Články: Pre študentov
O projekte

 

Veďte študentov k samostatnému mysleniu

Michal Bardiovský
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Keď si predstavíme, ako vo väčšine času vyzerá bežná vyučovacia hodina na základnej a niekedy aj strednej škole, vynorí sa nám obraz ticho sediacich študentov. Učiteľ im dáva výklad látky, niekedy sa ich niečo opýta, študenti mu odpovedia a v niektorých prípadoch neodpovedia. Tak to ide celé dookola ako bludný kruh, ktorý pre študentov neprináša nič nové. Chybou je, že nie vždy nútime študentov, aby mysleli sami za seba a prišli s otázkou. Ako docieliť, aby sa žiaci naučili premýšľať? Existuje na to viacero spôsobov.

 

Komplexné myslenie vs. Occamova britva

Uistite sa a pokúste sa primäť žiakov, aby premýšľali o komplexných veciach a v súvislostiach, nielen povrchne. Pozrieť sa na problém z rôznych uhlov pohľadu a nájsť najsprávnejšie riešenie problému. Vieme, že nie všetky problémy sa dajú vyriešiť jednoducho, hoci platí princíp Occamovej britvy a je často logické riadiť sa ním. Princíp Occamovej britvy hovorí: Ak sú na nejaký jav viaceré vysvetlenia, je lepšie uprednostniť to najmenej zložité. Keď však budú žiaci nútení premýšľať komplexnejšie, viac si vycibria myslenie a riešenie problémov.

 

Hranie počítačových hier

Jeden z najlepších spôsobov pre deti, ako si cibriť myslenie, je hranie počítačových hier. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako dvojsečná zbraň. Nastávajú obavy, že sa z toho môže vyvinúť závislosť. To však nie je pravidlom, hlavne pokiaľ je nad dieťaťom dozor a je kontrolované. Existuje veľké množstvo logických hier, v ktorých musí človek analyzovať situácie, pred ktoré je ako hráč postavený a snaží sa prísť na riešenie rébusov a jednotlivých krokov potrebných na dosiahnutie výhry. Hráč, v tomto prípade žiak, je nútený sám premýšľať. Preto sa skúsme zbaviť stereotypu a stigmatizácie videohier a dajme im šancu. Žiak sa začne sám seba pýtať, ako postupovať, aby vyriešil situáciu, to môže neskôr podnietiť žiaka pýtať sa otázky aj v škole a nebáť sa vyjadriť na tému vlastný názor.

 

Vštepte im túžbu vedieť viac

Nie každý má záujem učiť sa, zisťovať si, ako funguje svet, príroda a spoločnosť. To so sebou prináša neblahé následky. Keď žiak neprejavuje a nemá záujem vzdelávať sa a hľadať informácie, tak nemá ani záujem pýtať sa otázky. Kto sa nepýta, nevie. A stále bude platiť, že radšej sa spýtať otázku, ktorú považujeme za banálnu, ako neskôr nevedieť. Hoci to nie je stále pre žiakov ľahké, treba im dať jasne najavo, že nie je nutné brať si k srdcu reakcie spolužiakov a verejnosti týkajúce sa „jasnej, banálnej odpovede na banálnu otázku“.

 

Kriticky myslieť

Čo môžu niektorí považovať za samozrejmú vec, iní môžu považovať za niečo, čo možno spochybniť alebo sa minimálne začať pýtať ďalšie otázky. Prečo to je tak a prečo nie inak. A ak aj by nakoniec nešlo o nič iné, už samotné prejavenie záujmu hovorí o tom, že človek túži vedieť viac a chce si nechať vysvetliť určité javy. Keď iní spolužiaci uvidia, že jeden z nich prejavuje záujem vedieť viac a pýta sa otázky, učiteľ mu na ne ochotne odpovedá, možno naberú taktiež odvahu. Takto môže vzniknúť bohatá diskusia a hodina tak nie je iba o monotónnej prednáške.

 

Preneste bremeno otázok na žiakov

Ak iné spôsoby nepomôžu, treba možno niekedy použiť jemný nátlak. Primäť žiakov pýtať sa otázky. Spýtať sa ich, či im je látka jasná a zrozumiteľná. Každý si počas hodiny prichystá na koniec hodiny jednu otázku na tému. Ak je aj žiakom všetko jasné, možno by sa radi spýtali na tému, ktorá zdanlivo nesúvisí s témou hodiny. Ak sa spýtajú takúto otázku, nič sa nedeje. Znamená to, že chcú vedieť viac.

 


Zdroj: teachthought.com, rightquestion.org
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.