Stať sa rodičom je najväčšia životná zmena, ktorá sa vo vašom živote udeje. Aj vaše deti zažijú množstvo zmien, vecí, čo sa odohrajú po prvýkrát. Či už ide o narodenie súrodenca, sťahovanie najlepšieho kamaráta, začiatok škôlky, školy, zaradenie do pracovného procesu. Je to normálna súčasť života, pre deti takto začína niečo veľké, čo však bude onedlho bežné. Doprajte im preto najmä čas, ktorý potrebujú, aby si na zmenu zvykli.
Každý z nás má rád, ak sa môže oprieť o nejaký pevný bod vo svojom živote. To ešte neznamená, že sa nám nepáčia novinky, ale prirodzene uprednostňujeme rovnakosť pred zmenou. Deti potrebujú čas, aby spracovali informácie, ktoré ich obklopujú, či zmeny v ich dennom režime. Inak sa dostávajú do stresu. Páči sa im, keď vedia, čo a kedy sa stane. Rodič príde pre nich do škôlky, či do školy, odvezie ich na krúžok, uvaria doma večeru, potom sa budú kúpať a na záver im mam alebo otec prečíta dve rozprávky.
Zmeny sú náročné a väčšina z nás má problém prijať ich, najmä, pokiaľ ide o tie zásadné, životné. Môžu nás zaskočiť, otočiť nám zabehnutý spôsob života naruby a rutinu, na ktorú sme zvyknutí úplne poprehadzovať. Nie sú to závažné udalosti len pre dospelých, sú ešte náročnejšie pre deti, ktoré možno ani nedokážu pochopiť dôvody, ktoré sa za nimi skrývajú.
Deti neprijímajú zmeny ľahko
Deti potrebujú rutinu a presne vedieť, čo a kedy príde. Správajú sa lepšie, ak vedia, čo sa bude diať teraz, o chvíľu, alebo neskôr a čo sa bude od nich očakávať. Zmena pre nich znamená neistotu, obavy, strach. Zmena totiž vždy vyžaduje prekročenie svojich hraníc, vymeniť to, čo je nám dôverne známe za niečo, o čom veľa nevieme. Preto deti potrebujú od rodičov, aby im pomohli so zmenami v ich živote, dodali im pocit istoty, lebo to nikto iný nedokáže lepšie, než ich najbližší dospelí. To, čo vám možno príde ako drobnosť môže byť pre deti zásadná vec. Najmä, ak máte citlivé dieťa, pretože jeho temperament ho jednoducho nepustí. Zistiť, že váš syn, či dcéra má problém prijať zmenu, nie je náročné. Zamerajte sa na zmeny v jeho/jej správaní, napríklad stratia chuť do jedla, majú problémy so spánkom, uzatvárajú sa do seba, sú úzkostlivé, visia na vás, sú hnevlivé alebo agresívne. Často ich bolí hlava, brucho, alebo reagujú výbušne na drobné negatívne udalosti. Iným znakom je, že strácajú záujem o to, čo predtým obľubovali, nedokážu sa v škole sústrediť, vyžadujú zvýšenú pozornosť dospelých, nepočúvajú ich, vyrábajú hysterické scény.
Ak sa rozhodnete spraviť zmenu v živote svojho dieťaťa, pravdepodobne ho vydesíte, zmätiete a možno sa bude cítiť bezmocné, akoby jeho názor nemal vo vašom rozhodnutí nijakú váhu. Rodič, ako najdôležitejšia osoba v jeho živote, mu však môže pomôcť privyknúť na čokoľvek, čo mu príde v živote do cesty. Nezáleží na tom, či začne chodiť do škôlky, budete sa musieť presťahovať alebo sa drobcovi narodí súrodenec, akúkoľvek zmenu dokážete zvládnuť vďaka niekoľkým krokom.
Kľúčová je komunikácia
Na to, aby zmeny zvládli potrebujú rodiča, ktorý ich vypočuje. To, ako sa vyrovnať s novinkami v ich živote je spôsob, ktorý odpozorujú od vás. Už dvojročné batoľatá dokážu napodobniť spôsob myslenia, vyrovnávanie so stresom, či prijímanie zmien po vzore svojich najbližších dospelých. Cítia, kedy sú v strese a pod tlakom a prijímajú aj toto za svoje. Môžete im ukázať, že ste v napätí, ale vysvetlite im situáciu, aby vás pochopili.
