Materské mlieko je zázračná tekutina. Je ale správne, aby bolo biznisom?

Ak nemôžete dojčiť, materské mlieko je možné kúpiť z laktária alebo dostať na recept.
Ak nemôžete dojčiť, materské mlieko je možné kúpiť z laktária alebo dostať na recept. / Foto: Bigstock

Materské mlieko má obrovskú moc – zachrániť život, nasýtiť a upokojiť bábätká, rozdeliť spoločnosť, ale môže byť aj objektom podnikania. Od ušľachtilého cieľa k obrovským finančným ziskom.

 

Prínos materského mlieka je nesporný, obsahuje množstvo vitamínov, minerálov, stopových prvkov, bielkovín, tukov, cukrov. Dnes máme k dispozícii množstvo vedeckých štúdií a výskumov, ktoré dokazujú jeho jedinečný pozitívny vplyv na dieťa, či už ide o znižovanie rizika úmrtia novorodencov, rozvoj mozgu bábätiek, alebo naštartovanie správneho fungovania imunity. Zdá sa, že mladé matky poznajú dôležitosť materského mlieka a počet tých, ktoré dojčia, stále narastá. K edukácii prispievajú aj nadnárodné kampane Svetovej zdravotníckej organizácie WHO, ktorá odporúča výlučné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťatka a následne postupné zavádzanie príkrmov spolu s dojčením do veku 2 rokov a viac. Aj u nás je status materského mlieka vysoko, až na úrovni lieku. Dnes môže lekár predpísať materské mlieko na recept za presne stanovených podmienok.

 

Ako sa dostať k materskému mlieku?

„Materské mlieko je mimoriadne vzácna, nenahraditeľná a život zachraňujúca tekutina a ako taká má podobný status ako krv - podobne ako existuje darcovstvo krvi, tak existuje aj darcovstvo materského mlieka ako šľachetný čin poskytnutia darcovského materského mlieka pre deti, ktoré by inak materské mlieko nemali príležitosť dostať,“ hovorí MUDr. Lucia Kantorová, lekárka z OZ Mamila. Podľa nej by ale pri poskytovaní materského mlieka by vždy malo ísť o darcovstvo a nie predaj, pretože takáto forma poskytovania materského mlieka je jednou zo záruk toho, že pôjde skutočne o materské mlieko matky, ktorá zároveň s týmto istým mlieko dojčí svoje dieťatko.

 

Materské mlieko putuje od mamičiek do banky darcovského materského mlieka v nemocniciach - laktárií. Na Slovensku je sedem bánk ženského materského mlieka - v Bratislave, Humennom, Poprade, Prešove, Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi a v Nových Zámkoch. Banky vo väčšine prípadov najskôr uspokojujú potreby nemocníc, dojčenských ústavov a vydávajú mlieko na recept od lekárov. Ak má matka záujem o kúpu materského mlieka a nemá nárok na mlieko na recept a banka má mlieka dostatok, môže mlieko predať. Ceny sú v jednotlivých bankách rozdielne. V laktáriu je možné kúpiť mlieko aj bez receptu za približne 30 eur za liter. Žena, ktorá ho darovala, dostane príspevok na stravu vo výške približne 7 eur za liter.

 

Banky materského mlieka - laktáriá, existujú aj na Slovensku. / Zdroj: Bigstock

 

Materské mlieko v bankách je nezávadné

„Ak matka nedojčí, bolo by samozrejme ideálne zvoliť materské mlieko z banky ženského mlieka, kde je istota, že je hygienicky, zdravotne nezávadné a pasterizované. Nie vždy to však podmienky dovoľujú. V banke nemusia mať dostatok materského mlieka pre komerčné účely, nemusí byť  banka v dostatočnej blízkosti od bydliska matky a rolu zohráva aj finančná stránka,“ vysvetľuje Barbora Vörösová, profesionálna laktačná konzultantka GraviFit.

