http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Prečo tak skoro zabíjame detskú predstavivosť?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Môžeme vychovať kreatívnych dospelých ľudí, ak v spleti nekonečných zákazov ruinujeme už v útlom detstve predstavivosť detí? / Foto: Bigstock

Fantázia detí je krásna, bohatá a nekonečná. V dnešnej dobe prísnych pravidiel, plnej zákazov a príkazov, však medzi predstavami našich najmenších a realitou, v ktorej žijeme, môže nastať vážny rozpor. Jeho výsledkom je, že predstavivosť detí sa skôr trestá ako podporuje.


Pred časom prebehla médiami správa o sedemročnom chlapcovi z Denveru, ktorého vylúčili zo školy, pretože na ihrisku hodil granát. Nie skutočný, imaginárny. Neviditeľný, taký, iba akože. Škola svoj rázny krok odôvodnila tým, že háji svoju politiku - bez zbraní, bez násilia. Chlapček tvrdil, že hral fiktívnu hru s názvom „Zachráň svet”. Z vývoja situácie bol šokovaný a nešťastný. Nuž, otázka znie, kedy sa takáto detská predstavivosť stala predmetom kriminalizácie?

Ak sa ako rodičia pozrieme na svoje vlastné detstvo, vidíme markantný rozdiel. Úplne bežne sme sa hrávali hry, ktorým dnes môžeme dať nálepku – násilné. Boli sme policajti a zlodeji, mierili sme na seba prstami predstierajúc, že máme zbrane, ako indiáni a šerifovia sme sa zatýkali a zatvárali do imaginárneho väzenia, kde sme nezriedka doznali svoje činy pod vplyvom „týrania“. Dospelí, ak boli prítomní, sa len z diaľky dívali, často šťastní, že majú chvíľku pre seba a môžu si vydýchnuť. A nestali sa z nás kvôli tomu kriminálnici. Prečo sa dnes teda detská predstavivosť posudzuje podľa iných kritérií? Kto ich nastavil a kto určil, že sú tie správne? Prečo sa štandardizácia niekedy tak nezmyselne presadzuje? Kde sa stráca podpora individualizmu detí? Zrejme sa nám zásadne zmenili priority a zabudli sme na to, aká je ľudská predstavivosť dôležitá. Už kdesi dávno Albert Einstein tvrdil, že "predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti”.

Svet s príliš vysokým počtom pravidiel nie je pre deti najvhodnejší, navyše zabíja aj ich kreativitu. Voľný čas detí by nemali predstavovať samé obmedzenia. Vedci zistili, že hra s veľkou dávkou predstavivosti pomáha deťom vo viacerých rovinách, či už je to pri zvládaní agresivity, neistoty, problémov. Malo by byť preto v poriadku, ak sa dieťa snaží zachrániť svet a pravdepodobne v tom vidí správanie podľa nejakého vzoru, superhrdinu. Možno z neho vyrastie vojak, spisovateľ alebo filmový režisér. Čo ak zahasením jeho bublajúcej predstavivosti zároveň hasíme aj jeho sny a on sa následne uspokojí s tým, že neprekročí hranice svojej bezpečnej zóny, lebo  bude potrestaný a bude sa snažiť prispôsobiť okoliu namiesto toho, aby bol skutočne tým, kým je. Je táto perspektíva tým, čo chceme pre svoje deti - štandardizáciu a zviazanosť štruktúrami?

 

Foto: Bigstock

 

Vedci si myslia niečo iné

Zdá sa, že odborníci majú iný názor. Množstvo vedcov už oddávna potvrdilo význam imaginárnych hier ako prínosnú súčasť normálneho vývinu dieťaťa. Benefity z takejto formy hry získavajú už batoľatá vo veku od dvoch až do šiestich či siedmich rokov. Jednak ide o zlepšovanie kognitívnych schopností, napríklad rozvoj reči. Ďalej uvedomenie si toho, že nápady a myšlienky ostatných sa môžu od našich líšiť a existuje široká paleta rôznych uhlov pohľadu. Okrem toho imaginárna hra, podľa odbornej obce, pracuje so symbolizmom, podporuje schopnosť prichádzať s mnohými rôznorodými nápadmi, témami, príbehmi, umožňuje vyjadrenie pozitívnych i negatívnych pocitov, vyskúšať si svoj vplyv na okolie, schopnosť integrovať emócie s poznaním.

