Rozprávky sú plné pútavých príbehov, ktoré hovoríme deťom pred spaním, aby pokojne spinkali a snívali sa im krásne sny. Najkrajšie na nich je, že zlo vždy zvíťazí nad dobrom. Takto nám ich rozprávali naši rodičia a im ich rodičia. Boli však vždy skutočne také sladké? Nuž, pôvodné verzie rozprávok by už v dnešnom svete obstáli len veľmi ťažko. Nevydesili by len naše deti, ale s nočnými morami by sme sa budili pravdepodobne aj my, dospelí.
Hrozivé scény v nežnej Popoluške
Populárna rozprávka o Popoluške nebola až taká sladká ako jej Disneyovská verzia, či známe televízne spracovanie Tri oriešky pre Popolušku. Za autora sa považuje Charles Perrault, ktorý ju uverejnil v roku 1697 v knihe Tales Of Mother Goose (Rozprávky matky husi). Následne sa ňou inšpirovali bratia Grimmovci, ktorí ju vydali pod názvom Aschenputtel v roku 1812. Príbeh o chudobnom dievčati, ktoré stratí črievičku pri úteku z plesu, nájdeme v rôznych kultúrach, napríklad v Číne, kde Popoluške Yeh-Hsien pomáha hovoriaca rybka. Istý študent spočítal, že na celom svete existuje až 345 verzií tejto rozprávky. Verzia bratov Grimmovcov sa však dnešným deťom (aj niektorým dospelým) môže zdať mierne desivá. Popoluške nepomáha sovička, ktorá jej z troch orieškov vyčaruje troje rôzne odevy, ale strom. Dcéra totiž požiadala otca, aby jej priniesol z obchodných ciest vetvičku. Tú potom zasadila na hrob svojej matky, polievala ho slzami, až z nej vyrástol strom. Mal schopnosti dať jej všetko, po čom túžila, nielen šaty. Ďalšia vynechaná pôvodná scéna je plná násilia. Keď sa Popoluškine nevlastné sestry pokúšajú zlatú topánku od princa obuť, začnú sa mrzačiť. Jedna si odreže palec na nohe, druhá kúsok päty. Ich plán však nevyjde práve kvôli tečúcej krvi. Prezradia ich vtáčiky, ktoré pomáhajú úbohej hlavnej hrdinke. Sedia na lieskovom kríku smrti a spievajú pesničku princovi o tom, ako sa topánka jeho budúcej ženy zalieva krvou. Čo príde neskôr, je však ešte desivejšie. Na svadbe Popolušky a princa ju sestry s matkou sprevádzajú k oltáru a vtedy im vtáky, ako odplatu za ich zlobu, vyzobú oči.
Násilné správanie kráľa k spiacej Ruženke
V 17. storočí publikoval taliansky poet a spisovateľ zbierku rozprávok s názvom Lo cunto de li cunti overo lo trattenemiento de peccerille (Rozprávka rozprávok alebo Zábava pre maličkých). Neskôr, po jeho smrti, sa toto dielo stalo inšpiráciou bratov Grimmovcov. Pôvod rozprávky o Ruženke nájdeme v ústnom podaní obyvateľov Benátok a Kréty. Dej bol podobný tomu, ktorý poznajú aj dnešné deti – krásna Ruženka je prekliata pri oslave narodenia, aby sa pichla vretienkom do prsta, zaspala a následne ju bozkom prebudí šarmantný princ. Ibaže všetko to bolo trochu inak. Keď sa narodila kráľovi dcéra Talia, mudrci predpovedali jej budúcnosť a nebezpečenstvo, ktoré na ňu číha v podobe ľanového semienka. Kráľ dal všetky ľanové i konopné semienka na hrade zničiť. Lenže napriek tomu Talia vyrástla a našla starenku s pradienkom. Zrazu sa jej dostalo pod necht ľanové semienko a pichla sa o jeho ostrý obal. Padla na zem ako mŕtva. Kráľ smútkom bez seba ju nechal uväzniť na opustenom hrade. Tu sa začína