Odborníci tvrdia, že aj deti sa dokážu naučiť jeden z najefektívnejších spôsobov riešenia konfliktov

Podľa odborníkov sa už aj deti dokážu naučiť efektívnym spôsobom zvládania konfliktných situácií.
Podľa odborníkov sa už aj deti dokážu naučiť efektívnym spôsobom zvládania konfliktných situácií. / Foto: Pexels

Určite poznáte klasický výrok: „Na živote milujem tú rozmanitosť. Každý deň ma naštve niekto iný“. Je pravdou, že dôvodov na zádrapku je vždy dosť, preto sa niet čo čudovať, že odborníci chrlia spôsoby na riešenie konfliktov, radia ako si zachovať chladnú hlavu, odosobniť sa a komunikovať na úrovni, bez znižovania sa k osobným urážkam. Ako veľmi efektívna metóda sa ukazuje získanie odstupu a nadhľadu. Dokážu ju už úspešne aplikovať aj desaťročné deti. Vďaka nej sa dokážeme pozrieť na horúcu situáciu z iného uhla pohľadu, bez obviňovania proti strany a skôr vieme aj celú záležitosť uzavrieť.


Jedným z najdôležitejších aspektov života je budovanie vzťahov. S ľuďmi blízkymi i vzdialenejšími, dokonca i tými úplne cudzími, však nezažívame len ideálne chvíle, ale nezriedka aj nedorozumenia. Práve tie môžu pre nás predstavovať ideálnu príležitosť niečo nové o sebe zistiť, naučiť sa, posunúť sa vpred a naučiť to aj deti.

Spúšťač hádky nemusí byť zrejmý na prvý pohľad, často začneme obyčajný dialóg netušiac, že sa o pár minút budeme nachádzať uprostred bojového poľa. Existuje však jedna metóda, pomocou ktorej dokážeme zjemniť dôsledky a naučiť deti ako nezahodiť v návale negatívnych emócií celý vzťah za hlavu, ale udržať ho a vykročiť ďalej. Je ňou odstup. Znamená to odosobniť sa od vlastného momentálneho názoru podfarbeného vybičovanými emóciami a pozrieť sa na situáciu okom pozorovateľa, nie účastníka. Výskumy v minulosti preukázali, že takáto stratégia je efektívna pri riešení negatívnych emócií, klamstva, nevery, konfliktu.

 

S odstupom vidíme situáciu inak

V minulom roku napríklad vedci z kanadskej University of Waterloo vypracovali štúdiu, na základe ktorej odporúčajú odstup a zamyslenie sa nad budúcnosťou ako efektívnu stratégiu pre riešenie každodenných problémov, ale aj závažných ťažkostí vo vzťahu, ako sú napríklad finančné záležitosti, či žiarlivosť. Odborníci tvrdia, že ak podľahneme okamžitému pocitu, lejeme olej do ohňa a môžeme sa pripraviť na hádku. Keď ale odstúpime zo situácie a pozrieme sa na ňu z inej perspektívy, naše sústredenie na horúci moment opadne a problém sa začne zmenšovať.

Iná štúdia, z dielne University of Pennsylvania vo Philadelphii, sa zamerala rovno na mládež vo veku od 11 do 20 rokov. Odborníci sledovali schopnosť 226 účastníkov vyvolať si spätne nejakú situáciu, ktorá ich vytočila, napríklad hádku, konflikt. Potom sa ich pýtali na pocity, ktoré v nich predstava vyvolala. Tí, čo získali dostatočný odstup, boli schopní pozrieť sa na incident akoby z pohľadu tretej osoby, napríklad ako diváci v kine. Zároveň pociťovali nižší stres, rozmýšľali nad hádkou inak, dokázali ju lepšie pochopiť, nemuseli sa k nej spätne mnohokrát vracať (čo býva rizikovým faktorom pre depresiu) a neobviňovali druhú osobu.