Keď deti používajú hračky alebo priateľov pri svojich imaginárnych hrách, dokážu prirodzene vidieť situáciu z nadhľadu a môžu využiť jedinečnú príležitosť naučiť sa a skúšať spoločenské zručnosti, napríklad komunikáciu, riešenie problémov a empatiu.

Rhonda Clements, bývalá prezidentka Americkej asociácie pre právo detí na hru, tvrdí, že imaginárna hra umožňuje deťom zdravo riskovať. Vďaka nej si deti môžu slobodne vyskúšať rôzne rozhodnutia a prežiť ich dopady v známom a bezpečnom prostredí. Je to základ na to, aby sa naučili, ako byť zodpovednými dospelými vo svete, kde sú stanovené pravidlá zákonom. Preto je práve takáto hra dôležitou súčasťou rastu a vývoja.

Vedci tiež hovoria, že imaginárna hra v detstve súvisí aj s rozvojom tvorivosti v neskoršom veku. Zaujímavý bol napríklad aj výskum spoločnosti Root-Bernstein, ktorý zistil, že významní finalisti Nobelových cien a iných ocenení súvisiacich s genialitou, sa v detstve častejšie hrávali imaginárne hry než ich rovesníci.

 

Ako podporiť u detí imaginárnu hru?

Už v roku 2013 Organizácia spojených národov zapracovala právo detí na hru do svojich stanov týkajúcich sa práv dieťaťa. Každé dieťa má právo na hru. Ako teda zabezpečiť, aby si dieťa mohlo slobodne a v bezpečí určovať, ako sa hrať a využívať pri tom svoju fantáziu?

Výskumy preukázali, že zásadný vplyv na rozvoj fantázie u detí majú rodičia, ktorí sa s deťmi pravidelne rozprávajú, vysvetľujú im napríklad fakty a fungovanie prírody, sveta, rozoberajú s nimi sociálne otázky, čítajú alebo rozprávajú im príbehy a rozprávky pred spaním. Ešte väčšiu podporu predstavujú škôlky a školy, ktoré dokážu deťom zabezpečiť alebo aspoň tolerovať imaginárne hry v rámci svojich osnov. Podporou prirodzenej zvedavosti v škôlkach sa stavajú základy na úspešné zvládnutie vzdelávania a podporu potrebných zručností. Imaginárne hry majú pozitívny dopad napríklad pri výučbe  matematiky a čítania.

Vedecká obec sa zhoduje v tom, že budúcnosť, v ktorej bude imaginárna hra a jej prínosy chápaná a podporovaná zo strany dospelých aj v škole, bude pre deti veľkým prínosom. Škola sa tak stane priestorom otvoreným pre nápady, emócie, perspektívy.

Doma platí, že rodičia by sa mali snažiť limitovať neobmedzený prístup k moderným technológiám. Priznajme si, že často zapíname deťom rozprávky aj preto, aby sme mali chvíľu pre seba alebo aby sme stihli upratať. Lenže práve priestor na to, aby sa deti venovali sebe a možno sa aj trochu nudili, ich podnieti skúmať vlastné vnútro, venovať pozornosť svojim myšlienkam.

Rozprávky môžete využiť aj tak, že navrhnete drobcom, aby sa zahrali na svoju obľúbenú postavu, pomôžte im ušiť podobné šaty, podporte ich, aby išli von a hrali sa, nech sa zamyslia nad zápletkou a vlastnými nápadmi, ktorými by sa hra dala ozvláštniť.

Využite na hru akýkoľvek priestor, nemusí to byť len ihrisko. Nech sa deti hrajú v lese, pri vode, na lúke, poli. Môžu použiť všetko, čo je navôkol prirodzene k dispozícii, popadané konáre, kamienky, vodu, ale dbajte na bezpečnosť.

Ak má dieťa v úvode hry ťažkosti s používaním svojej fantázie, môžete mu pomôcť pri začatí hry, dávajte však pozor, aby ste mu postupne prenechali režisérku stoličku. Začnite tým, že sa stane nejakým hrdinom, ktorého si samo vyberie a pýtajte sa ho, ako bude reagovať napríklad, keď vonku prší. Čo dokáže vymyslieť, aby sa zabavilo doma?

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Hry pre deti, Kreativita
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.