Články: Pre študentov
O projekte


 

Petra Arslan Šinková: Poruchám pozornosti školákov môžu rodičia predchádzať

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Darina Izipová
Psychologička Petra Arslan Šinková tvrdí, že pozornosť detí dokážu ovplyvňovať aj rodičia. / Foto: Darina Izipová

Ako formuje pozornosť detí prostredie? Detská psychologička hovorí o tom, ako ju môžeme vedome u detí zlepšovať.

 

PETRA ARSLAN ŠINKOVÁ, detská psychologička, riaditeľka škôlok Fantastické detské centrum a zakladateľka poradenského centra Centrum Dr. Sindelar, ktoré sa zaoberá diagnostikou a terapiou príčin porúch učenia, pozornosti a správania, tvrdí, že rodičia môžu výrazne pomôcť svojim deťom, keď majú podozrenie, že ich dieťa môže mať poruchy pozornosti. Konkrétne rady nájdete aj v jej nových knihách Ako rozvíjať schopnosti dieťaťaHry a aktivity na rozvoj schopností dieťaťa.

 

Dokážu rodičia identifikovať možné poruchy pozornosti či správania už v predškolskom veku?

U nás je legislatíva nastavená tak, že diagnostikovať poruchy učenia môžeme až v školskom veku. Je to logické, lebo sú spojené s učením, teda s písaním, čítaním, počítaním, ktoré sa v materskej škole väčšinou nerealizuje. Je to ale neskoro. Rodičia, aj učiteľky v materských školách, by mali mať v tejto oblasti viac informácií, pretože dokážu prvé varovné signály zachytiť už v nižšom veku. A nielen to, že ich dokážu zachytiť, ale dokážu s nimi aj pracovať a oslabené funkcie posilniť. Preto ma mrzí, že na Slovensku sa prevencii nevenuje dostatočná pozornosť, najmä u malých detí, ktoré ešte nie sú zaťažené neúspechmi a zlyhávaním v škole.

 

Čo vedie k poruchám pozornosti u detí?

Hovoríme o deficitoch čiastkových funkcií. To sú tie, ktoré sa podieľajú na vnímaní a spracovávaní informácií z prostredia, teda zrakových, sluchových, dotykových podnetov, ich prepájanie, dodržanie následnosti týchto vnemov. Pokiaľ sú tieto schopnosti oslabené, je potrebné ich stimulovať. Pritom však nie je jedno, v akom poradí. Napríklad pozornosť sa vyvíja v mozgu oveľa skôr ako vnímanie a pamäť, jej najväčší rozkvet je v prvom roku života dieťaťa. Samozrejme, ona sa rozvíja aj naďalej, ale práve počas prvého roka je jej najväčší rozkvet. Ak je v tomto období dieťa preťažené, napríklad zrakovými či sluchovými podnetmi, začne sa jeho organizmus brániť a pozornosť vypínať. Pozornosť prestane dozrievať. Dieťa ju má tým pádom oslabenú a môže sa to prejaviť zlyhávaním v škole a problémoch s učením.

 

Ako zistím, že moje dieťa je na ceste k poruchám učenia?

V hodnotení ADHD sa v medzinárodnej klasifikácii chorôb pri oslabení pozornosti píše, že deti sa javia akoby boli hluché a nereagujú na inštrukcie. Je potrebné rozlišovať, či je dieťa tvorivé, zahĺbené vo svojom svete, zaujaté činnosťou, to je v poriadku. Pokiaľ má rodič pocit, že je počas dňa veľa inštrukcií, na ktoré dieťa nereaguje a naopak, často jeho pozornosť odkláňajú iné sluchové podnety, vtedy treba zbystriť pozornosť. Nie je to tak, že by dieťa nepočulo, ale všetky vnemy k nemu prichádzajú veľmi intenzívne. Ono si uvedomuje, že po ulici prešlo auto, že pocítilo závan vetra na tvári, že sa pohla záclona na okne. Nedokáže sa sústrediť na hlas matky, lebo jeho pozornosť stále odvádza niečo iné.

