Hudba je prítomná v živote každého človeka, bez ohľadu na kultúru, v ktorej vyrastá. Je to medzinárodná reč, ktorej každý rozumie a dokáže zaujať už aj tie najmenšie bábätká. Zdá sa, akoby hrala v živote človeka nejakú špeciálnu rolu, pretože už od narodenia ju so zaujatím počúvame.
Bábätká spev prirodzene priťahuje
Kanadskí vedci z Torontskej univerzity sa pokúsili odpovedať na otázku, ako vplýva spev na bábätká. Zistili, že spievanie ich jednak dokáže upokojiť viac ako rozprávanie a jednak prispieva k posilňovaniu vzťahu s rodičmi či zlepšovaniu zdravia a pomáha rozvoju reči.
Sandra Trehub, ktorá výskum viedla poznamenala, že hlas je pre dieťa veľmi silným stimulujúcim prvkom a bábätká ho dokážu rozoznať ešte skôr ako tvár.
To, že sa bábätkám spev páči, vidí každý. Ťažšie je však určiť, či tento pozitívny emocionálny vnem vychádza priamo zo spevu alebo tu rolu zohráva aj niečo iné, ako napríklad pozornosť rodiča alebo upokojujúce dotyky.
Vedci vystavili 7 až 10-mesačné bábätká mierne stresovej situácii, keď ich dali do miestnosti, v ktorej sa ocitli po prvýkrát, vôbec ju nepoznali a navyše ich rodičia sedeli za nimi, takže im deti do tvárí vôbec nevideli. Potom im pustili nahrávky spevu alebo hovoreného slova tej istej pesničky, tak, aby to bolo pre deti príťažlivé, teda slová mali príjemný rytmus. Bábätká boli z francúzsky hovoriacich rodín a hlasy, ktorým načúvali, rozprávali alebo spievali po turecky.
Vedci, ktorí bábätká pozorovali nevedeli, aká nahrávka je pustená. Sledovali len tváre detí a merali, ako dlho trvá, kým sa objavia prvé známky nespokojnosti. Ukázalo sa, že bábätká zostali až dvojnásobne dlhšie pokojné, keď im púšťali hudbu. Priemerne ju vydržali počúvať deväť minút, čo je v nudnom prostredí bez akýchkoľvek hračiek či ľudí, skutočne pozoruhodné. Navyše, zvuky, ktoré im vedci púšťali, boli neznáme, hlasy nikdy predtým nepočuli, reč nepoznali a ani hudbu.
V druhej časti pokus zopakovali podobným spôsobom, len s tým rozdielom, že hlas hovoril a spieval materinským jazykom, teda po francúzsky. Výsledky boli podobné, opäť vyhral spev s dvojnásobkom času pokoja bábätiek oproti hovorenému slovu. Zdá sa, že nie je to výlučne prítomnosť rodiča, čo motivuje deti, aby počúvali spev. Je to niečo v samotnom speve, čo ich zaujíma a upokojuje. Čo konkrétne to však je, zostáva naďalej zahalené tajomstvom.
Spev sa bábätkám páči
Už predchádzajúce štúdie na dospelých jedincoch ukázali, že hudba nás samovoľne priťahuje, melódie, rytmus a slová sú pre nás veľmi zaujímavé a ich predvídanie nám aktivuje v mozgu centrá odmeňovania. Dokonca aj nenarodené štvormesačné bábätká reagujú na hudbu. Je to dôkaz, že bábätká sa prirodzene zaujímajú o hudobný rytmus, čo majú spoločné s dospelými a vysvetľuje to, prečo sú tak mimoriadne priťahované k piesňam s opakujúcimi sa melódiami a textom. Hudba má v sebe pravidelnosť, opakujúce sa hudobné frázy, takže dokáže človeka pohltiť, takmer až hypnotizovať.
Spev má na bábätká aj pozitívne fyziologické účinky. Istá americká štúdia ukázala, že u predčasne narodených detí, ktoré ležali na jednotke intenzívnej starostlivosti a rodičia im spievali, sa preukázali zlepšenia srdcových a respiračných funkcií, lepšie spali, jedli a mali aj vyšší váhový prírastok. Podobné pozitívne výsledky preukázal aj iný výskum, so zameraním na spievanie v neonatálnych oddeleniach.
