Keď si v obchode kúpite nejakú potravinu, nájdete na nej napísaný zoznam jednotlivých zložiek. Keby sme to isté mali urobiť drobnými písmenkami pri materskom mlieku, bol by tento zoznam taký dlhý, že by siahal od matkinho prsníka až po zem. Materské mlieko obsahuje stovky jedinečných a ničím nenahraditeľných látok. Nepodobá sa mu žiadna iná tekutina či potravina. Vďaka materskému mlieku napríklad bábätko len za 6 mesiacov zdvojnásobí svoju hmotnosť.
O novonarodené bábätko je teda z hľadiska biológie skvelo postarané. Kým sa narodilo, tak sa o jeho výživu, zásobovanie kyslíkom a teplo starala placenta, pupočná šnúra a maternica. Po narodení tieto funkcie preberá iný jedinečný orgán – matkin prsník.
Za posledných 20 rokov zistili vedci o dojčení toľko faktov, že sa z dojčenia stala samostatná veda. Prečo teda dojčiť?
Vedci sa rozhodli, že sa túto otázku spýtajú tých najpovolanejších – dojčených detí samotných. Dr. Karleen Gribbleová z Austrálie sa v nedávnej štúdii spýtala 114 dojčených detí starších ako 2 roky, prečo je pre ne dojčenie dôležité. Deti hovorili o tom, že „sa môžu pri dojčení túliť k mamičke“ a tiež, že materské mlieko „chutí mňam“. Keď sa ich spýtali, ako chutí, povedali, že „chutí rovnako dobre ako čokoláda“ a „lepšie ako zmrzlina“. Deti ďalej uviedli, že sa dojčia preto, že dojčenie jednoducho majú rady. Uviedli, že pri dojčení sa cítia šťastné alebo sa cítia veľmi spokojné.[1]
V tej istej štúdii sa Dr. Gribbleová pýtala matiek, prečo dojčia. Matky majú na dojčenie množstvo dôvodov, ale ako hlavný uvádzali „upokojenie“. Dojčenie upokojuje nielen dieťa, ale aj matku. Dáva jej pocit, že keď sa jej dieťa dojčí, tak je všetko v poriadku. Ako druhý dôvod matky uvádzali blízkosť a vzťah, ktorý so svojím dieťatkom majú. Ako tretí dôvod matky spomínali to, že im je zrejmé, že ich deťom materské mlieko chutí – a toto deti v štúdii potvrdili. Matky tiež často skonštatovali, že dojčenie je pre ne radosť a že ich deti sa z neho tešia. Okrem toho mali pocit, že dojčenie v nich posilnilo sebadôveru a zlepšilo poznanie ich dieťaťa. [2]
Dojčenie dokáže ušetriť nesmierne množstvo financií, a to tak rodine samotnej ako aj zdravotnému systému. Ide o milióny eúr ročne. V štúdii z roku 2014 vedci vypočítali, že sa zdvojnásobil počet matiek, ktoré dojčia aspoň 7 – 18 mesiacov, v britskom zdravotníctve by sa každoročne ušetrilo 40 miliónov libier. Pri tomto výpočte sa pritom vedci zamerali len na pár ochorení, ktoré vyplývajú z toho, že deti nie sú dojčené – zápal stredného ucha, nekrotizujúcu enterokolitídu a rakovinu prsníka.[3]
Výživa v detskom veku je rozhodujúca pre zdravie v dospelosti. Zdravie v dospelosti je čiastočne záležitosť genetiky, ale z väčšej časti je ovplyvňované práve tým, čo bábätko a dojča zje. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je nesmierne určujúcich práve prvých tisíc dní života dieťaťa. Počas tohto obdobia nesmierne rýchleho mentálneho a fyzického vývoja by dieťatko malo byť dojčené, pretože práve dojčenie mu poskytuje tú výživu, na ktorú bolo naprogramované už od počiatku ľudstva. Telo dieťaťa, všetky orgány v jeho tele a obzvlášť jeho mozog sú nastavené tak, aby ich vývoj podmieňovalo, určovalo a modifikovalo materské mlieko. Dojčenie dieťaťa je teda dlhodobá investícia do budúcnosti.[4]
Dojčenie je dobré pre zdravie matiek – zoberte si hoci aj tento príklad: Viete, kto spáli viac kalórií? Žena, ktorá strávi hodinu a 13 minút cvičením zumby, alebo dojčiaca matka, ktorá dojčí svoje bábätko a pohodlne si pozerá svoj obľúbený film? Správne, dojčiaca matka.
