Články: Pre študentov
O projekte

 

Oddych cez prázdniny potrebujú aj učitelia

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Oddych a načerpanie nových síl počas prázdnin je rovnako dôležité aj pre učiteľov, nielen pre deti. / Foto: Bigstock

Nielen deti by mali načerpať počas letných mesiacov nové sily. Podobné očakávania sa kladú aj na učiteľov, hoci pre nich voľno vôbec nemusí byť bezstarostné.


Učitelia to majú ľahké, dostanú krásne letné dva mesiace ničnerobenia, podobne ako ich žiaci. Môžu si oddýchnuť, cestovať, starať sa o rodinu alebo sa venovať svojim koníčkom, na ktoré im počas hektického školského roka nezostáva čas. Žiaľ, aj takéto mýty nie sú vo verejnosti výnimkou. Naši učitelia nesedia dva mesiace s vyloženými nohami a nedívajú sa so šálkou kávy na východ slnka z terasy štvorhviezdičkového hotela na pobreží azúrového mora. Ich prázdniny sú oveľa kratšie a hoci môžu nájsť trochu času na potrebný oddych, načerpať čerstvé sily do ďalšieho roka nemusí byť tak jednoduché.

„Oddýchnite si, aby ste mohli plní síl opäť prísť do školy“. Táto fráza síce znamená pauzu od povinností v rámci vyučovania, ale tlak na to, aby učiteľ relaxoval, mu môže, paradoxne, potrebný oddych sťažiť. Vedci tvrdia, že ak sa kvôli relaxu začneme stresovať, naše telo sa jednoducho nedokáže dostatočne uvoľniť. Zdá sa, že reálne existuje problém s užívaním si voľna, pretože cítime, že si musíme oddýchnuť nasilu. Náš svet je jednoducho príliš hektický, každodenné povinnosti nekončia, naopak, dokola sa opakujú. Úspech si spájame s dosiahnutím cieľa a na ten viažeme svoje šťastie. V rámci prázdninového oddychu si tak napríklad učitelia stanovia počet kníh, ktoré chcú prečítať, dôkladné upratanie domácnosti alebo každodenný ranný beh. Lenže po nejakom čase zistia, že nič z toho sa nepodarilo uskutočniť a cítia sa previnilo. Z tohto neustáleho tlaku dosahovať stanovené méty vyplývajú dôsledky, ktoré fyzicky ovplyvňujú mechanizmy riadiace relaxáciu tela.

 

Ovládať umenie oddychovať je dnes nevyhnutnosť

Preto by sme sa mali na oddych dívať inak. V prvom rade sa naučte oddychovať. Uvoľnenie nie je až také jednoduché, ako sa zdá na prvý pohľad. Je potrebné naučiť sa správne dýchať, znížiť frekvenciu tepu, nechať odpočinúť svoju myseľ i telo. Existuje niekoľko návodov, napríklad meditácie, joga, dychové cvičenia. Toto by malo byť vašou prioritou, preto navštívte nejaký kurz, pozrite si videá alebo prečítajte knihy. Na uvoľnenie fungujú aj ďalšie činnosti, napríklad šitie a vyšívanie, maľovanie, varenie, jednoducho čokoľvek, čo vás bude motivovať k oddychu. Mali by ste veľa spať, odpočívať a dívať sa do neznáma. Môžete čítať krásne knihy, pozerať zaujímavé filmy alebo sa vybrať na výlet bicyklom či na turistiku.

 

Pokúste sa dištancovať od školského života. Ak máte nastavené upozornenia, ktoré vám počas roka pravidelne pípajú, vypnite ich. Fyzické oddelenie od svojej triedy by mala sprevádzať aj mentálna a technologická pauza. Môžete tiež prerušiť kontakty s kolegami, ak cítite, že vám to pomôže. Tým, že sa na čas vzdialite od každodennej rutiny, na začiatku školského roka sa budete dívať na prichádzajúce povinnosti a spoluprácu s ostatnými z iného uhla pohľadu. Ak vám pomôže mentálna či fyzická príprava na to, čo vás čaká začnite ju postupne, podľa svojho tempa.

