keď prehralo zápas a vyzdvihnite okrem výsledkov aj iné svetlé stránky pohybových aktivít ako je zábava, spoločne strávený čas či kondička a zdravie. V športe sa dokážu deti naučiť, že aj pri vynaložení úsilia sa nie vždy všetko podarí, no napriek tomu by sa nemali vzdávať.

Neskĺzavajte však ani do extrému, kedy budete popierať, že dieťa zápas prehralo. Vaše dieťa najlepšie vie, aký výkon podalo, od vás potrebuje predovšetkým cítiť, že ho máte stále radi nezávisle od športových výsledkov.
 

Celkový záujem o dieťa

O svoje dieťa sa pravidelne zaujímajte. Zisťujte, ako sa má, čo ho trápi, čo ho baví, teší, hnevá. Pokiaľ máte vybudovaný silný vzťah, dieťa cíti z vašej strany záujem a dôverujem vám, je veľká šanca, že ho do pohybu nebudete musieť nútiť. Aj keď ho možno pohyb nebaví, pokiaľ vás vníma ako dôveryhodný zdroj, ktorý mu odporúča šport, lebo je zdraviu prospešný, dieťa si motiváciu ľahšie zvnútorní.
 

Hýbme sa spolu

Byť pre deti príkladom, športovať spolu, umožniť im, aby sa s vami zabavili, zmerali si s vami sily – to môže byť práve tá najlepšia cesta, ako deti motivovať k pohybu.
 

Pamätajte, najlepšie, čo môžu rodičia pre svoje deti urobiť je ísť im príkladom. Pokiaľ rodičia minimalizujú nátlak na svoje deti, ale pokúsia sa motivovať deti tak, aby bol pre ne pohyb spoločnou zábavou celou pre celú rodinu, budete mať vyhrané. Deti dokážu následne lepšie zvládať aj nároky, ktoré pohyb a šport prinášajú (napr. pravidelné tréningy), no iba vtedy, keď cítia permanentnú podporu zo strany rodičov.

 


POUŽITÉ ZDROJE:
Arto Laukkanen, et al. "'It Is Like Compulsory to Go, but It Is Still Pretty Nice': Young Children’s Views on Physical Activity Parenting and the Associated Motivational Regulation." International Journal of Environmental Research and Public Health (First published: March 30, 2020) DOI: 10.3390/ijerph17072315
Jago, R.; et al. Parenting Styles, Parenting Practices, and Physical Activity in 10- to 11-Year Olds. Prev. Med. (Baltim) 2011, 52, 44–47. doi.org/10.1016/j.ypmed.2010.11.001
Shelby L. Langer, PhD, et al. Predicting Child Physical Activity and Screen Time: Parental Support for Physical Activity and General Parenting Styles, Journal of Pediatric Psychology, Volume 39, Issue 6, July 2014, Pages 633–642, doi.org/10.1093/jpepsy/jsu021
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Šport
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.