Už malé dievčatá podliehajú vonkajším vplyvom pri hodnotení svojho tela. Vedci priniesli šokujúce dôkazy o tom, že už štvorročné poznajú ako fungujú diéty. Vychovávať v takomto prostredí dcéru, z ktorej má vyrásť sebavedomá mladá dáma, čo nebude trpieť anorexiou, či bulímiou, je náročné.
Otvorte detskú rozprávkovú knižku a uvidíte princeznú s osím pásom, tenkými rukami, bez štipky tuku na tele. Kúpte dcére bábiku Barbie a v ruke budete držať vysnívanú dokonalosť, ktorá v reálnom svete nemôže existovať. Ideál ženskej krásy a povestné miery 90-60-90 sprevádzajú dievčatá od raného detstva. Nehovoriac o vplyve ženských časopisov, kde sa s fotkami modeliek celé dni hrajú šikovní grafici. Ideál toho, ako má úspešná, teda krásna, žena vyzerať, je v spoločnosti zakorenený a hoci sa časom predsa len mení, aj nasledujúca generácia dievčat bude pravdepodobne musieť zviesť svoj boj o to, aby ich zdravé telo bolo akceptované v akejkoľvek podobe. Body image, teda predstava o tele, ktorú podvedome prijímame, nijako nesúvisí s jeho veľkosťou či tvarom, je to len výsledok hodnôt, ktoré nám projektujú rovesníci, spoločnosť, kultúra a rodina. Ovplyvňujú to, ako vnímame seba, svoju hodnotu a naše sebavedomie.
Tvrdiť, že na výzore nezáleží, je pravdou len do istej miery. Výzor žien je neustále predmetom posudzovania, dokonca aj v prípadoch, kedy je to úplne irelevantné, napríklad keď sa uchádzajú o zamestnanie alebo zvýšenie platu. Brániť sa voči tomuto tlaku je zložité, cesta k tomu, aby sme sa mali radi takí, akí sme, vedie cez prijatie svojho tela. Nezameriavajme sa na veľkosť a tvar, ale radšej na to, ako sa cítime. Nezáleží na veľkosti oblečenia a čísle na váhe, keď sa vo vlastnom tele cítime zle.
Už veľmi malé deti vnímajú, aké je ich telo
Britskí experti z profesionálnej asociácie pre deti - PACEY (Professional Association for Childcare and Early Years) minulý rok zverejnili výsledky prieskumu, podľa ktorých už trojročné deti majú vytvorený obraz o svojom tele a tieto predstavy nie sú vždy pozitívne. Štvorročné deti dokonca vedia, ako sa pustiť do diéty. Obavy z váhy začínajú už u škôlkarov, takmer tretina pedagógov v predškolských a školských zariadeniach tvrdila, že zachytili, keď dieťa o sebe vyhlásilo, že je tučné. 10 % z nich uviedlo, že počuli deti hovoriť o tom, že sú škaredé. Takmer štvrtina z nich uviedla, že videla znaky toho že troj, štvor a päťročné deti neboli spokojné so svojím výzorom či telom. Tento počet detí sa zdvojnásobil vo vekovej kategórii od šesť do desať rokov. Jedno z piatich detí dokonca odmietlo jedlo, pretože by z neho mohli pribrať.
Poradkyňa prieskumu, doktorka Jacqueline Harding, povedala, že je niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k tomu, ako sa deti dívajú na seba a svoje telo. Medzi najdôležitejšie zaradila televíziu, obrázky v knihách, ale aj dospelých, ktorí komentujú svoj alebo cudzí vzhľad a rozprávajú o diétach. „Vo veku troch či štyroch rokov majú už niektoré deti jasnú predstavu o tom, ako by malo ich telo vyzerať. Máme aj vedecké dôkazy o tom, že štvorroční poznajú spôsoby, ako schudnúť,“ doplnila.
Matka má prvé rozhodujúce slovo
Matka zanecháva svoju pečať na bábätku už od prvého jedla, ktoré mu ponúkne. Tá, ktorá je veľmi úzkostlivá, keď ho kŕmi, sústredí sa až príliš na zloženie jedla a jeho načasovanie, nevenuje pozornosť prejavom hladu batoľaťa, ho posiela na cestu s budúcimi problémami týkajúcimi sa stravovania. Kým prídu drobci do škôlky, deti už majú svoje predstavy o jedle a jedení. Keď vidia svoje mamy, ako sa na seba zhnusene pozerajú v zrkadle, môžu toto správanie napodobňovať.
Aviva Braun, klinická sociálna pracovníčka, ktorá vypracovala terapie pre dospievajúce a dospelé ženy s problémami s body image a jedlom, pre portál Parents uviedla, že väčšina z jej klientok tvrdí, že ich matky boli na ne tvrdé, keď hodnotili výzor ich tela alebo tieto matky mali problémy s vlastným telom. Podľa jej slov sa vo všeobecnosti mladé ženy stávajú obeťami záchvatového prejedania, aby sa vymedzili voči myšlienkam, ku ktorým ich doviedli práve matky. Mamy sú totiž prvé a najdôležitejšie vzory v živote svojich dcér. Mali by preto vedieť, ako vytvoriť u dcér pozitívny vzťah k jedlu, stravovaniu a obrazu o tele. A. Braun odporúča, aby mamy ukazovali pozitívny obraz o svojom tele najmä vlastným prístupom. Keď sa vo svojej koži necítia dobre, ukazujú to aj dcéram. Preto by napríklad vôbec nemali doma používať slová ako „diéta“, či „tučný, tučná“. Hoci to môže byť náročné, ideálne je úplne sa vyhnúť negatívnym poznámkam o postave alebo častiach tela. Pokiaľ ide o jedlo, odborníčka hovorí, že namiesto kategórií „dobré, zdravé“ a „zlé, škodlivé“, by mamy mali potraviny rozdeliť na „niekedy“ a „kedykoľvek“. Deti si totiž prvé kategórie môžu spojiť so sebou a cítiť sa, že ak zjedia zlé jedlo, samy budú zlé a naopak. S novou kategorizáciou si však ľahšie uvedomia, že niektoré pochúťky môžu jesť len občas a v malých častiach, iné hocikedy, aj plný tanier. Tiež odporúča nechať na dieťa, aby povedalo, keď dojedlo a neponúkať ďalšie jedlo navyše. Samo by malo poznať, kedy je hladné, aj sýte. Psychoterapeuti sa zhodujú v tom, že ak dieťa samo rozhodne, čo, kedy a koľko zje, posilní to jeho sebadôveru, sebavedomie i dôstojnosť. V neposlednom rade je vhodné pozvať dieťa k príprave obedov, či večerí, ale aj na nákup. Dovoľte im, aby vybrali, aké suroviny použijú, podľa toho, na čo majú chuť. Ak si jeden deň vyberú čokoládové mlieko, na druhý môžu mať obyčajné. Vysvetlite im význam a efekt každého jedla. Napríklad: „Dáme si mrkvičku, lebo má veľa vitamínov a pomáha našim očkám“.
