Po pôrode vám síce nemocničný personál odovzdá zopár informácií o základnej starostlivosti o novorodenca, no návod na použitie a zaobchádzanie s ním nedostanete. Skúšate to podľa vlastných pocitov, odbornej literatúry, i poradenstva priateľov, či internetu. Lenže nech sa snažíte akokoľvek, vždy je v okolí niekto (alebo aj všetci), ktorým niečo (alebo aj všetko), čo robíte, nesedí a svoj nesúhlas dá najavo. Ako sa postaviť k nepovolaným kritikom?
Medzi rodičmi je množstvo horúcich tém, ktoré bezpečne dokážu naštartovať aj toho najväčšieho flegmatika. Na vrchných priečkach sa dlhodobo držia diskusie o tom, či zvoliť pre bábätko dojčenie alebo ho kŕmiť fľaškou, kedy sa vrátiť do práce, očkovať alebo neočkovať, stravovanie, či výchovné prístupy, kde je na jednom konci príliš veľká voľnosť a na druhom zase prísne pravidlá, kde sa neposlušnosť tvrdo trestá. Príslušníci jednotlivých táborov rázne obhajujú svoju pozíciu a aby vyčerpaným matkám a otcom nestačilo, k tejto polarizácii sa pridávajú aj rodinní príslušníci, kamaráti alebo známi, no aj celkom neznámi ľudia, ktorí pociťujú nutkavú potrebu komentovať všetko okolo rodičovstva. Napriek tomu, že doba sa mení, stále sa nájdu „dobráci“, ktorí sa prihovoria plačúcemu dieťaťu v obchode s tým, že ak hneď neprestane, zoberú si ho vo vreci domov alebo sa spýtajú matky, prečo si svoje decko neutíši. Prípadne veľavravne prevracajú očami a s ťažkým povzdychom dajú vedieť, ako veľmi ich kričiaci drobec obťažuje. Týmto však rodičom nielen že nepomôžu, skôr prilievajú olej do ohňa. Deti jednoducho niekedy plačú a je im jedno, či sú doma alebo v obchode.
Obhajovaním si pílite pod sebou konár
Keď cítite kritiku z druhej strany, môžete si vybrať, ako budete reagovať. Napríklad sa budete brániť, nezareagujete vôbec alebo zaútočíte naspäť. Najčastejší spôsob je, že sa automaticky začnete obhajovať. Táto taktika však nie je najšťastnejšia, lebo zvyšujeme silu kritiky. Kritika staviame nad seba a pasujeme ho za sudcu. Slová, ktoré počujeme, môžu zabolieť, ale ak sa zamyslíme nad tým, v ktorom kúsku je pravda a v ktorom čistá provokácia, zoberieme im silu. Stačí sa len na chvíľku zamyslieť, možno položiť pár doplňujúcich otázok a nenabíjať hneď naše vlastné zbrane. Tým, že sa budete menej stavať do pozície obhajcu, budete istejší a sebavedomejší rodič.
Ak na kritiku nereagujeme výbuchom, či sarkazmom a štipľavými poznámkami, môže sa zdať, že sme bezzubí a nedokážeme obhájiť svoju pozíciu. Na druhej strane, obrana z nás robí tvrdých bezcitných jedincov, ktorí zmietnu akúkoľvek opozíciu. Nech si vyberieme jedno alebo druhé, nevyhráme ani v jednom prípade. Tak či tak sa cítime, alebo v očiach druhých vyzeráme, zle a podkopávame si sebavedomie. Rešpekt okolia, i detí získame tak, že sa naučíme reagovať na kritiku otvorenosťou bez potreby obhajoby, budeme sa pýtať doplňujúce otázky, vyjasníme si vlastnú pozíciu a ukážeme svoje hranice.
Susan Stiffelman, rodinná terapeutka a autorka kníh o výchove detí tvrdí, že ak prestaneme tlačiť na ľudí, ktorí prišli za nami s nevyžiadanou radou či kritikou, ich správanie stratí význam. Útok, ktorý nevyvolá protiútok, často stratí na sile. Ak okolie príde na to, že toto na vás neplatí, postupne sa týchto praktík vzdá.
Viete, aké je vaše vlastné správanie?
