S rapídnymi zmenami v spoločnosti sa mení aj optika, ktorou sa pozeráme na otcov. Aké sú najčastejšie mýty o otcovskej role, na ktoré upozorňuje vedecká obec?
Ženy sa chcú o všetko deliť presne na polovicu
Tvrdenie, že moderné ženy chcú, aby sa otec rodiny podelil o svoj čas v presnom pomere, 50 % práci a 50 % rodine, je mýtus. Väčšina matiek síce chce, aby sa ich manželia zúčastňovali aktívne nielen na výchove detí, ale aj na práci v domácnosti, nedá sa zovšeobecniť ich očakávania. Mamy si uvedomujú kľúčovú úlohu otca ako živiteľa rodiny. Pritom svoju prácu vnímajú ako doplnok k mužovmu hlavnému zdroju príjmov do rodinného rozpočtu. Navyše vedci v USA na základe svojej dlhodobej štúdie zistili, že len 23 % žien s deťmi do 18 rokov chce pracovať na plný úväzok, pričom 53 % uprednostňuje prácu na polovičný úväzok a zvyšok by rado zostalo s deťmi doma. Preto muži, ktorí prispievajú väčšou časťou do rodinného rozpočtu, môžu byť spokojní, že ženy chápu a akceptujú ich pozíciu a vyhovuje im to.
Hoci dnes nie je zriedkavé nájsť muža, ktorý je doma s dieťaťom, kým jeho žena pracuje a ona sa tak stáva hlavným živiteľom rodiny, predsa len tento jav nemôžeme pokladať za všeobecne rozšírený. V priemere sú to stále častejšie muži, ktorí ťahajú povestnú pílku, keď je matka doma s dieťaťom a je odkázaná na otcov príjem. Ešte stále je to častejšie muž, ktorý vďaka zabezpečeniu rodiny ochráni dieťa od chudoby, dokáže mu pomôcť pri štúdiu, čím zvyšuje jeho šancu v budúcnosti na úspech na trhu práce.
Nezáleží na forme vzťahu otca a matky
V Amerike je na vzostupe trend spolužitia partnerov a odborníci odhadujú, že až 40 % detí strávi istý čas v takejto domácnosti, buď preto, že sa do takejto domácnosti narodia alebo jeden z rodičov nadviaže takýto vzťah s iným partnerom/kou po tom, ako sa rozvedie s matkou/otcom svojho dieťaťa. Napriek tomu, že verejná mienka sa posúva smerom k pochopeniu takejto situácie, faktom zostáva, že vzťah rodičov – manželov, je iný ako vzťah rodičov – partnerov.
Podľa vedcov sa ženatí otcovia zapájajú do výchovy detí oveľa intenzívnejšie, než otcovia, ktorí žijú s matkami svojich detí. Navyše, u ženatých otcov sa zvyšuje šanca, že zostanú s rodinou, než by sa rozhodli ju opustiť. Štúdie dokazujú, že deti, ktoré sa narodia mimo manželstva čelia dvojnásobne vyššiemu riziku, že sa ich rodičia rozídu do ich 12. roku života než tie, ktorých rodičia sú manželia. Dokonca sa zistilo, že až polovica detí do 5 rokov, ktorých rodičia nemajú sobášny list, bola svedkom rodičovského rozchodu, v porovnaní s 15% rovesníkov, ktorých rodičia žili v manželskom zväzku. Zdá sa, že manželstvo a rodičovstvo sú akési spojené nádoby. Až 81 % otcov sa zhoduje v tom, že sú lepšími otcami, keď sú ženatí s matkou svojich detí. Tí, ktorí bývajú v inej domácnosti majú často pocit, že netrávia s deťmi toľko času, koľko by si predstavovali, a preto ani necítia vzájomnú blízkosť. Pre otcov je takáto situácia často príliš náročná, keďže lásku vyjadrujú najmä prostredníctvom toho, že chcú a dokážu dieťa zabezpečiť a ochrániť, čo sa len ťažko realizuje, keď nemôžu so svojim dieťaťom byť. Inak sa z otca na plný úväzok stáva návštevník, ktorý dieťaťu poskytuje len malú časť svojho času, pozornosti a podpory. Spoločný čas sa zužuje na víkendové návštevy, telefonické rozhovory a alimenty. Situáciu zhoršujú aj romantickí partneri, ktorí vstupujú do hry a negatívne ovplyvňujú vnímanie dieťaťa, ktoré si želá len, aby boli rodičia spolu a všetko fungovalo podobne ako pred rozchodom. Čas sa začne deliť medzi starú a novú rodinu a už nikdy to nebude rovnaké. Tak či onak, vzťah otca a dieťaťa trpí vzdialenosťou a nedostatkom spoločného času. Zdá sa, že otcovstvo funguje najlepšie vtedy, keď je spojené s materstvom a spečatené manželstvom.
