Hovorí sa, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Na toto si asi spomenú aj sklamaní rodičia, ktorí sa snažili podporovať sebavedomie svojich detí, aby sa im v živote darilo, boli šťastné a úspešné. No keď potomkovia vyrástli, zrazu rodičia zistili, že ich deti sú sebecké, egoistické, bezohľadné voči druhým. Kde spravili chybu a ako sa jej vyhnúť?
V roku 1890 identifikoval William James sebavedomie ako základnú ľudskú potrebu, nevyhnutnú pre prežitie rovnako ako niektoré emócie, napríklad strach či hnev. Takmer o storočie neskôr sa podpora budovania sebavedomia u detí dostala v západnej kultúre do popredia záujmu rodičov, ktorí ju intenzívne aplikovali vo výchove. Rodičia totiž akosi intuitívne veria, že vysoké sebavedomie je kľúčom k úspechu, zdraviu, pohode a pokúšajú sa upevniť ho u potomkov najmä tým, že im hovoria akí sú jedineční a výnimoční. Nanešťastie sa ukázalo, že v dôsledku takéhoto prístupu sa západná mládež stáva čoraz viac narcistickejšou. Zdá sa, že ak sa snažíme zvyšovať sebavedomie detí až príliš, stávajú sa z nich sebci.
Je to ale skutočne tak? Odborníci sa zhodujú, že nie celkom. Narcizmus je črta osobnosti, pre ktorú je typický pocit nadradenosti, túžba po rešpekte a obdiv okolia. Vo všeobecnosti prevláda medzi laickou verejnosťou i psychológmi názor, že narcizmus je forma prehnane vysokého sebavedomia. Psychológovia mu dali rôzne nálepky, od nadutosti až po prehnané sebavedomie. Lenže existujú aj vedecké štúdie, ktoré s takýmto nálepkovaním nesúhlasia a dokazujú, že narcizmus sa výrazne odlišuje od sebavedomia vo svojich znakoch, dôsledkoch, vývoji a pôvode. Je preto dôležité rozlišovať medzi narcizmom a sebavedomím, ktoré je založené na rozličných socializačných skúsenostiach. Takto sa bude dať podchytiť narcizmus a na druhej strane účinne podporiť sebavedomie už v útlom veku. Rozdiel medzi narcizmom a sebavedomím je najvýraznejší na osobnostnej a spoločenskej úrovni. Sebavedomie predstavuje postoj človeka vybudovaný na dosiahnutých úspechoch, hodnotách, ktoré vyznáva a starostlivosti o druhých. Narcizmus je, naopak, postavený na strachu zo zlyhania, slabosti, zameraní sa len na seba a nezdravej optike, kedy sa človek musí za akýchkoľvek okolností javiť ako ten najlepší. Charakterizuje ho aj hlboká vnútorná neistota a pocit neschopnosti, ktoré je nutné skryť.
Medzi narcizmom a sebavedomím je zásadný rozdiel
Narcisti môžu trpieť nízkym sebavedomím a naopak, vysoké sebavedomie neznamená, že je niekto narcista. Narcisti sa cítia nadradení voči ostatným, veria, že majú právo na mnohé privilégiá a túžia po pozornosti a zbožňovaní. Myslia si, že celý svet by bol oveľa lepší, keby sa točil len okolo nich a ich potrieb. Keď vidia, že to je inak, neváhajú použiť agresívne výpady. Jedinci s vysokým sebavedomím sú však spokojní sami so sebou, no nevnímajú sa, že by boli lepší ako iní. Morris Rosenberg, zakladateľ výskumu o sebavedomí, tvrdí, že ak hovoríme o sebavedomom človeku, zisťujeme, či pozná svoju hodnotu, nie či sa cíti byť nadradený nad inými [1]. Narcizmus stojí na závisti a nezdravej rivalite, sebavedomie zase na súcite a spolupráci. Narcizmus vyznáva dominanciu, sebavedomie rovnosť. Narcizmus charakterizuje arogancia, sebavedomie pokora. Narcizmus na kritiku reaguje urážkou, sebavedomie spätnou väzbou. Narcizmus vyžaduje stiahnuť dolu iných, aby vyvolený stál nad nimi. Sebavedomie vníma hodnotu každého jednotlivca.