Dojčenie je dobré z hľadiska umývania riadov. Vážne. Prečo? Nemusíte umývať fľašky ani ich sterilizovať. Ale hlavne: Kedykoľvek sa vám nechce umývať riad, jednoducho si môžete sadnúť, začať dojčiť a povedať: „Teraz dojčím, nemohol by si riad, prosím, umyť tento krát ty?“[5]
Výlučné dojčenie bez podávania vody či čohokoľvek iného má najväčší potenciál znížiť úmrtnosť detí. Je to to najlepšie preventívne opatrenie pre zdravie detí. Dojčenie poskytuje ochranu pred respiračnými ochoreniami, hnačkami ako aj obezitou a mnohými ďalšími chorobami. Na dôsledky nedojčenia zomrelo na svete v roku 2011 približne 804 000 detí.[6]
Vedeli ste, že dojčenie poskytuje dieťaťu peptidy a prirodzené opoidy, ktoré sú dôležité pre rozvoj mozgu ako aj správania dieťaťa? Vedci skúmali správanie detí, ktoré boli alebo neboli dojčené, a zistili, že dojčené deti sa v pubertálnom veku správali oveľa lepšie. A taktiež ich správaniu matky lepšie rozumeli.
Zaujímavosťou dojčenia je, že nielenže si prsník z matkinej krvi berie a do materského mlieka koncentruje rozličné hormóny, ale dokonca prsník niektoré tieto hormóny aj sám vytvára tak, aby ich malo dieťa k dispozícii v presne vyváženom množstve. To, že prsník dojčiacej matky dokáže syntetizovať napríklad hormón vylučujúci gonadotropín, je pozoruhodné, pretože prsník nedojčiacej ženy to nedokáže. Prsník je teda aktívna žľaza, ktorá rozhoduje o budúcom vývoji dieťaťa, napríklad o vývoji jeho pohlavných orgánov či o rozvoji mozgu.[7] Dojčenie je teda oveľa viac ako len poskytovanie materského mlieka. Pri dojčení ide v prvom rade o rozvoj mozgu. Navyše dojčenie je predovšetkým vzťah – jedinečný vzťah matky a dieťaťa, vzťah, ktorý sa prenáša do lepšieho poznania dieťaťa, jeho potrieb a pocitov, čo sa prejavuje dlhé roky po skončení dojčenia. Nie je neobvyklé, že sa o dojčení uvažuje ako o niečom dobrom pre bábätká a ako o „obeti“ zo strany matky. Toto nie je pravda – dojčenie je nielenže dobré pre bábätká; je dobré aj pre matky. Matkám pomáha pokračovať vo vzťahu, ktorý mali s bábätkom počas tehotenstva, pomáha im porozumieť svojim bábätkám, spoznávať ich a naladiť sa na ne, dáva im pocit sebaistoty a úspechu, chráni ich zdravie a ochraňuje ich pred depresiami a negatívnym vplyvom spánkovej deprivácie.[8] Toto nie je krátkodobá záležitosť, dojčenie má sprevádzať matku a dieťa počas prvých pár rokov života dieťaťa a má im pomáhať prekonať ranú etapu života, ktorá je taká nesmierne dôležitá pre ich neskorší vzťah, pre pubertu a potom aj neskôr. Dve štúdie[9] a jedna ďalšia dokázali, že „dlhodobé“ dojčenie vedie k lepšiemu vzťahu v neskoršom živote a že učí deti, že ľudia, a nie veci, napĺňajú ich potreby.
V materskom mlieku sa nachádza hormón melatonín, ktorý pomáha telu bábätka vnímať čas, určuje, kedy má zaspať a dáva mu signál, kedy je čas na kŕmenie. V materskom mlieku sa nachádzajú rastové faktory, faktory podporujúce rast pokožky ako aj nervov, čo je dôležité pre rozvoj mozgu, pečene, čriev, pankreasu a iných orgánov v tele.
V materskom mlieku sa tiež nachádza bradykinín – hormón, ktorý zmierňuje bolesť, rovnako ako endorfíny, ktoré bolesť potláčajú. Samotný akt dojčenia navyše pomáha od bolesti, a preto je dojčenie pre dieťa dôležité tak v čase, keď je zdravé, ale aj v čase, keď pociťuje bolesť, keď spadne a udrie sa, počas choroby alebo pri lekárskych zákrokoch. Keď budete svoje dieťaťa napríklad dojčiť počas pichania injekcie, tak dojčenie dokáže bolesť eliminovať lepšie ako akékoľvek lieky.
Ďalšie zaujímavé fakty o dojčení nájdete na mamila.sk.
