Každé dieťa má potenciál dosiahnuť v živote úspech, či už je jemné ako orchidea alebo odolné ako púpava.
Od narodenia dcéry bolo jasné, že je ako krehká kvetinka. Zľakla sa, keď naštartovalo auto alebo si niekto znenazdajky kýchol. Nikdy ju nikto nesmel vystrašiť, ani na ňu vyskočiť spoza múru. V škôlke jej vadilo, keď sa chlapci naháňali alebo po sebe kričali. Učiteľka o nej na stretnutí s rodičmi povedala, že je dosť citlivá a asi to bude mať v živote náročné.
Citlivé dieťa môže byť super úspešné
Slovo „citlivý/á“ má dosť negatívny podtón. Naznačuje slabosť a podriadenosť. Nerieši pocity dotknutého dieťaťa, ani jeho pohľad na situáciu. Lenže aj z citlivých detí môžu vrásť jedinci, vďaka ktorým sa celá spoločnosť bude môcť posúvať dopredu.
Thomas Boyce, pediater a epidemiológ, ktorý sa špecializuje na výskum individuálnych rozdielov medzi deťmi od narodenia, niekedy aj pred ich narodením, tvrdí, že existuje množstvo rôznych variácií, ktoré hrajú rolu pri utváraní citlivosti deti. Podľa jeho názoru je citlivosť do veľkej miery biologickou záležitosťou a existuje dôvod, prečo sú citliví ľudia súčasťou populácie a ak sú okolo nich priaznivé podmienky, dokážu rozkvitnúť a naplniť aj tie najodvážnejšie očakávania.
Jeho najznámejšia teória popisuje rozdelenie detí do spektra začínajúceho kvetom orchidea a končiacim kvetom púpava. Niektoré deti sú orchideou, iné púpavou, mnohé niekde v tomto rozpätí. Približne jedno dieťa z piatich je biologicky citlivé na okolitý svet. Je otvorené, vnímavé a citlivé, či už ide o pozitívne alebo negatívne momenty. Je ako orchidea, keď je zasadená do podporujúceho a výživného prostredia, rozkvitne v úžasnú a krásnu kvetinu, ale keď sa o ňu nikto nestará, je v nevhodnej pôde, skončí horšie ako priemerný kvet. Naopak, púpavy prežijú hocikde, nezáleží na prostredí, v ktorom vyrastajú, aj keď je horšie, nejak zásadne ich to neovplyvní.
Väčšina ľudí sa, prirodzene, nenachádza na v koncovom spektre, ale niekde uprostred. Detí orchideí je väčšinou 15-20 %, bez ohľadu na to, či ide o chlapcov alebo dievčatá. Vedci pod jeho vedením zistili, že jedno z piatich malých detí má výnimočnú reakciu na stresovú situáciu. Hladina stresového hormónu (meraná v slinách), systém útok alebo útek (meraný pulzom), preukázala, že reagovali rýchlejšie a intenzívnejšie na mierny stres, v porovnaní s 80 % ďalších detí.
Hoci citlivosť si spájame s plachosťou, introvertnosťou, senzorickou citlivosťou alebo problémovými reakciami na nové situácie, Boyce tvrdí, že to vždy neplatí.
Okolie zohráva kľúčovú rolu
Prostredie zohráva zásadnú rolu, bez ohľadu na genetické a biologické vybavenie detí. V jednej zo svojich mnohých štúdií tím vedcov pod vedením Boyca meral ako sa orchidey vyvíjajú v čase. Merali deti v prvom ročníku a potom v siedmom ročníku. Zistili, že pokiaľ ide o citlivé deti, učiteľ je kľúčový hráč. Ak malo v danom období dieťa veľa konfliktných situácií s pedagógom, výsledkom bolo, že v siedmej triede bolo ohrozené oveľa vyšším rizikom mentálnych problémov. Naopak, deti, ktoré nemali veľa problémov s vyučujúcim, mali veľmi nízke hladiny týchto ťažkostí. U púpavových detí nebol vplyv vzťahu učiteľa s dieťaťom badateľný. Výsledky preukázali, že ak sú deti orchidey v podporujúcom, chápajúcom a motivujúcom prostredí, sú tými najzdravšími, netrpia infekciami a zraneniami. Keď však vyrastajú v extrémnej chudobe, zažívajú traumu a negatívne zážitky, bývajú často veľmi choré a dokonca u nich aj puberta nastupuje skôr.
Otázka je, prečo by príroda nechala prežívať a naďalej prichádzať podskupinu ľudí tak citlivých na environmentálne podmienky v porovnaní s väčšou odolnejšou väčšinou? Vysvetlenie vedcov vychádza z myšlienky „podmienenej adaptácie“ - v ľudskom tele sú mechanizmy, ktoré monitorujú špecifické aspekty životného prostredia, napr. výživu alebo hrozby a ktoré upravujú náš biologický vývoj, aby sme mali najlepšiu šancu na prežitie v predpokladanom prostredí. Pre veľkú väčšinu postačujú priemerné úpravy. Príroda si však vyhradila túto špeciálnu časť populácie, ktorá reaguje extrémnejšie v drsných podmienkach alebo, v prípade vyhovujúcich a príjemných podmienok, dokáže prispieť ľudstvu výnimočným, nádherným a obdivuhodným spôsobom.
Ako vychovávať orchideu
Pred rokmi sa rodičom citlivých detí odporúčalo, aby ich vytrénovali na ťažký život a jeho tvrdé pravidlá. Deti bežne počúvali rozkazy: „Daj sa dokopy! Nebuď citlivka! Si nejaký chlap?!“ Príliš veľa nátlaku môže deti zlomiť a príliš veľká benevolencia zase rozmaznať. Pri výchove malých orchideí zohráva dôležitú úlohu rutina a zvyky, predpovedateľnosť diania, pozitívna atmosféra doma i v triede, dostatok priestoru, rešpekt voči ich názorom a odlišnému videniu, podpora záujmov, čas na hru i fantáziu a adekvátne riešenie, keď príde k problémovej situácii.
V skutočnosti ale nie sme iba orchidey alebo iba púpavy, mnohí z nás sú pravdepodobne ich zmesou. Vďaka detskej vývinovej elasticite sú však všetky deti na niektorých úrovniach orchidey, a preto by sme mali venovať zvýšenú pozornosť rastúcim negatívnym spoločenským javom, ktorým musia dnes čeliť, ako sú nerovnosť v príjmoch, násilie a zlé zaobchádzanie. Deti sú strážcami našej kolektívnej budúcnosti a ako sa hovorí: „Nech nás Boh ochraňuje, ak pri nich zlyháme!“
