Vedci zistili, že deťom obéznych rodičov hrozí oneskorenie vývinu v ranom veku v niekoľkých oblastiach.
Deti s obéznymi matkami majú až o 67 % vyššie riziko, že ich jemná motorika sa do troch rokov oneskorí, v porovnaní s deťmi matiek, ktoré majú normálnu alebo nižšiu váhu. Platí to aj s ohľadom na váhu otca. Pokiaľ ide o obezitu otcov, u ich detí je o 71 % vyššie riziko deficitu v sociálnych zručnostiach, tiež aj s ohľadom na váhu matky. Znamená to, že tieto deti si ťažšie hľadajú kamarátov a nedokážu udržať priateľstvá. V prípade, že sú obaja rodičia s nadváhou, deti sú ohrozené trojnásobne vyšším rizikom, že si nebudú vedieť poradiť pri riešení problémov. To sú jednoznačné závery vedeckého výskumu, ktorý si bližšie posvietil na to, ako vplýva váha otcov na vývin detí.
Vedecká obec preto opätovne pripomína, že nielen pre rodičov, ale pre všetkých by malo platiť, že je žiaduce dopracovať sa k ideálnej váhe kombináciou zdravého stravovania a dostatočného pohybu.
Obezita rodičov má vplyv na deti
Do výskumu sa zapojilo takmer 5 000 bábätiek. Na otázky odpovedali ich rodičia niekoľkokrát, konkrétne, keď mali deti 4, 8, 12, 18, 24, 30 a 36 mesiacov. Vedci sa zaujímali o päť oblastí výskumu: jemná a hrubá motorika, komunikácia, osobnostné a sociálne fungovanie, schopnosť riešiť problémy. Pri svojich zisťovaniach zohľadňovali aj ďalšie faktory, ktoré mohli ovplyvniť míľniky detského vývinu, ako je vek rodičov, rasa alebo etnická príslušnosť, úroveň vzdelania a príjmov, rodinný stav, zdravotné poistenie a fajčenie.
Hoci štúdia nepreverovala, prečo môže obezita rodičov ovplyvniť vývin dieťaťa, je možné, že obézne matky môžu mať deti, ktoré sú náchylnejšie k zápalom, čo môže zase ovplyvniť neurologický vývoj u detí. Už dávnejšie však belgickí vedci dokázali, že obézne matky môžu skrátiť život svojich detí až o 17 rokov.
Obézni otcovia zase môžu odovzdať svojim deťom genetický materiál, ktorý s väčšou pravdepodobnosťou spôsobuje vývinové oneskorenia, aj keď o vplyve otcovej váhy na deti neexistuje veľa štúdií.
Nedostatkom štúdie je, že bola vypracovaná prostredníctvom dotazníkového prieskumu medzi rodičmi, takže je ťažko potvrdiť priamy dôsledok obezity na problémy v detskom vývine. Vedci tiež nedokážu odpovedať na otázku, či toto oneskorenie deti neskôr dobehnú alebo nie, pretože následné zisťovanie v neskoršom období už neprebehlo.
Ideálny rodič je aj fyzicky zdravý rodič
Aj táto štúdia prispieva k dôkazom, ktoré spájajú obezitu matiek s neurologickými vývinovými poruchami, ako sú poruchy v autistickom spektre, poruchy pozornosti a hyperaktivita. Preto vedci tak často pripomínajú rodičom, aby už pri počatí dieťaťa mali zdravý životný štýl a primeranú váhu. Ak už nadváhu alebo obezitu majú aj po počatí, stále existuje veľa vecí, ktoré môžu urobiť na prospech vývinu svojho dieťaťa, napríklad sa môžu zdravo stravovať, mierne cvičenie, nevystavovať sa cigaretovému dymu, alkoholu a chemikáliám, ktoré sa vyskytujú v čistiacich a osobných hygienických výrobkoch.
Hoci sa výskum sústreďuje prevažne na vplyv nadváhy matiek na vývin ich detí, vedci zo Singapurského inštitútu pre klinické štúdie upozorňujú, že aj otcovia by mali zbystriť pozornosť. Podľa ich zistení existuje totiž niekoľko faktorov, vrátane otcovej váhy, ktoré ovplyvňujú riziko obezity u detí.
Najdôležitejšie obdobie v živote dieťaťa, kedy sa určí, či je ohrozené obezitou, je medzi jeho počatím a druhými narodeninami. Mnohé štúdie už upozornili na rizikové ukazovatele, ktoré v tomto kritickom období môžu podporiť vznik obezity, ale sledovali ich skôr izolovane. Preto je dôležité dívať sa na ne a brať ich do úvahy vo vzájomných súvislostiach. Napríklad, ak má matka nadváhu, má počas tehotenstva vyššiu pravdepodobnosť vysokej hladiny cukru v krvi, čo vzápätí ovplyvňuje nadmerné priberanie na váhe bábätka.
Riešenie existuje
Vedci v tejto štúdii sledovali vyše 1 200 tehotných žien a potom ich štvorročné deti. Kritériá, ktoré ich zaujímali, boli: nadváha/obezita matky a otca, vysoký váhový prírastok v tehotenstve, zvýšené hladiny glukózy počas tehotenstva, dojčenie menej ako štyri mesiace, prikrmovanie pred štvrtým mesiacom dieťaťa. U štvorročných detí sledovali ich vzrast a veľkosť v kombinácii s uvedenými ukazovateľmi.
Výsledky dokázali, že čím vyššiemu riziku rodina čelila, tým vyššia bola aj možnosť, že ich dieťa bude trpieť nadváhou alebo obezitou. Prekvapivo na to pôsobila váha matky a otca rovnako. Teda ak bola obézna len matka alebo len otec, bolo to vyrovnané, no ak mali nadváhu obaja, pravdepodobnosť toho, že aj dieťa bude obézne sa zdvojnásobila. Pri porovnaní s deťmi v rodinách, ktoré nemali žiadne rizikové faktory, tie so štyrmi a viac rizikovými faktormi mali až 11-krát vyššiu možnosť, že budú mať nadváhu. Na nadmernú váhu detí vplývala v prvom rade váha rodičov, potom nárast hmotnosti počas tehotenstva, trvanie dojčenia, načasovanie prvých príkrmov a napokon hladina glukózy v krvi matky.
Vedci poznamenávajú, že zatiaľ čo otcovia môžu prenášať genetické alebo epigenetické faktory, ktoré ovplyvňujú riziko obezity, ich váha by mohla byť aj všeobecnejším ukazovateľom rodinnej stravy a cvičenia.
Najdôležitejšie však podľa odborníkov je, že všetky tieto rizikové faktory sú modifikovateľné. Cielenie iba na jeden z nich nebude mať zásadný vplyv, ale ak ich môžeme riešiť komplexne, mali by sme byť schopní ešte viac znížiť riziko obezity. Poradenstvo a podpora by mohli byť preto zamerané aj na rodiny, v ktorých sú prítomné viaceré z týchto faktorov.