S. Trehub vo svojej inej štúdii zistila, že spev u detí so zvýšenou hladinou stresového hormónu kortizolu dokáže túto hladinu znížiť a naopak, u tých, ktoré ju majú nízku, zase zvýšiť. Zdá sa teda, že spev dokáže meniť stav kortizolu tak, aby ho udržal na žiaducej úrovni u bábätiek tak, aby dokázali udržať pozornosť.
Spev je pre bábätká prínosom
Hudba pomáha upevňovať sociálne väzby a zlepšovať učenie i pamäť u dospelých jedincov. Ukázalo sa však, že to isté platí aj u malých detí. V štúdii z roku 2009 S. Trehub zistila, že 6 až 8-mesačné bábätká dokázali počúvať audio nahrávky spevu a spojiť ich s videami ľudí, ktorí piesne spievali, hoci tieto videá boli deťom púšťané bez zvuku. To naznačuje, že deti sú prirodzene naladené na spev a sluchové podnety a že takáto schopnosť im môže pomôcť identifikovať dôležité postavy dospelých vo svojom živote.
Niektoré deti dokonca začínajú spievať skôr, ako hovoriť a sú schopné „zaspievať“ dlhšie časti rôznych piesní aj napriek tomu, že ešte vedia povedať len jedno, dve slová. Spievanie podporuje plynulosť pri produkcii zvuku, čo môže napríklad pomôcť deťom učiť sa jazyk. Neexistujú však žiadne definitívne štúdie, ktoré by ukazovali, že spev zlepšuje aj kognitívny vývoj dieťaťa.
Spievanie síce nie je spôsob, ako dostať dieťa na štipendijný pobyt do Oxfordu, ale výsledky vedeckých bádaní naznačujú, že môže fungovať ako užitočná na pomoc deťom pri regulovaní emócií, sústrediť sa a udržať pozornosť. To sú schopnosti, ktoré sa deťom zídu pri učení. Navyše schopnosť ovládať emócie a vedieť s nimi zaobchádzať je benefitom aj pre rodiča, ktorý dokáže dieťa lepšie zvládnuť. Život dospelých je totiž jednoduchší, ak majú šťastné, spokojné a aktívne dieťa. To zase vedie k úspešnému vytáraniu pozitívnych rodinných vzťahov.
Vedci však nenástoja na tom, aby sme teraz všetci začali bábätkám spievať. Každý by mal robiť to, čo ho teší a vniesť to do života svojich detí. Nejde totiž ani tak o to, čo konkrétne robiť, ale o emóciu, nadšenie a energiu v tom, čo robíme.
Spev pomáha spájať
Výskum tiež dokazuje, že hranie alebo spievanie pomáha pri nadväzovaní úzkych sociálnych väzieb vďaka stimulovaniu vylučovania endorfínov, hormónov šťastia. Vedci porovnali počúvanie hudby s aktivitou, ktorá sa s hudbou prirodzene spája. Prišli na to, že ak pri hudbe spievame, bubnujeme alebo tancujeme, zvyšuje sa nám prah bolesti, čo znamená vyššiu hladinu endorfínov v mozgu. Zároveň máme viac pozitívnych emócií a cítime sa k sebe bližšie.
V inej štúdii zase vedci porovnávali spievanie v malom zbore s 20 až 80 ľuďmi a spev vo veľkom súbore, kde bolo vyše 200 spevákov a vplyv veľkosti týchto skupín na pocit spolunáležitosti a prah bolesti. Zistili, že účastníkom v obidvoch skupinách sa po spievaní zvýšil prah bolesti. Väčšia skupina navyše zažila výraznejšie zmeny v spoločenskej klíme než menšia skupina. Speváci si boli bližší. To naznačuje, že endorfíny, ktoré sa produkujú v speve, môžu rýchlo a efektívne spájať veľké skupiny ľudí.
Hudba je tiež spojená s uvoľňovaním dopamínu, regulujúcim náladu a správanie a ktorý stojí za našim potešením z hudby. Ak k tomu pripočítame endorfíny, výsledkom je fakt, že hudba nás spája s ostatnými a vyvoláva dobrú náladu. Najmä, ak ju sami tvoríme.