Práve tieto odlišnosti sú kľúčové, ak chceme podporovať sebavedomie u svojho dieťaťa. Na to, aby sme boli úspešní, mali by sme poznať hranicu medzi narcizmom a sebavedomím, medzi chorým pocitom nadradenosti a primeraným vnímaním vlastnej hodnoty. Potom budeme schopní pomôcť dieťaťu budovať zdravý a reálny pohľad na seba.
Ako vychovať zdravo sebavedomého človeka
Prečo sa teda niektoré deti dívajú na seba ako na neskutočný dar pre celé ľudstvo, kým iné vnímajú svoje pozitívne stránky, no necítia sa byť lepšie ako iní? Z časti sa obe charakteristiky, narcizmus i sebavedomie, dedia, no ovplyvňuje ich aj výchova a skúsenosti z detstva. Pôvod narcizmu a sebavedomia je podľa vedcov úplne odlišný.
Narcizmu vyhovuje, ak rodičia neustále preháňajú pozitívne vnímanie svojho potomka. Vidia ho ako jedinečného a výnimočného jedinca. Cítia tlak na to, aby neustále vyzdvihovali, čo a ako výborne dokáže a zároveň zatvárali oči pred jeho nedostatkami. Takto preháňajú, príliš chvália a oznamujú všetkým, aké kvality má drobec a ako veľmi je výnimočný. Myslia si, že dieťa je múdrejšie a šikovnejšie, než v skutočnosti je. Tvrdia, že pozná mnoho vecí, vrátane detailov, o ktorých, vzhľadom na vek, nemusí ani tušiť. Zahŕňajú ho pochvalami, aj keď na ne nie je dôvod. Časom takto dieťa pochopí a prevezme to ako fakt, že je výnimočný a jedinečný človek.
Naopak, sebavedomie sa rozvíja vďaka citlivému rodičovskému prístupu, keď dospelí nežne a láskavo podporujú svoje dieťa. Tu nejde o jeho preceňovanie. Rodičia sa zaujímajú o dieťa, radi s ním trávia čas a ono sa cíti oceňované a milované. Takto vyrastá z neho jedinec, ktorý pozná svoju hodnotu a vie, že nie je ani lepší, ani horší ako ostatní.
Štúdie dokazujú, že deti, ktoré chválili dospelí za to, čo ešte nebolo vrcholom ich snaženia či schopností, prípadne za talent, ktorý však v skutočnosti vôbec nemali, sa cítia, akoby pochvalu vôbec nevnímali a zbytočne ich to zneisťovalo. Neprirodzený tlak spôsobil, že z nich vyrástli narcisti. Iba tie deti, ktoré získali pochvalu za skutočné úspechy boli schopné vybudovať si sebavedomie.
Narcizmus nie je dôsledkom vysokého sebavedomia. Môže však vzniknúť z časti z výchovných postupov, ktoré mali napomáhať budovať sebavedomia. Rodičia totiž môžu urobiť chybu, že hovoria deťom, aké sú výnimočné a z toho neskôr môžu vytvoriť základ na vybudovanie narcizmu. Je dôležité pomáhať budovať sebavedomie u detí, pretože prináša šťastie a spokojnosť v medziľudských vzťahoch. No nie je to jednoduché. Niekedy sa dá spoľahnúť na svoju intuíciu, no nie vždy, pretože podpora sa môže zvrtnúť nechceným smerom a my, nechtiac, vychováme narcistu. Preto je lepšie namiesto toho, aby sme drobcom tvrdili, akí sú skvelí a jedineční, zahŕňať ich bezpodmienečnou láskou. Potom sa budú mať radi a nebudú sa na seba dívať ako na nadradených jedincov.
