Články: Pre študentov
O projekte

 

Koho vychováte ľahšie – syna, či dcéru?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Rozdielov medzi dievčatami a chlapcami nájdeme nespočetne mnoho. V čom majú navrch dievčatá a v čom chlapci? / Foto: Shutterstock

Výchova chlapcov i dievčat nie je o tom, čo je ľahšie. Skôr ide o to, uvedomiť si, že sú medzi nimi rozdiely. Lenže ani to nemusí byť pravidlom, veď aj dievčatá lezú po stromoch a chlapci spievajú v speváckom zbore. Na otázku – Kto sa vychováva ľahšie, inak odpovie mama päť ročného chlapca a mama trinásť ročnej dcéry. Preto je lepšie vychovávať deti ako jedinečné individuality a predstaviť im rovnaké životné hodnoty. Aj keď sa obe pohlavia vyvíjajú inak, v konečnom dôsledku budú vždy rovnocennými partnermi.


Jeden z najvýraznejších rozdielov medzi chlapcami a dievčatami vidíme krátko po narodení vo vývoji mozgu. Vedci už dávno dokázali, že ľavá strana mozgu ovláda reč. V 80. rokoch minulého storočia prišiel neurológ Norman Geschwind s teóriou, že čím viac testosterónu je prítomného pri vývoji plodu, tým rýchlejšie sa vyvíja pravá hemisféra a naopak, pomalšie ľavá. Toto by vysvetľovalo dôvod, prečo dievčatká začínajú hovoriť skôr ako chlapci a prečo sa im viac aktivuje ľavá časť mozgu, keď počúvajú. K podobným výsledkom prišiel aj britský psychopatológ Simon Baron-Cohen, ktorý vo svojej knihe The Essential Difference: The Truth About the Male and Female Brain, uvádza, že vývoj reči u 18 – 24 mesačných batoliat je pomalší u tých, ktorí majú vyššie hormóny prenatálneho testosterónu. Vo svojej knihe tiež hovorí o tom, že ženský mozog je lepší, pokiaľ ide o empatiu s inými, kým ten mužský vyhráva v systematizovaní a predpovedaní výsledkov. Chýbajúca vysoká hladina empatie posúva mužov do role tých, ktorí si ťažko uvedomujú, ako niekoho dokážu zraniť. Ich empatia sa obmedzuje na túžbu zbiť toho druhého chlapíka.

 

Výchova chlapcov a dievčat je odlišná

Ďalším rozdielom je samotná výchova. Dievčatko rodičia skôr rozmaznávajú a ochraňujú, kým chlapcov posmeľujú v tom, aby boli silní a tvrdí. Profesor psychológie na Virgínskej štátnej univerzite v Petersburgu, David Stein, hovorí, že práve okolie zohráva vo výchove významnú rolu. Podľa neho sa s dievčatkami rozprávame jemne a nežne, no chlapcov s potešením vyhadzujeme do vzduchu. Pred chlapcov kladieme nové výzvy, aby si sami prešli hranicami. Môžu vyšplhať ešte vyššie, preplávať ďalej, dobehnúť rýchlejšie. Očakávame od nich úspech a výhry. Chlapci sa tak naučia, že môžu dokázať všetko, čo budú chcieť. Dievčatá naopak, treba ochraňovať a nepúšťať po málo bezpečných cestách.

Leonard Sax, autor knihy Boys Adrift, tento prístup vysvetľuje práve tým, že mozog oboch pohlaví sa vyvíja inak, preto už od narodenia vidíme medzi drobcami toľko rozdielov. Aj hračky vyrábame pre obe pohlavia rozličné. Dievčatá si intuitívne skôr vyberajú bábiky, kočíky, kuchynky, kým chlapcov priťahujú autíčka, vláčiky. Lenže kým u dievčat sa akosi toleruje aj hra s akčnými hračkami, rodičia skôr odhovárajú chlapcov od hier s ružovými plyšákmi a prezliekaniu sa do princeznovských šiat.

Najvýraznejšie sa rozdiely v prístupe rodičov prejavia u tínedžerov. Dievčatá napredujú rýchlejšie mentálne i hormonálne. Okolie ich posúva do role malých princezien, ktoré sa musia pekne správať. Nepatrí sa, aby dávali najavo svoj hnev hrubým spôsobom, takže kým sa ich rovesníci v nohaviciach pobijú za školou, ony klopia oči a s rukami za chrbtom sa potichu ospravedlňujú. Ich pocity a emócie nesmú na povrch, zostávajú uzavreté vnútri, pretože tak sa to v spoločnosti patrí. Keď vyrastú, môžu mať práve kvôli týmto nepísaným pravidlám problémy. Navyše v puberte sa rodičia obávajú toho, že musia viac svoju dospievajúcu dcéru chrániť pred nástrahami sveta. Kým chlapci sa môžu zabávať vonku, dievčatá by mali sedieť doma, hrozí im nechcené tehotenstvo, či promiskuita, ktorá je medzi chlapcami dôvodom na potľapkávanie po ramene, no u dievčat dôvodom na nadávky a osočovanie.