 

Pridáva sa k nej aj L. Kántorová, ktorá súhlasí a vidí riešenie v rozširovaní počtu bánk: „Na Slovensku je naliehavou potrebou, aby vzniklo v nemocniciach viac bánk materského mlieka, pretože súčasná potreba podávať bábätkám materské mlieko vysoko prevyšuje možnosti súčasných bánk mlieka. Je potrebné materské mlieko efektívne zbierať a distribuovať v rámci zdravotného systému.“

Banky disponujú zdravotne nezávadným mliekom, pretože darkyne musia spĺňať viaceré kritéria. „Darkyňa musí byť zdravá, nebrať antibiotiká, dlhodobo žiadne lieky, byť HIV a BWR negatívna, neprekonala hepatitídu B, C. Jej dieťa by malo byť staršie ako 6 mesiacov,“ hovorí B. Vörösová. Podľa nej je darkyňa vždy vyšetrená na začiatku a následne opakovane každé tri mesiace. „Odoberá sa jej krv, a tzv. výtery. Darované mlieko sa samozrejme ďalej ešte spracováva. Ak má žena záujem o darcovstvo, mala by sa nakontaktovať na laktárium vo svojom regióne, následne sa s nimi dohodne na manažmente vyšetrení, skladovaní a transportu,“ dodáva B. Vörösová.

 

Problém je neinformovanosť mamičiek

Mnohé matky, ktoré z rôznych dôvodov bábätká nedojčia, siahajú automaticky po umelom mlieku, tzv. formule. B. Vörösová tvrdí, že dôvodom je nedostatočná informovanosť. O dostupnosti materského mlieka by sa mali dozvedieť ešte v nemocnici alebo u pediatra, eventuálne ešte počas tehotenstva v ambulancii gynekológa. Mnoho žien, však o existencii bánk netuší. Samé si musia robiť reklamu, niekde spolupracujú s pediatrami, niekde vo forme infoplagátov na oddeleniach šestonedelia, priamo cez laktačné poradkyne alebo profesionálnych laktačných konzultantov a podobne“.

 

L. Kantorová tiež upozorňuje na systémové nedostatky. „Materského mlieka je dostatok pre všetky deti, ale je potrebné ho efektívne zbierať a distribuovať v rámci zdravotného systému. Matky, ktoré nedojčia, by mali mať príležitosť dostávať z bánk materského mlieka mlieko pre svoje deti zadarmo tak, aby nemuseli používať umelé mlieko. Investícia do bánk materského mlieka sa štátu mnohonásobne vráti“.

 

Nakupovanie materského mlieka cez inzeráty je možno lacnejšie a rýchlejšie, ale pre deti omnoho rizikovejšie. / Zdroj: Bigstock

Nakupovať materské mlieko cez inzerát je pre dieťa veľkým rizikom 

Ďalším negatívnym dôsledkom súčasného stavu je predaj materského mlieka medzi matkami. „Materské mlieko sa dá voľne kúpiť cez rôzne fóra, pričom nie je zabezpečená jeho zdravotná nezávadnosť. Je úctyhodné, že si chcú ženy - matky pomôcť, ale malo by to prebiehať na profesionálnej úrovni,“ hovorí B. Vörösová. Navyše, podľa jej slov z pôrodníc odchádza plne dojčených 90 % novorodencov a v 6. mesiaci je plne dojčených už len 49 % detí. Jedným z dôvodov môže byť aj nákladný marketing firiem, ktoré investujú do propagácie umelých formúl. Na porovnanie napríklad v severských štátoch sú deti v 6.mesiaci života dojčené v 80 %. „Svoje zohrávajú aj nedostatočné znalosti o fungovaní dojčenia, riešenia otázok týkajúcich sa dojčenia a nedostatočná podpora dojčenia,“ tvrdí B. Vörösová. „Príliš ľahká dostupnosť náhrad materského mlieka a s ňou spojených tzv. pomôcok ako napríklad fliaš a cumlíkov spôsobujú, že mamičky často ani netušia, že existuje aj iná možnosť ako zabezpečiť bábätku výživu, ak je to potrebné – banky ženského materského mlieka,“ dopĺňa L. Kántorová.

Čítajte viac o téme: Dojčenie
Zdieľať na facebooku