Dokázať mentálne odstúpiť z horúcej pôdy, je zdravý spôsob, ako si poradiť s hádkami a konfliktami. Táto sila rastie s vekom. Čím sme starší, tým efektívnejšie to dokážeme. Pravdou však je, že už desaťročné deti dokážu efektívne používať metódu odstúpenia od situácie, aby kontrolovali svoje emócie. Dokonca sa to dá postupne s pomocou pedagógov učiť už v škôlke. Učiteľ v škôlke v Connecticute Ted Palinski o svojej skúsenosti píše v blogu. V triede mali päťročnú Ellie, ktorá sa správala ukážkovo. Po čase sa však v jej interakcii s učiteľmi i deťmi začali objavovať známky hrubšej fyzickej aktivity, na ktoré okolie reagovalo prirodzene negatívne. Problém nastal, keď sa deti na ňu dospelým sťažovali a tí to mohli vyriešiť jednoduchým dohovorom, že postrkovanie detí je zlé. Keď učiteľ nehľadal za jej správaním príčinu, nezaujímal sa o jej pohnútky, bola frustrovaná a strácala k nemu dôveru. Navyše verila, že sa k nej deti nesprávajú férovo, prestala hľadať útočisko u učiteľa a snažila sa situáciu riešiť po svojom, fyzicky. T. Palinsky priznáva, že najjednoduchšie je zahriaknuť drobca, aby prestal robiť, čo robí. Lenže, ak sa začneme pýtať ďalej, nielenže sa dozvieme viac, ale ukážeme dieťaťu, ako problémy riešiť. V konkrétnom prípade, ktorý opisuje, Ellie postrčila svoju kamarátku. Namiesto toho, aby ju len upozornil, nech to nerobí, spýtal sa, čo ju k tomu viedlo a dozvedel sa, že kamarátka spievala pesničku s inými slovami než Ellie a to jej vadilo. Ellie sa vďaka rozhovoru dokázala pozrieť na celú situáciu s nadhľadom, otvoriť sa učiteľovi a pokojne sa s ním porozprávať, čo je, podľa jeho vlastných slov,  základ na vybudovanie dôvery.

 

Ako získať nadhľad?

Odstúpiť od situácie uprostred boja je extrémne náročné. V návale emócií sme pevne a jednoznačne presvedčení o svojej pravde a vidíme jasne, že ten druhý nás nechápe, pochopil nás zle alebo sa mýli. V tomto bode zohráva kľúčovú úlohu čas. Ak by ste kohokoľvek v tomto vypätom momente požiadali, aby sa pokúsil o nadhľad, asi by ste neuspeli. Preto je lepšie začať od seba. Povedzte svojmu oponentovi, že sa chcete ďalej rozprávať, ale potrebujete chvíľu, aby ste si mohli dať myšlienky dokopy. Potom budete schopní lepšie sa vyjadriť a efektívnejšie počúvať. Dôraz klaďte na to, že sa ku konfliktu vrátite, nie že odchádzate a hádžete ho za hlavu. Keď sa na to budete cítiť, vráťte sa. Povedzte napríklad: „Môžeme sa na celú záležitosť pozrieť tak, akoby sme sa dívali na film v kine? Obaja máme v niečom pravdu a v inom sa môžeme mýliť, a preto by som rád/rada porozumel/a tvojmu pohľadu. Tiež by som ti chcel/a ukázať, ako sa na to dívam ja.“

Potom prevezmite konverzáciu a povedzte o tom, čo ste si z hádky odniesli. Buďte úprimní a otvorení, druhá strana bude tiež. Hovorte o tom, čo ste videli, keď ste sa dívali z odstupom. Našli ste iný význam, pocítili ste, ako to vníma partner, videli dopad svojich slov, niečo sa vám ukázalo v inom svetle, niečo sa vám podarilo vyjasniť, ako chápete druhú stranu?

Prejsť náročnú cestu nezávislosti z detstva do puberty, z puberty do dospelosti a zvládnuť počas nej množstvo konfliktov, nie je prechádzka ružovou záhradou. Hoci svoje deti milujeme, niekedy ich ťažko chápeme, navyše stojíme na opačnej strane. Toto je živná pôda pre konflikty v rodine, ku ktorým sa pridávajú tie, s ľuďmi z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Navyše deti majú svoj vlastný svet a nedorozumenia v ňom. Ak im od malička budeme ukazovať efektívny spôsob riešenia nedorozumení, naučíme ich ako využívať vlastný potenciál, zachovať si vnútornú silu a nezávislosť a ako vybudovať zdravé vzťahy. A to je do budúcnosti výborná investícia.

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Zdieľať na facebooku