Vychovať z detí dobrých ľudí si vyžaduje položiť u nich nielen základy emocionálnych zručností, ale aj morálnej zodpovednosti.
Mnohí rodičia i učitelia sa snažia naučiť deti ovládať svoje emócie, pretože dúfajú, že tieto zručnosti deťom pomôžu udržať svoje správanie pod kontrolou, teda na prijateľnej úrovni a zároveň si vďaka tomu budú vedieť nájsť priateľov či kultivovať vzťahy vo svojom okolí. Navyše, vedci spájajú emocionálnu inteligenciu aj s akademickým úspechom.
Podľa najnovších vedeckých poznatkov sa však zdá, že hoci emocionálna inteligencia má svoje opodstatnenie práve vďaka umeniu ovládania svojich emócií, na to, aby si deti dokázali vybudovať pevné morálne základy, je to málo.
Delikventné správanie je blízke najmä dievčatám
Na základe výsledkov svojej štúdie vedci z Veľkej Británie tvrdia, že u dievčat s vysokou emocionálnou inteligenciou sa zároveň objavujú aj vyššie riziká delikventného správania. Autori štúdie síce neskúmali dôvody, ktoré k tak prekvapivým zisteniam viedli, ale upozorňujú tých, čo učia emocionálne zručnosti, že to môžu považovať obrazne povedané len za A a je potrebné dodať k tomu i B. Totiž emocionálna inteligencia bez morálnych základov nemá taký význam, ako sa predpokladalo.
Štúdie sa zúčastnilo 252 mladých ľudí, 125 bolo žien. Vedci u nich zisťovali výšku EI, osobnostný typ a predispozície na podvádzanie a manipulovanie, ovládanie emócií a delikventné správanie, o ktorom sami vypovedali. Účastníci odpovedali na štandardné otázky o tom, ako prispôsobujú svoje správanie emóciám ostatných alebo sami ovplyvňujú emócie druhých. Ukázalo sa, že mladé ženy s vysokým stupňom EI sa častejšie správajú neúprimne, skrývajú vlastné pocity a spôsobujú iným nepríjemné pocity. Navyše im je vlastné delikventné správanie a vo vzťahoch často využívajú manipuláciu sociálnym vylúčením alebo nátlakom s cieľom dosiahnuť svoje vlastné sociálne alebo materiálne uspokojenie. Vedci odporučili ďalej skúmať dôvody, prečo sa dievčatá s vysokou EI uchyľujú k takémuto správaniu, no zdá sa, že svoje slovo tu bude mať evolúcia. Za určitých podmienok totiž môžu dievčatá vnímať vlastné sociálne prežitie ako nadradené spôsobnému správaniu.
Ako vybudovať základy morálky?
Otázkou ako vychovať z detí dobrých ľudí, ktorí sa dokážu sami správne rozhodovať, sa zaoberali a stále zaoberajú mnohí vedci, filozofi, psychológovia a samozrejme, rodičia. Rôzne štádiá morálneho vývoja popísal Lawrence Kohlberg, americký vývojový psychológ, podľa ktorého sú aj pomenované. Ten tvrdil, že morálny vývoj každého začína v prvom štádiu a môže (no nemusí) prejsť až do šiesteho štádia. Zastával názor, že kognitívny vývoj (zvyšovanie inteligencie a schopnosti správne uvažovať) je nutným predpokladom mravného vývoja. Inými slovami, morálny úsudok môžeme zvyšovať napríklad diskusiami o etických dilemách.
Lenže časom vedci začali upozorňovať na zásadnú rolu, ktorú v našich životoch hrajú emócie. Tie ovplyvňujú nielen naše pocity a nastavenie, ale aj činy oveľa zásadnejším spôsobom, než kognitívne schopnosti. Preto sa pri výchove detí začal klásť dôraz na zdravý emocionálny život.
Čo je teda dôležitejšie pre morálny vývoj dieťaťa? Naučiť ho odôvodniť svoje rozhodnutia alebo ho naučiť emocionálnym zručnostiam? Zdá sa, že oboje. Neuro vedci totiž zistili, že morálny vývoj detí zahŕňa emocionálne i kognitívne mechanizmy v mozgu. Vo svojej štúdii preukázali, že u detí sa, na rozdiel od dospelých, aktivujú v mozgu oblasti spojené s emóciami, keď čelia morálnym situáciám, ako napríklad keď zažívajú ťažké chvíľky. Tým, že ich rodičia naučia upokojiť sa a dostať emócie pod kontrolu, pomôže im to v budúcnosti pri rozhodovaní sa v situácii s morálnou dilemou. Je to však stále len prvý krok. Nemôžeme totiž očakávať, že ak sa dieťa upokojí, jeho rozhodnutie bude z morálneho hľadiska správne.
Úlohu tu zohráva aj citová väzba v detstve. Ak dieťa nevyrástlo v bezpečnom a starostlivom prostredí, nedokázalo si vybudovať pevné vzťahy s najbližšími ľuďmi, potom bude aj svet vnímať ako miesto, kde na neho číhajú rôzne nebezpečenstvá a nástrahy. V dospelosti jeho rozhodovanie ovplyvní primárna potreba sebaochrany, ktorá bude stáť nad prosociálnym správaním a emóciami. Takýto človek sa môže stavať buď do obrannej alebo agresívnej pozície alebo sa bude pokúšať ovládať druhých tým, že ich bude zahanbovať alebo ponižovať. Opačným prípadom je, že sa stane až príliš submisívny.
Ako vhodné riešenie sa črtá súhrn všetkých možností, teda naučiť deti ovládať svoje emócie, ale mať k dispozícii aj podporu okolia, ktorá v nich upevní dôveru voči spoločnosti ako takej.
Ako môžu postupovať učitelia
Školy by sa v rámci výučby nemali zameriavať výlučne na podporu výkonu svojich žiakov. Iste je dôležité, aby v deťoch rozvíjali kreativitu, pozitívny prístup, výdrž, pretože toto všetko vedie v konečnom dôsledku k dobrému výsledku, známke. Mali by však pamätať aj na posilnenie morálneho charakteru, teda podporovať etické správanie, empatiu, sociálnu zodpovednosť, integritu.
Vedci totiž dokázali, že študenti strednej školy, ktorým záležalo na morálnom charaktere, preukázali vyššiu mieru integrity ako študenti na stredných školách, ktoré sa zameriavali len na akademický prospech. Inými slovami, študenti, ktoré mali obrazne povedané chrbtovú kosť, nepodvádzali tak, ako tí, ktorých škola kládla na prvé miesto prospech. Navyše, žiaci, ktorí pri skúškach podvádzali, sa aj v neskoršom osobnom či pracovnom živote uchyľovali ku klamstvám a podvodom.
Na školách by sa tiež mohli otvárať diskusie o etických otázkach, napríklad formou čítaní a rozhovorov. Dá sa to robiť v malých skupinkách a inšpirovať sa napríklad myšlienkami Gandiho, Aristotela a pod. Keď napríklad v škole deti preberajú staroveké Grécko, téma sa dá poňať i spôsobom, že po porovnaní života žien v Aténach a Sparte, sa môžu deti zamyslieť nad tým, kde by ony chceli žiť a prečo. Aké majú hodnoty, čo pre ne znamenajú?
Škola by mohla a mala prispieť k vytvoreniu silných etických základov u mladých ľudí, spolu so sociálnymi a emocionálnymi zručnosťami, pretože dnes, v dobe narastajúcej korupcie, podvodov, silnejúcich hlasoch neznášanlivosti je to nielen žiadané, ale aj nevyhnutné.
