Poznáte to klasické klišé, že hračky sú ružové a modré preto, aby výrobcovia na nich zarobili? Alebo že niektoré deti sú nútené hrať sa s typicky dievčenskými alebo chlapčenskými hračkami, aby neskôr nepochybovali o svojom rode? Stojí teda za voľbou hračiek marketing, rodičovský tlak alebo prirodzený záujem? Vedci tvrdia, že v preferenciách hračiek u detí zohráva svoju rolu množstvo premenných, od hormónov v prenatálnom štádiu, cez evolúciu, genetiku až po rodovú socializáciu. Takže aj tu platí, pravda je niekde uprostred.
To, že ružová farba zarába obchodníkom viac, dokázala minulý rok spoločnosť Boomerang Commerce vo svojom rozsiahlom prieskume. Totožné rôznofarebné predmety, vrátane hračiek pre deti, boli lacnejšie od tých ružových v priemere o 2 až 15 %. To, že v spoločnosti silnie z mnohých dôvodov tlak na to, aby hračky neboli delené na chlapčenské a dievčenské, sme videli na príklade predajcu Target, ktorý v USA zrušil ružové a modré obchodné regály a tiež vo Veľkej Británi, kde za neutrálne označovanie hračiek bojuje kampaň Let toys be toys (Nechajte hračky hračkami). Lenže je rozdelenie sveta hračiek skutočne len v rukách marketingu výrobcov a predajcov? Vedecké pokusy dopĺňajú mozaiku toho, prečo si deti volia odlišnú zábavku.
Aj zvieratá majú „chlapčenské“ a „dievčenské“ hračky
Nielen ľudia, ale aj zvieratá majú svoje preferencie týkajúce sa hračiek. Napríklad, že samice opíc uprednostňujú dievčenské hračky a samce chlapčenské, dokázali v roku 2002 dve vedkyne, Gerianne M. Alexander z A&M Univerzity v Texase a Melissa Hines zo City Univerzity v Londýne. Počas svojho výskumu sledovali správanie mačiakov druhu Chlorocebus pygerythrus. V rámci pokusu ponúkli 44 samcom a 44 samiciam dva druhy typicky chlapčenských hračiek - loptu a policajné auto, dva druhy dievčenských – handrovú bábiku a hrniec a tiež neutrálne hračky – obrázkovú knihu a plyšového psa. Záujem zvierat o hračku zistili podľa toho, ako dlho sa s ňou opice zabávali. Výsledky preukázali, že samcov viac oslovili mužské hračky, samičky zase ženské a neutrálne hračky zaujali obe pohlavia približne rovnako.
Zdá sa teda, že na výber hračiek nemajú vplyv len rodičia, ktorých do rozlišovania na ružovú a modrú zábavu tlačia výrobcovia hračiek, ale úlohu tu zohráva aj niečo iné. Ako si môžu opice voliť podobnú zábavku, hoci zvieratám niekto mužskú či ženskú rolu z vonku neprisudzuje? Nikdy pred tým nežili v spoločnosti ľudí, ani sa s podobnými hračkami nehrali. Zaujímavé tiež bolo, že obe pohlavia si nielen že zvolili podobné hračky ako chlapci a dievčatá, ale dokonca sa s nimi podobne aj hrali.
O šesť rokov neskôr sa na podobný pokus odhodlali tri vedkyne, Janice M. Hassett, Erin R. Siebert a Kim Wallen z Emory University v Atlante. Tento krát použili iné opice, 34 makakov rézus. Výsledky potvrdili pôvodné očakávania. Keď si mali samce vybrať medzi mužskými a ženskými hračkami, volili si tie s kolesami, autá, nákladiaky. Samičky sa zase radšej hrali s plyšovými hračkami ako Macko Puf, handrová bábika, či maňuška koaly, hoci tu rozdiel nebol až tak výrazný.
Ďlaší pokus dokázal, že mladé samice šimpanzov si vyrábajú akési primitívne bábiky, resp. nosia a túlia si k sebe paličky. Išlo o voľne žijúce opice v národnom parku Kibale, v Ugande. Samice používali paličky ako drobné bábiky a starali sa o ne podobne, ako skutočné matky šimpanzov o svoje deti. Takéto správanie vedci u samcov nepozorovali. Počas 14 ročného výskumu boli vedci svedkom takéhoto správania sa viac ako stokrát.
