Články: Pre študentov
O projekte

 

Fascinujúce fakty o bábätkách

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Svet bábätiek je krásny, fascinujúci a v mnohých faktoroch tak veľmi odlišný od toho nášho. Prečo napríklad tak lipnú na ľudskom kontakte, ako to, že pri nich automaticky zvyšujeme hlas a prečo pokojne spinkajú pri zapnutom vysávači?

 

Všetky bábätká sa rodia predčasne

Ľudské bábätká sú v porovnaní s inými cicavcami oveľa krehkejšie a zraniteľnejšie. Na to, aby prežili, potrebujú neustálu starostlivosť, pozornosť a kontakt s dospelými. Po pôrode nedokážu zdvihnúť hlavičku, pohnúť sa, zohriať sa, či najesť sa. Ostatné mláďatká cicavcov sú do sveta vyzbrojené inštinktom prežitia, vďaka ktorému sa zakrátko vedia postaviť a odísť, či dokonca utekať. Ich mozog je pri pôrode približne 60 až 90 percent veľkosti dospelého, no mozog bábätka má len štvrtinu veľkosti mozgu dospelých. Preto majú novorodenci len tri základné reflexy – sací, hltací a dýchací.

Biológovia sa domnievajú, že vďaka evolúcii, ktorá postavila predkov ľudí na dve nohy, sa zmenila aj panva žien, a preto sa deti rodia o tri až štyri mesiace skôr, aby ich hlava bezpečne prešla pôrodným kanálom. Túto teóriu podporuje aj Lise Eliot, neurovedkyňa a autorka knihy o vývoji mozgu a mysle v priebehu prvých piatich rokoch života (What's Going on in There? How the Brain and Mind Develop in the First Five Years of Life).

 

Koncept dodatočného, tzv. štvrtého trimestra, spopularizoval docent pediatrie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, Harvey Karp, vo svojej knihe Najšťastnejšie dieťa v okolí (The Happiest Baby on the Block). Jeho výskum z 80tych rokov minulého storočia poukázal na fakt, že bábätká v kmeni Kung San v južnej Afrike plačú len zriedkavo a netrpia kolikami. Matky ich celé dni nosia na tele, dojčia 50, až 100 krát denne a spávajú s nimi.

Preto sa vedci domnievajú, že do ukončeného tretieho mesiaca života, potrebujú bábätká čas na to, aby sa vyvinula ich centrálna mozgová sústava. Až v štvrtom mesiaci sa novorodenec zmení na bábo schopné reagovať na podnety z vonkajšieho okolia. Má pravidelný dych, dokáže sa usmiať, zdvihnúť hlavičku.

 

Grimasy majú veľký význam

Pri napodobňovaní rôznych výrazov tváre automaticky vznikajú emócie s nimi spojené a tieto plne preciťujú aj bábätká. Podľa Alison Gopnik, ktorá sa starostlivosti rodičov o novorodencov venuje vo svojej knihe Filozofické bábo (The Philosophical Baby), je tento spôsob akousi pomocou pre bábätká pri budovaní základov chápania emocionálnej komunikácie. Tiež vysvetľuje, prečo rodičia spontánne neprirodzene špúlia pery, vyvaľujú oči, či jednoducho preháňajú vo výrazoch, pri interakcii s novorodencom. Drobci ich ľahšie napodobnia. Podobne je to aj s rečou. Ak sa dospelí prihovárajú bábätkám, často zvýšia hlas, menia tón a rytmus reči. Vďaka tomu drobci rýchlejšie a ľahšie porozumejú jednotlivým slovám.

 

Bábätká sú tak trochu nahluchlé

Vo všeobecnosti deti nerozlišujú zvuky v pozadí tak, ako to dokážu dospelí. Nedostatočne vyvinuté zvukovody spôsobujú, že drobci dokážu pokojne spať v preplnených miestnostiach, pri zapnutom vysávači či vŕtaní do panelu u susedov. Z tohto dôvodu vedci neodporúčajú mať neustále pustené rádio, či televíziu. Pre batoľatá je totiž náročnejšie rozlíšiť hlasy navôkol a porozumieť bežnej reči. Navyše, z monitoru obrazoviek sa nenaučia hovoriť, pretože na svoj rozvoj potrebujú spätnú väzbu. Tú im ani počítač, ani televízia, či rádio neposkytne.

Na druhej strane, bábätká v maternici začínajú počuť už od štvrtého mesiaca a v šiestom už zreteľne rozoznajú hlas matky. Hluk okolo nich je len o niečo menší, než ten, ktorý vydáva kosačka trávy. Preto sa mnoho vedcov zhoduje v tom, že pri adaptácii na vonkajší svet je prínosom aj tzv. biely šum. Zvuky pozadia, ako napríklad vysávač, fén, či ventilátor pomáhajú deti upokojiť sa, zaspať, znížiť riziko predčasného úmrtia. V poslednom čase však rozvírilo hladinu zistenie Americkej pediatrickej spoločnosti, že niektoré prístroje simulujúce biely šum môžu ohroziť sluch najmenších. V každom prípade, táto sféra potrebuje ešte množstvo výskumov, kým sa definitívne potvrdia prínosy či riziká tichých zvukov.

Pamäť drobcov je fascinujúca

Časť mozgu, ktorá je zodpovedná za uchovávanie pamäte, hippocampus, je u novorodeniatok vyvinutá takmer z polovice (40%) a ukončenie vývoja je už v 18. mesiacoch. Preto bábätká dokážu ľahko rozoznať hlas matky a ďalšie zvuky, ktoré často počuli už v maternici. Fascinujúce je už aj to, že do prvého mesiaca dieťa pozná spôsob kŕmenia (dojčenie alebo fľaška) a pamätá si, kedy dostane zvyčajne jesť. Do štyroch mesiacov presne spozná tvár matky, alebo inej osoby, ktorá sa o neho denne stará. Z tohto dôvodu sa zdá, že bábätká majú radi pevne stanovený denný režim. Jednoducho si pamätajú, čo bude nasledovať a vďaka tomu sa lepšie orientujú. Kúpeľ a rozprávka vyvolajú spomienky na to, čo prichádza následne – príprava na spánok.

 

Zaujímavosti z knihy Kevina Crowley Child Development: A Practical Introduction.

  • Bábätko je, podľa vedcov, označené za roztomilé ak vyzerá v súlade s tzv. baby schémou. Je to súbor znakov, ktoré zahŕňajú okrúhlu hlavu, veľké oči, vyčnievajúce líčka, veľké čelo, jemnú pokožku.
  • Vedci tvrdia, že ľudia sú vďaka evolúcii naprogramovaní, aby sa im bábätká zdali krásne. Vďaka tomu sa budú o ne starať, napriek chýbajúcemu spánku a frustrácie z detského plaču.
  • Rodičia väčšinou reagujú na 50 – 60 percent času, keď sa bábo ozýva. Pre podporu vývoja reči je však ideálne, ak by rodičia odpovedali na 80 percent podnetov. Vyššie percento má, naopak, za následok stagnovanie reči.
  • Vedci dokázali, že drobci plačú podľa intonácie materskej reči.
  • Štúdie preukázali priame prepojenie fyzického trestu a zníženého IQ.
  • Bábätká sa rodia so schopnosťou rozoznať tri chute – sladkú, horkú, kyslú. Slanú chuť začnú pociťovať až v 4 mesiacoch, keď sa v chuťových bunkách vyvinie receptor citlivý na sodík. Zároveň sa vyvíjajú obličky.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.