Hra sa nám javí ako nedostupný luxus z detstva, bez ktorej sa ako dospeláci zaobídeme a ľahko si vypočítame, čo všetko by sme za ten čas mohli stihnúť. Prečo sa ale na hru pozrieť inou optikou a venovať jej väčší priestor?
Hra sa akosi pomaly a nenápadne vytráca z nášho života, zo škôl, zo susedstva. Už malé deti majú svoje organizované krúžky, záujmy, ktorým sa venujú nielen počas týždňa, ale často aj cez víkendy, pričom obyčajná, voľná a spontánna hra akoby už ani neexistovala. Pritom práve takáto hra je kľúčová pre fyzický, intelektuálny a sociálno-emocionálny vývoj nielen detí, ale platí to v každom veku, teda aj pre dospelých. Dôležitá je skutočná hra, taká, ktorá nemá žiadnu štruktúru, vychádza z vnútra, je plná fantázie a predstáv, organizujú si ju deti samy, stanovujú jej pravidlá a rozhodujú o jej vývoji a konci.
V detstve je hra nástrojom na spoznávanie sveta, rozoznávanie farieb, tvarov, chutí, zvukov. Hra je však aj spôsobom, ako dať najavo svoje sympatie, nadviazať sociálne vzťahy. Deti na základných školách využívajú hru, aby sa naučili navzájom rešpektovať, spolupracovať, súťažiť. Dospievajúca mládež pomocou hry dokáže identifikovať rôzne možnosti svojej cesty, zbaviť sa napätia, vyventilovať nervozitu. Aj dospelí majú šancu zjednotiť hru, lásku a prácu tak, aby si mohli užívať radosť a potešenie zo života.
Najlepšia je hra rodičov s deťmi
Hra s niekým iným nie je to isté ako hra s rodičom. Psychológovia napríklad tvrdia, že ak sa rodičia hrajú so svojím dieťaťom, dodávajú hre istú jedinečnosť. Hra rodičov s deťmi prispieva k schopnosti dieťaťa dať štruktúru sociálnym interakciám, čo napríklad nedokáže hra so súrodencami. Navyše, keďže rodičia poznajú svet lepšie ako akékoľvek dieťa, dokážu dieťaťu ukázať vyspelejšie a rôznorodejšie hry, čím pomáhajú k rozvoju detskej predstavivosti.
Zaujímavé je, že keď sa deti hrajú s rodičmi, často sa správajú tak, akoby nevyhnutne potrebovali ku hre partnera, pričom to nerobia, keď sa hrajú s inými deťmi. Dôvod je jednoduchý. Dieťa chce mať jednoducho interakciu s rodičom. Hrať sa s deťmi je síce zábava, ale najlepšie je hrať sa so svojim rodičom. Zdá sa, akoby rodičovská hra s potomkom podporovala vývoj nových schopností dieťaťa a hra so súrodencami tieto schopnosti upevňovala.
Vedci odporúčajú hru aj dospelým
Štúdia, ktorú si nechala vypracovať spoločnosť Ikea, priniesla zaujímavé výsledky vplyvu hry na dospelých a vyzdvihla práve dôležitosť hry nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov. Formou kvalitatívneho prieskumu oslovila Ikea vyše 300 detí a dospelých v Číne, Nemecku a USA, aby zistila emocionálne aspekty hrania v rôznych kontextoch, kľúčové hnacie sily hry a nové trendy ovplyvňujúce budúcnosť hry.
Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo sa vlastne hráme, vedci identifikovali 5 motivačných faktorov. Hra je spôsob, ako po náročnom období nabrať sily, pretože pomáha odpočívať, nájsť rovnováhu a upokojiť telo i myseľ. Pomáha nadväzovať vzťahy a upevňovať tie, ktoré už máme vybudované s priateľmi, rodinou, tými, ktorých máme radi. Je spôsobom, ako vypnúť, vzdialiť sa od každodennej rutiny, povinností a úloh. Vďaka hre sa učíme kráčať po nevyšliapaných cestičkách, myslieť inovatívnym spôsobom. Je základom kreativity, umožňuje nám vyjadriť sa rôznymi spôsobmi a ukázať svetu našu rôznorodosť a jedinečnosť.
Najväčší prínos hry je vtedy, keď sa dospelí hrajú s deťmi. Obe strany sa tak nevedomky venujú budovania niekoľko generačných vzťahov, z ktorých sa obe strany môžu veľa naučiť. Typické hry, ktoré spolu hrajú, sa dajú rozdeliť na šesť základných foriem. Voľná hra je spontánna a neštruktúrovaná. Dieťa si ju organizuje podľa seba a dospelý sa necháva viesť dieťaťom. Budovanie je konštruktívnou formou, kde sa obe strany spolu hrajú s hračkami, kockami, stavebnicami a vytvárajú niečo nové, pričom vymýšľajú rôzne kreatívne spôsoby na to, ako dosiahnuť čo najlepšiu stavbu. Ďalším príkladom je hra na imitácie, kde deti napodobňujú správanie dospelých, pričom im pomáhajú riešiť ich úlohy, ktoré menia na hry.
Prečítajte si tiež: Dnešné deti sa hrajú omnoho menej. Prečo je to tak a čo môžeme zmeniť?
Hra má v živote dospelých dôležitú rolu
Hra má množstvo benefitov aj pre dospelých. Počas nej zabúdajú na prácu a povinnosti, venujú sa vzťahom a rozvíjajú svoju kreativitu. Pri interakcii s dieťaťom sa navyše u matiek a otcov zvyšuje hladina oxytocínu. Ešte dôležitejšie je, že aj u detí vedci namerali nárast hladiny hormónu šťastia.
Vďaka hre sa dospelí dokážu uvoľniť, dostať zo stresu, pretože hra je zábavou a podporuje vylučovanie endorfínov, vďaka ktorým sa cítime dobre a ktoré dokonca dokážu uľaviť od bolestí. Hra pomáha pri fungovaní mozgu, napríklad pri šachu, hádankách, kvízoch a podobnej zábave sa musí potrápiť náš mozog, čo funguje ako prevencia proti strate pamäti a napomáha zlepšovať fungovanie mozgu.
Hra stimuluje myseľ a podporuje kreativitu. Malé deti sa najlepšie učia hravým spôsobom a to isté platí aj pre dospelých. Určite sa niečo nové naučíme, keď sa pri tom bavíme a máme dobrú náladu. Rozvíja sa nám predstavivosť, dokážeme sa ľahšie adaptovať na náročnú situáciu a vieme efektívnejšie riešiť problémy.
Pozitívny vplyv hier prináša zlepšenie aj do našich vzťahov. Smiech a zábava v nás podporujú empatiu, súcit a dôveru voči ostatným. Hra ale nemusí byť nutne nejaká aktivita. Môže to byť aj stav mysle.
Hravá povaha a nadhľad nám môže pomôcť uvoľniť sa v stresových situáciách, roztopiť ľady pri zoznamovaní sa s cudzími, nájsť nových priateľov a vytvárať pevné vzťahy.
Ako povedal George Bernard Shaw: „Neprestávame sa hrať, pretože starneme, ale starneme preto, lebo sa prestávame hrať“. Preto by sme mali dopriať deťom čo najviac možností hrať sa a hrať sa s nimi. Hra je v danom momente chvíľa plná radosti, z ktorej sa dajú krásne spomienky aj v ďalekej budúcnosti.