 

Chlapci sú hluchí

Mnoho rodičov sa zhoduje v tom, že jedným z najväčších rozdielov medzi chlapcami a dievčatkami je ten, že chlapci nikoho nepočúvajú. Sú jednoducho len tvrdohlaví alebo je za tým genetika? Vedci zistili, že sluch chlapcov nie je od narodenia tak dokonalý ako ten u dievčat a tento rozdiel je výraznejší keď sa začínajú batoliť, chodiť a rozprávať. Na základnej škole je síce ich sluch skoro normálny, no stále nie je tak vycibrený ako u dievčat. Z toho dôvodu sa pri výchove chlapcov viac uplatnia činy, než slová. Aj rodičia pociťujú akosi prirodzenejšie zdvihnúť chlapčeka od elektrickej zástrčky a odniesť ho inam, než u dievčatka, ktorému stačí dominantným tónom oznámiť hroziace nebezpečenstvo.

Dnes prevažuje počet chlapcov s diagnózou ADD či ADHD nad dievčatami. D. Stein hovorí, že na päť chlapcov pripadá jedno dievčatko s diagnózou nejakej poruchy – bipolárna porucha, hyperaktivita, poruchy pozornosti, apod. Niektoré deti, najčastejšie chlapci, jednoducho padnú pri klasifikácii na hranicu normálu. Výskum preukázal, že najväčší rozdiel je práve kvôli odlišnému vývoju. Chlapci sa vyvíjajú pomalšie, aj ich sluch i reč sa vyvíja pomalšie. Hoci sa takýto vývoj môže viesť k ťažkostiam v učení, najmä v porovnaní s nežnejšími rovesníčkami, pri pohľade na príslušníkov vlastného rodu môže ísť o úplne normálny jav. Chlapci sa tiež vyvíjajú inak po fyzickej stránke. Kým dievčatká nemajú problém sadnúť si a potichu si strihať, kresliť, či čítať, toto nie je nič, čo by priťahovalo chlapcov. Tí dajú radšej prednosť aktivite, kde vidia akciu a reakciu, napríklad trhanie stránok z knihy a pokusy o navrátenie do pôvodného stavu. Toto opäť môže vyvolávať starostlivým rodičom vrásky na čele, no je to prirodzená súčasť ich vývoja. Z týchto dôvodov sa vo všeobecnosti tvrdí, že zvládnuť chlapcov najmä v rannom veku, je náročnejšie. Potrebujú jednoducho viac príležitostí na vybitie energie a agresie a pevnejšie hranice. Chlapci potrebujú spomaliť, dievčatá zase potrebujú posmeliť do riskantnejších hier.

 

Dievčatá sú utárané

Jedným z najvýraznejších rozdielov je komunikácia. Dievčatá zaujímajú ľudia, chlapcov akcia. Pretože dievčatá sa od malička intenzívne zaujímajú o ľudskú tvár, dokážu ľahko rozpoznať neverbálne signály, výraz a tón. Chlapci hovoria neskôr, majú menšiu slovnú zásobu a ťažšie spájajú pocity so slovami. Zlou správou je, že život školáčok sa kvôli výborným komunikačným zručnostiam začne čoskoro komplikovať. Komunikácii venujú väčšinu svojho času. Často bývajú označované za hysterky, čo všetko preháňajú. Nevedia byť potichu, vyrušujú a stále sa rozprávajú. Teraz to rodičom i učiteľom prekáža, no pred časom, keď sa učili hovoriť, každý ich podporoval a bol unesený tým, ako zručne sa dokážu vyjadrovať. V porovnaní s chlapcami boli hviezdami. Ich komunikačné zručnosti sa vďaka rýchlemu vývoju prejavili v tej najroztomilejšej podobe oveľa skôr, než u chlapcov. Teraz sa však začína neveľmi príťažlivé predstavenie o tom, kto povedal čo, komu, kedy, ako, prečo. Rozprávanie, ohováranie, lúskanie problémov a detailov, pridáva celej situácii na dramatickosti.

Oba rody dokážu byť agresívne, no chlapci využívajú viac aktivitu, teda fyzické potýčky, kým dievčatá sa uchyľujú k jemnejším formám, ako ohováranie, sociálne vylúčenie, či verbálne útoky a tým, že dokážu rozpoznať aj jemné emócie, sú schopné zraniť jednoduchým zašepkaním: „Ty sa nemôžeš s nami hrať“. Na druhej strane však dievčatá dokážu aj rýchlo a efektívne jedna druhú podporiť a pomôcť.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Synovia, Dcéry
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.