úplne iný príbeh, ako ho dnes rozprávame našim drobcom. Po sto rokoch prichádza na hrad princ na poľovačke a nájde spiacu princeznú. Podľahne jej kráse, no namiesto toho, aby ju z toho očarenia pobozkal a prebudil, rozhodne sa doslovne podľahnúť a znásilní ju. Po tomto skutku princezná otehotnie a porodí dvojičky, chlapčeka i dievčatko. Pretože stále spí, novorodenci sa sami pokúšajú prisať na matkine prsia. Jednému sa to aj podarí, ale ten druhý sa prisaje na jej prst práve na mieste, kde sa pred sto rokmi pichla. Ťažko uveriť, ale bábätku sa podarí vysať ľanovú triesku, a tak zobudí Taliu. Kráľ si po čase spomenie na svoje zálety so spiacou krásavicou a opäť sa vydá na hrad. Poteší sa, že našiel živú mladú šarmantnú milenku a zrazu má aj dve roztomilé detičky. Nespokojná je len jeho manželka, ktorá sa ich chce zbaviť. Vyláka ich a nahovorí kráľovského kuchára, nech ich zabije, uvarí a ponúkne záletníckemu panovníkovi tak, aby netušil, čo má vlastne na tanieri. Kuchár má však dobré srdce a z ľútosti nad nimi zabije radšej kozu. Tvári sa síce, že podáva vládcovi jeho uvarený drobizg, no kráľovná príde na jeho lož. Uväzní ho, spolu s Taliou a deťmi. Sama pripraví vriaci kotol s jedovatými hadmi a podobnou háveďou a chystá sa ich všetkých hodiť dnu. V poslednej chvíli však prichádza kráľ a donúti ju, aby sama skočila do bublajúceho hrnca.
Dramatická smrť v Zlatej priadke
Pôvodnú rozprávku poznáme všetci. Mlynár má dcéru, o ktorej rozpráva, že vie priasť zlaté nite. Kráľ sa rozhodne, že ju vyskúša a uväzní ju vo veži v komnate plnej priadze. Ona, samozrejme, netuší, ako sa pradie zlato, preto sa rozplače a na pomoc jej príde drobný trpaslík. Výmenou za šperk za ňu pradie. Takto to ide tri noci a poslednú noc krpec požiada o prvorodeného syna. Ráno sa kráľ rozhodne, že sa so Zlatou priadkou ožení. Do roka sa im narodí syn a vtedy opäť prichádza na scénu trpaslík. Priadka spraví srdcervúcu scénu, tak jej drobec navrhne, že ak uhádne jeho meno, môže si novorodenca ponechať. Dá jej tri dni na rozmyslenie. Lenže všetky pokusy o uhádnutie sú neúspešné, až v posledný večer príde drevorubač a prezradí jej, že videl malého mužíčka, ktorý spieval o tom, že nikto nepozná jeho meno Rumpelstiltskin (Maťko Klingáčik). Keď kráľovná uhádne meno trpaslíka, ten sa nahnevá ako malé dieťa vyrobí dramatickú scénu a utečie preč. Záver je však, podľa bratov Grimmovcov, krvavejší. Rozjedovaný trpaslík tak silno zadupoce svojimi nožičkami, že mu jedna uviazne v zemi. V hneve sa pokúša vytiahnuť ju, zaprie sa druhou, chytí ju oboma rukami a potiahne. Čo sa stane potom, je ako z hollywoodskeho hororu. Krpec sa roztrhne na polovicu. Skoršia verzia Zlatej priadky je však ešte zvláštnejšia. Rozzúrený Rumpelstiltskin sa vrhne na kráľovnú a zostane uväznený v jej vagíne. Na pomoc prichádzajú všetci strážcovia a zbrojnoši a pokúšajú sa vytiahnuť ho. Dosť ošemetná situácia a pochopiteľné, že ani bratia Grimmovci ju radšej nezaradili do svojich príbehov. V mnohých verziách však bábätko tak či tak zomiera, buď ho zabije trpaslík, stráže alebo niekto iný. Nuž, šťastné konce neboli vždy typické pre rozprávky.