Z výsledkov týchto pokusov sa nedá jednoznačne špecifikovať, prečo si samce iných opíc vyberajú chlapčenské a samice dievčenské hračky, no zdá sa, že rodová socializácia zohráva menšiu rolu než genetické, hormonálne a ďalšie biologické dôvody.
Bábätká vo výbere hračiek ovplyvňujú hormóny
Čo sa týka štúdií s ľuďmi, podobné výsledky priniesol pokus z Texaskej Univerzity. Vedci merali pohyby očí a výšku hladiny hormónov trojmesačných chlapčekov. Sledovali, ako dlho sa budú bábätká dívať na bábiky a porovnávali to s časom, ktorý venovali pozeraniu sa na typicky chlapčenské hračky, ako lopty a autá. Výsledkom bolo, že čím viac mal chlapček mužských hormónov, tým dlhšie sa díval na chlapčenské hračky. Trojmesačné bábätká samozrejme ešte netušia, s akými hračkami by sa mali, na základe svojho pohlavia, hrať. Na druhej strane sa však ozvali aj hlasy kritikov, ktorí tvrdia, že vedci nepoznajú dôvod, prečo sa bábätká tak dlho pozerali na dané hračky.
V ďalšej štúdii sa tím vedkyne Gerianne M. Alexander pokúšal potvrdiť, či chlapcov zaujímajú autá a lopty preto, lebo sú „akčné“. Sledovali preto 19 mesačné deti ako sa s nimi hrajú a tiež, ako sa zabávajú s bábikami. Vedci zistili, že drobci s vyššou hladinou testosterónu sú aktívnejší ako tí s nižšou hladinou tohto hormónu, ale nezáležalo na tom, s čím sa hrajú. Vyvrátili tak mýtus o tom, že chlapci chcú autíčka z dôvodu, že ich burcujú k aktivite.
Austrálska štúdia z roku 2013 preukázala, že bábätká zaujme akákoľvek hračka, ktorá vyzerá, že má tvár. Výskum prebehol na štvor a päť mesačných bábätkách. Oči chlapčekov spočinuli najdlhšie na objektoch, ktoré vyzerali, že majú charakteristické črty tváre, ako bábiky. Uprednostňovanie mužských či ženských hračiek vedci pozorovali, až keď mali drobci minimálne päť mesiacov.
Deti ovplyvňuje aj tlak okolia
Dievčatkám sa pripisuje ružová, pretože také sú väčšinou ich hračky a ony si ju spájajú s príjemnými zážitkami. Naopak, chlapcov od tejto farby odrádzajú, takže si ju nedokážu podvedome spojiť so súhlasom okolia. Dievčatká sa navyše bez problémov môžu hrať s akýmikoľvek hračkami, no u chlapcov sa stretávame s tým, že sú navigovaní k tomu, aby sa s typicky dievčenskými hračkami nezabávali. Lenže napríklad s bábikami sa deti nemusia hrať tak, ako to dospelí radi vidia, že sa o ne deti starajú, dávajú im jesť, či ich kúpu, ale dá sa s nimi napríklad pretekať a na druhej strane aj autíčka môžu ísť spať do vlastnej postieľky alebo sa kŕmiť. Preto je najlepšie nechať hry a hračky deťom a nezovšeobecňovať.
Ak sa zamyslíme nad tým, že od malička deti dostávajú rodovo rozdielne hračky, ako špongie prirodzene nasávajú všetky stimuly okolia, takže vedia, čo sa od nich očakáva a čo je nežiaduce, navyše pridáme biologické faktory, začne sa pred nami vytvárať obraz toho, prečo sú regály v obchodoch rozdelené na ružové a modré oddelenia. Takže pokiaľ sa obávate, že ak darujete k prvým narodeninám Adamkovi plyšového macka a Zoe sadu vláčikov, zmeníte ich prirodzený vývoj, môžete pokojne spávať.