S vizuálnou pozornosťou to funguje rovnako. Ak poviete dieťaťu, že má na posteli pripravené tričko, ktoré si má obliecť, no okrem trička je tam aj uterák a okuliare, ono nedokáže nájsť ten podstatný predmet. Podobne to pociťujú aj deti so psychomotorickým nepokojom, ktoré majú problém s dotykovou pozornosťou. Bežne si neuvedomujete, ako sedíte, ako máte upravené vlasy, vyhrnuté rukávy. Pocítite to, až keď vás na to niekto upozorní, alebo ak sa už necítite pohodlne, napríklad vám začne tŕpnuť noha, tlačiť stôl. Deti, ktoré majú oslabené tzv. taktilnokinestetické vnímanie, ktoré súvisí s jemnou motorikou a neskôr aj s písaním, sa neustále pohybujú, všetko ich ruší, nemajú rady visačky na veciach, vadia im niektoré materiály, nechcú sa dotýkať nejakých predmetov, alebo sa potrebujú veľmi intenzívne objímať, aby dostatočne cítili dotyk alebo naopak, nechcú vôbec na seba nechať siahnuť. Rodič to síce vidí, ale nevie, že ide o problém v dotykovej pozornosti. Aj to sa však dá odstrániť pomocou hry.

 

Aké chyby, ktoré môžu spôsobiť dieťaťu poruchy pozornosti, rodičia robia najčastejšie?

Často napríklad v poradni počúvame, že púšťajú deťom rozprávku pri jedle, z rôznych dôvodov. Problém je, že týmto ho zbytočne preťažujú, lebo dieťa sa musí sústrediť na dej, zapája sluch, zrak a ešte musí k tomu jesť. Navyše, ak to robí rodič pri všetkom, aj pri ďalších činnostiach, takto neustále systematicky oslabuje pozornosť dieťaťa a aj preto pribúda toľko detí s poruchami pozornosti.

Ďalšou chybou rodičov je napríklad veľké množstvo hračiek či nevhodné hračky. Negatívne môžu vývin pozornosti ovplyvniť aj príliš dynamickí rodičia, ktorí dieťa akoby zahltia, nedajú mu priestor, napríklad neustálne na neho veľa rozprávajú. Alebo opačný prípad, s dieťaťom komunikujú tak málo, že sa mu oneskorene alebo pomalšie vyvíja reč.

 

Takže rodičia vlastne pokazia zdravé dieťa?

Nie je to výlučne chyba rodičov, pri poruchách pozornosti sa, podobne ako pri viacerých duševných ochoreniach musí spojiť viac faktorov, napríklad ťažký pôrod, komplikované tehotenstvo, ale faktom je, že istú rolu tu zohráva aj dopad prostredia. Negatívne napríklad pôsobí, ak deti vyrastajú v hlučnom prostredí, kde nemajú možnosť upokojiť sa a zafixovať pozornosť len na hlas matky. Niektorí rodičia brávajú deti do práce alebo dokonca na koncert. Nejde o to, že by sa im poškodil orgán sluchu, ale oslabuje sa sluchová pozornosť, teda zmysel, nie orgán. Dieťa sa chráni, začne ju vypínať a tým pádom sa táto pozornosť nerozvíja. Podobne to funguje so zrakovou pozornosťou. Preto sa napríklad neodporúča mať priestor zahádzaný hračkami, dieťa potom ani nevie, na čo sa má poriadne pozerať a po ktorej hračke skôr siahnuť. Pozor aj na opačný extrém, že dieťa nebude stimulované vôbec. Každé dieťa totiž podnety potrebuje, ale správne dávkované a vhodné, napríklad pre malinké bábätko nie je vhodná svetielkujúca či vyhrávajúca hračka.