Pripravte dieťa na to, čo sa stane. Nikto totiž nemá rád, ak závažné prekvapenia prídu znenazdajky. Bez ohľadu na to, či má vaše dieťa tri alebo trinásť rokov, povedzte mu o tom, čo plánujete a vysvetlite svoje dôvody. Doprajte mu čas, aby novinku pochopilo, stotožnilo sa s ňou a pripravilo na to, čo sa bude diať psychicky i mentálne. Čím viac ste otvorení, priami a úprimní o tom, čo vás čaká, tým jednoduchšie bude zmenu prijať. Skúste spolu prebrať situáciu, aj s negatívnymi stránkami, pozrieť sa reálne na výzvy, ktoré prídu a uistite svojho syna, či dcéru, že všetko dobre dopadne.
Dôkladná príprava na zmenu je dobrou cestou k tomu, aby si dieťa zvyklo bez väčších výkyvov. Zahrňte ho do procesu a hovorte o všetkom, čím budete musieť spolu prejsť. Nevyhýbajte sa jeho otázkam, nemávnite nad nimi rukou. Ak napríklad máte prváčika, ktorý si nevie zvyknúť na sedenie v lavici a sústredenie sa počas hodín, povedzte mu, ako ste túto skúsenosť prežívali vy. Možno sa vám podarí otvoriť dialóg o tom, ako sa cíti počas úvodných dní v triede. Tým, že budete úprimní, uľahčíte mu životnú zmenu, ukážete, že ho rešpektujete a on vám bude na oplátku dôverovať. Pri zásadných zmenách je vždy dobré vedieť, že je po vašom boku niekto, s kým môžete o všetkom hovoriť.
Keď hovoríte o smutnej udalosti, napríklad o ťažkom ochorení, úmrtí, či rozvode, buďte úprimní a vysvetlite im, čo sa reálne deje. Potom ich počúvajte a sledujte ich reakciu. Netlačte ich do rovnakého úsudku, aký máte vy, hľadajte ich pohľad na vec. Nemá význam tajiť pred nimi informácie takéhoto druhu s odôvodnením, že sú príliš malé a nepochopia to. Deti toho zvládnu oveľa viac, než si dospelí myslia. Doprajte im možnosť spracovať negatívne pocity po svojom. Ak im nevysvetlíte, o čo ide, budú si myslieť, že je to možno ich chyba, alebo ony spôsobili daný problém.
Nájdite v zmene pozitíva
Napriek tomu, že niečo dôležité sa zmení, pokúste sa udržať ostatné veci také, ako boli doteraz. Príliš veľa noviniek naraz môže deti ohúriť s výsledným devastačným efektom. Negatívna reakcia drobcov však môže prísť aj napriek vašej snahe o zachovanie aspoň čiastkového status quo. Počítajte s tým, že dieťa bude nešťastné a nespokojné. Každý potrebuje čas na to, aby sa so zmenou vyrovnal. Nečakajte, že dieťa sa okamžite prispôsobí, navyše s úsmevom na perách. Je to v poriadku a normálne, že prídu negatívne momenty, no to neznamená, že v konečnom dôsledku nebude spokojné. Nehovorte mu, aby neplakalo, aby sa netrápilo, nehnevalo. Doprajte mu pocity, ktoré má, má na ne právo a uznajte ich.
Nájdite pozitívne stránky očakávanej zmeny. Nech sa deje čokoľvek, skúste sa na situáciu pozrieť spolu cez nadšenie z novej skúsenosti. Sťahujete sa? Bude mať príležitosť spoznať nové miesta a nájsť dobrých priateľov. Odchádza jeho súrodenec študovať mimo domova? Rodičia budú mať viac času na neho. Váš entuziazmus môže dieťa prevziať a aspoň čiastočne mu to pomôže vyrovnať sa so zmenou. Iste, možno sa vám to úplne nepodarí, no aj to je v poriadku. Doprajte dieťaťu možnosť osloviť so svojimi starosťami niekoho iného, ako mamu a otca. Niekedy pomôže, ak sa dá hovoriť aj s niekým nezaujatým a nestranným.