Otcovia sú nahraditeľní
Niekedy sa roli otcov nepripisuje taká dôležitosť, akú by si zaslúžila a jej dôležitosť sa znižuje na úkor matkinho postavenia. Pred časom takto rozvíril hladinu verejnej mienky príspevok psychoterapeutky Jane Matters, ktorá tvrdila, že dieťa potrebuje jedného rodiča ako stabilný a pevný oporný bod vo svojom živote, ktorý mu dokáže dať dostatok lásky a podpory a zároveň stanoviť pevné hranice. Pritom zdôraznila, že nezáleží na tom, či to bude otec alebo matka.
Lenže pri takýchto a podobných tvrdeniach sa často zabúda, že otcovia prispievajú k pohode svojich detí tak zásadne, že sa to nedá len tak ľahko nahradiť. Otcovia totiž zohrávajú v živote detí dôležitú úlohu už od počatia. Napríklad ak sa zapájajú do života dieťaťa ešte počas tehotenstva matky, znižuje sa u bábätiek riziko predčasného pôrodu alebo nedostatočnej váhy, teda faktory, ktoré potenciálne negatívne ovplyvňujú zdravie novorodenca. Podobne tak až štvornásobne klesá riziko úmrtia novorodencov u tých, ktorých otcovia sú v živote aktívni.
Navyše, tie deti, ktorým sa otcovia venujú, hrajú sa s nimi, čítajú im a berú ich von, majú vyššie IQ, menej problémov so správaním a nižšie riziko kriminálneho správania v tínedžerskom veku. Taktiež je pravdepodobnejšie, že takéto deti nebudú fajčiť, trpieť depresiou alebo iným psychickým ochorením.
Navyše otcovia prispievajú aj k rozvoju reči detí, dokonca viac ako matky. Keď sa v predškolskom veku venujú svojim deťom a používajú viac slov počas hry s deťmi, jazykové schopnosti sa prejavia o rok neskôr a sú na vyššej úrovni. To zase vedie k lepším výsledkom v škole.
Otcovia sú tí, ktorí tvrdo trestajú
Každý pozná klasické výchovné klišé: „Veď počkaj, kým príde domov otec!“ Pravdou je, že otcovia síce bývajú priamejší a tvrdší než matky, pokiaľ ide o výchovné prostriedky, a často naplnia reputáciu prísnych vychovávateľov. Lenže sú to stále poväčšine matky, ktoré z veľkej časti preberajú na plecia zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o deti, takže sú to častejšie práve ony, ktoré stanovujú systém výchovy, určujú hranice a riešia disciplínu.
Lenže nie je to celkom tak. Dnešní otcovia nie sú symbolom hnevu a tvrdých trestov, deti si ich od raného veku skôr spájajú s hrou a zábavou. Kým väčšina interakcií s matkou spočíva v rutinných úlohách, ako napríklad vychystať sa ráno do školy, pripraviť večeru, oprať a vyžehliť deťom veci, otcovia sa skôr s deťmi hrajú a naháňajú.