Ak sa často v prítomnosti iných ľudí sťažujete, otvárate sa tak možnej kritike. Sami to tak ani nemusia vnímať, jednoducho vám chcú poradiť. Keď napríklad pred kolegyňou spomeniete, že ste sa v noci nevyspali, lebo stále dojčíte dva a pol ročnú dcéru, možno vám chce úprimne pomôcť, ak povie, že by ste mali zvážiť odstavenie dieťaťa, hoci vy o tom neuvažujete a na jej nevinnú poznámku zareagujete štipľavým dotazom, prečo vám chce radiť, keď sama žiadne dieťa nemá. Rodičovstvo vyčerpáva a keď okolie vidí vaše prehlbujúce sa vrásky a tmavnúce kruhy pod očami, pokladá si za povinnosť pomôcť vám v rámci možností dobre mienenými radami. Najčastejší predpoklad je, že vám je batoľa na príťaž, tak vás známi zahrnú odporúčaniami, ako sa ho na chvíľu zbaviť. Už menej ich asi bude zaujímať, že aj napriek tomu ste s vašim synčekom rada, ak im to nepoviete na rovinu. Pokojne povedzte, že svojho drobca nemôžete rozmaznať tým, že mu venujete pozornosť. Vyberajte dôkladne, komu sa so svojimi starosťami zveríte a nepýtajte sa rečnícky, lebo môžete dostať odpoveď, hoci o ňu nestojíte. Ak už musíte mať na ponosovanie spoločnosť, najvhodnejšia bude priateľka s podobnými problémami a životným názorom.
Stojte za dieťaťom
Poznámky a komentáre okolia na adresu vášho potomka sa mu ľahko a rýchlo vrývajú do pamäte. Nedovoľte preto, aby ho ovplyvnili a vyhýbajte sa návštevám, ktoré mu ubližujú. „Chodili sme k svokrovcom každý týždeň, ale svokra sa stále malému synovi smiala, napodobňovala ho, ako komolí slová, rozprávala mu o tom, že keď nebude poslúchať, príde čert a zoberie ho preč, keď sa z frustrácie rozplakal, vyškierala sa, že chlapci neplačú a prečo nie je ako susedov Adam, ktorý je poslušný a nikdy neplače,“ hovorí Lucia, mama štvorročného syna. „Keď s tým nedokázala prestať ani po jemnom, ani po dôraznom presviedčaní, jednoducho sme obmedzili návštevy. Teraz tam chodíme raz za mesiac, či dva a malý tam nikdy nie je bez nás, rodičov.“
Tiež sa pozrite na váš prístup k dieťaťu, je rozdiel, či ho vnímate pozitívne alebo negatívne vy sami. Okolie to totiž rýchlo rozpozná a podľa toho bude na vás reagovať. Ak sa sťažujete a ste vyčerpaná, aj ľudia naokolo to pocítia a za cenu obviňovania dieťaťa si vyslúžite drobné poľutovanie. Keď však s úsmevom poznamenáte, že váš drobec má veľa energie, vezmú to ako jeho dobrú stránku. Ak vám svokra povie, že vaša Hanka je tvrdohlavá, odpovedzte, že áno, stojí si za svojim. Keď sa suseda bude sťažovať, že Filipko je divoký, priznajte, že má v sebe veľa nadšenia a radosti.
Vlastná matka je najzložitejší kritik
Matka vás vychovala a miluje vás i svoje roztomilé vnúča. Kvôli pokrvnému putu si často myslí, že nepotrebuje servítku pred ústa, keď kritizuje váš život a spôsob výchovy detí. Fakt je, že vy ste vyrastali v úplne inej dobe, ktorá propagovala umelú dojčenskú výživu, dodržiavanie stanovených časových úsekov na jedenie, spanie, hranie, tresty a bitka boli súčasťou bežného výchovného procesu. Prirodzene sa jej pohľad na dnešný trend kontaktného rodičovstva, dojčenia, nosenia, bio stravovania bez cukru, či soli, výchovy s rešpektom k deťom, bude odlišovať. Nemáte na výber, len to prijať. Celé rodiny i priateľstvá sa dokážu rozpadnúť na odlišných názoroch na výchovu. Skúste spoločne nájsť momenty, s ktorými dokážete súhlasiť a bavte sa o nich. Zvyšok uzavrite s tým, že sa zhodnete, že sa nezhodnete.
Obkopte sa ľuďmi, ktorí zmýšľajú podobne, nebudete tak musieť bojovať s každým. Nemusíte ani obhajovať svoje výchovné postupy alebo ich donekonečna vysvetľovať tým ľuďom, ktorí ani nemajú záujem ich pochopiť. Vaše dieťa bude okolie ešte veľa krát kritizovať z mnohých príčin, ale na druhej strane bude mať rodičov, ktorí sa neho postavia a ktorí vedia, čo je pre neho a celú rodinu najlepšie. V konečnom dôsledku ono a jeho život bude najlepší dôkaz toho, že ste to celé robili dobre. Ak to uvidia aj nekompromisní kritici, možno budú radi, že ste si nenechali do toho hovoriť a že ste sa neriadili ich radami.
Ak nechcete konflikt, vyhnite sa týmto témam:
- O dojčení a nedojčení
- O starostlivosti o zdravie
- O náboženstve
- O počte detí, ktoré chcete mať
- Či sa pokúsite o opačné pohlavie (ak máte jedno dieťa)
- Či si deti môžete finančne dovoliť