 

S uzavretím kapitoly o škole súvisí aj mentálna očista. Naučte sa odpúšťať. Iste si spomeniete na to, ako nevhodne sa k vám správal žiak či žiačka, na nespravodlivý hnev rodiča alebo neférový prístup kolegu. Niekedy je ťažké na negatívne chvíle zabudnúť. Lenže ak sa budete takýchto myšlienok držať a plánovať pomstu, len si veci skomplikujete. Tým, že sa naučíte odpúšťať, znížite svoj stres a budete sa cítiť lepšie. Vedci už dlhší čas vyzdvihujú prínos schopnosti odpúšťať. Podľa nich je dokonca táto zručnosť predpokladom dlhovekosti. Na druhej strane tiež platí, že ak odpustiť nedokážeme, vystavujeme sa riziku mnohých zdravotných problémov. V jednom z mnohých pokusov napríklad vyzvali účastníkov, aby si predstavili, ako odpúšťajú tým ľuďom, ktorí im ublížili. Výsledky preukázali, že u zúčastnených sa znížil tlak a tep, v porovnaní s tými, ktorí naďalej zotrvávali v nevraživosti.

 

Buďte k sebe zhovievaví. Učitelia sú známi svojím kritickým pohľadom. Svoj život väčšina venuje pomoci a starostlivosti o druhých a trpezlivosť či zhovievavosť málokedy rozšíria aj na seba. Namiesto toho si dokážu neustále vyčítať vlastné pochybenia. Preto si skúste napríklad spísať čo vás trápi, vaše prešľapy alebo chyby. Pomôže to nielen si vyčistiť hlavu, ale aj zlepší celkovú náladu, čo je ideálnou situáciou práve pred začatím nového roka.

 

Dovolenka vo svojej i hotelovej spálni

Väčšina z nás pozná prínos kvalitného spánku a jeho pozitívne účinky na zdravie. Napokon, v rámci Maslowovej pyramídy patrí medzi základné fyziologické potreby organizmu s najvyššou prioritou. Napriek tomu mnohí z nás na potrebu spánku nehľadia a v mene produktivity sme schopní zostávať hore dlho do noci. Spánok sa dokonca niekedy považuje za luxus, ktorí si nemôžeme dovoliť. Pritom vedci tvrdia, že len jedna hodina spánku v noci navyše vyvolá väčší pocit šťastia než zvýšenie platu. Navyše, neprerušovaný kvalitný spánok trvajúci minimálne šesť a štvrť hodiny vraj produkuje najspokojnejších jedincov. A tu sa kruh uzatvára, pretože šťastní ľudia spia lepšie. Takže kvalitnejší spánok rovná sa väčší pocit šťastia rovná sa lepší spánok.

Dni voľna je ideálne využiť aj na cestovanie. Vedci už dávnejšie potvrdili jeho pozitívne účinky na zdravie i celkovú pohodu. Už len samotné plánovanie dovolenky spôsobuje nárast pozitívnych pocitov a šťastia. Ako uvádza portál nbcnews.com, odborná obec potvrdila, že cestovanie nás udržiava v dobrej zdravotnej kondícii. Napríklad ženy, ktoré cestujú minimálne dvakrát do roka čelia výrazne nižšiemu riziku infarktu v porovnaní so ženami, ktoré cestujú raz za šesť rokov. Muži, ktorí nejdú na dovolenku sú ohrození o 20 % vyšším rizikom úmrtia a o 30 % vyšším rizikom srdcového ochorenia. Navyše, ak ženy dovolenkujú v roku dva razy, trpia zriedkavejšie depresiami a chronickým stresom, v porovnaní so ženami, ktoré chodia na dovolenku raz za dva roky. Cestovanie tiež prispieva k výraznému znižovaniu hladiny stresu. Istá štúdia napríklad potvrdila, že už po troch dňoch mimo domova sa výletníci cítili odpočinutejší a v lepšej nálade. Navyše, pozitívne pocity pretrvávali aj týždeň po skončení dovolenky. Ďalším prínosom je rozvoj kreativity, pretože zážitky z cudzej krajiny podporujú kognitívny rozvoj a hĺbavé myslenie. Kľúčové je však aktívne absorbovať a zúčastňovať sa na miestnej kultúre.


Čítajte viac o téme: Prázdniny
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.