 

Ako konkrétne môžu rodičia deťom pomôcť?

Návod na to, ako rozvíjať jednotlivé oblasti som podrobne rozpísala vo svojej knihe Ako rozvíjať schopnosti dieťaťa. Zostavila som súbor rôznych aktivít a hier na posilňovanie rôznych oblastí, či už ide o pozornosť, vnímanie, pamäť, rozloženie pozornosti, schopnosť organizovať činnosť, časovú následnosť a podobne. Toto všetko sú oblasti, ktoré ak nefungujú tak ako majú, môžu viesť až k poruchám pozornosti a učenia.

Ak napríklad rodič zistí u trojročného dieťaťa, že jeho pozornosť je výrazne oscilujúca, že má krátku výdrž, vie pomocou hravých aktivít začať pozornosť dieťaťa stimulovať. Musí však dodržiavať hierarchiu týchto hier, preto som ich zostavila od najjednoduchších po najťažšie. Táto funkcia začne opäť dozrievať. Funguje to podobne, ako keď ideme do posilňovne a tam precvičujeme jednotlivé partie tela, ktoré po čase vyzerajú ináč ako na začiatku. Mozog sa môže tiež zmeniť a dokáže pracovať tak, že tieto funkcie sa dajú stimulovať napríklad aj u dospelých, samozrejme, inými cvičeniami.

 

Naozaj to funguje vďaka obyčajným hrám?

V nemecky hovoriacich krajinách bol realizovaný výskum v roku 2008, kde boli deti testované na začiatku, či majú nejaké oslabenia. Počas celého školského roka boli predškoláci stimulovaní učiteľmi a rodičmi pomocou takýto hrových aktivít a na konci školského roka bola znova prevedená rediagnostika, teda zisťovalo sa, či sa tie oslabenia vyrovnali a deti boli sledované aj následne v školskom veku. Výsledky preukázali, že problémy sa u detí neprejavili, resp. len minimálne. To znamená, že poruchám pozornosti a učenia sa dá predchádzať. A práve preto som zhrnula všetky poznatky do spomenutých kníh, je to záchranné koleso pre tých rodičov, ktorí spozorovali, že niečo nie je celkom v poriadku.

 

Kniha Ako rozvíjať schopnosti dieťaťa je postavená na tom, aby rodičia vedeli, kedy, v akom veku je dieťa v senzitívnom období na rozvíjanie určitých  schopností a ktorých konkrétne. Nie je to moderná novinka, opiera sa o štandardizovanú metódu, ktorá vychádza z vývinovej a experimentálnej psychológie, jej podstata je v Sindelarovej metodike. V knihe som podrobne rozpísala rôzne cvičenia, napríklad na prepájanie pravej a ľavej hemisféry. Sú tiež hierarchicky odstupňované. Napríklad u dieťaťa, ktoré má oslabenú pozornosť aj pamäť nemôžete začať posilňovaním pamäte. Darmo ju budete cvičiť, keď dieťa nedokáže udržať pozornosť. Je to ako domček, najprv musíte postaviť pevné základy a ďalej budovať na nich.

 

 

Druhá kniha Hry a aktivity na rozvoj schopností dieťaťa ponúka rodičom nápady a návody na hry a hračky, ktoré si môžu pripraviť pre svoje dieťa vo veku od bábätka až po malých školákov na prvom stupni. Sú tam aj rôzne vedecké experimenty či aktivity podľa ročných období. Naozaj stačí 10 minút hier denne na to, aby sa oslabená funkcia opäť rozvíjala. Pokiaľ má ale dieťa problém splniť inštrukcie, nemali by ste tento čas prekročiť, daná funkcia by sa preťažila. Hrať sa s dieťaťom môžete každý deň, pretože pár krát do týždňa je málo a želaný výsledok sa nedostaví.

 


Čítajte viac o téme: Rozhovor
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.