Novorodenci stále spia, celé dni bude pokoj. Fľaška s umelým mliekom ho uspí na celú noc. Nikdy nehojdaj svoje bábätko, zvykne si a čo potom? Nenos ho v náručí, bude rozmaznaný. Voď ju za ručičky, naučí sa dobre chodiť. Nechaj ju plakať, nič sa jej nestane a bude vedieť, kto je tu pán. Nebuď s nimi kamarát. Nebuď na nich ako policajt... Dobrých rád a tipov na výchovu je viac, než rodičia dokážu vstrebať. Mnohé si navyše priamo odporujú. Ktoré sú dnes tie najznámejšie?
Nebezpečenstvo metódy vyplakania
Detský spánok je jedna z najdôležitejších tém, ktoré riešia čerství rodičia. Po nezmyselných námietkach okolia o tom, že dieťa musí prespať celú noc, sa často dostávajú k odporúčaniu, že bábätká je potrebné spánku naučiť. Kontroverzná metóda tzv. vyplakania sa datuje od roku 1880, kedy sa v medicíne objavuje odporúčanie na to, aby sa bábätká takmer vôbec nechytali z dôvodu možného prenosu baktérií a škodlivín. V 20. storočí John Watson, prezident Americkej psychologickej asociácie, dokonca varoval matky, nech nedávajú deťom príliš veľa lásky. Nasledovalo množstvo štúdií, ktoré nedosahovali potrebnú odbornú úroveň, zahŕňali viacero chýb v metódach, boli nespoľahlivé, využívali len informácie od rodičov, bez samotného sledovania potomkov. Navyše, absolútne vynechali parameter spokojnosti dieťaťa.
Najnovšie výskumy ponúkajú úplne opačné odporúčania. Vedci na Univerzite v Severnom Texase sa sústredili na meranie hladín kortizolu, tzv. stresového hormónu, ktorý sa uvoľňuje v bábätkách počas plaču. Merali ho jednak u drobcov a jednak u matiek, počas piatich nocí, v rámci ktorých sa uplatňovala metóda vyplakania. Štúdia dokázala, že počas tretej noci sa fyziologické a behaviorálne odpovede organizmu líšili. Na jednej strane už bábätká nedávali pri zaspávaní krikom najavo svoj stres, ale na druhej zostávala hladina zostávala na vysokej úrovni.
Ako uviedla autorka výskumu Wendy Middlemiss, napriek tomu, že nepozorovali u bábätiek žiadne známky rozrušenia, výsledky merania hladiny kortizolu jasne preukázali obrovský stres, ktorému musia čeliť. Hoci u nich navovok neprebiehala už žiadna reakcia, drobci sa nenaučili, ako sa vyrovnať s nadmernou záťažou pre organizmus. Naučili sa len to, že nemajú dôvod dávať svoj stres najavo, keďže nikto na neho nebude reagovať.
Robin Grille, psychológ, psychoterapeut a autor kníh o výchove doplnil, že ak hladina kortizolu zostáva vysoká, má za následok zničenie neurónov v časti mozgu, zodpovednej za reguláciu emócií. Metóda vyplakania sa praktizuje len v niekoľkých krajinách západného sveta a nesie so sebou riziko zníženia emocionálnej inteligencie. O škodlivosti vysokej hladiny stresového hormónu už existuje množstvo informácií.
Dojčenie opradené mýtmi
Dojčenie je prirodzená činnosť, bohužiaľ však nie je dopriata mnohým mamám. Namiesto kvalitnej podpory dojčenia často krát dobrý úmysel zahatajú chybné tzv. dobre mienené rady priateliek, rodiny, či dokonca profesionálov zdravotníkov. Dôsledkom toho je, že matky musia čeliť rôznym mýtom a nesprávne interpretovaným informáciám, čo je mätúce a môže ich od dojčenia úplne odradiť.
Dojčiť by sa malo tri mesiace, šesť mesiacov, rok. Navyše dojčenie po roku už nemá žiaden význam, kvalita mlieka po pol roku klesá, a teda nemá bábätku viac čo ponúknuť. Každý „odborník“ má svoj názor. Niekedy ho podporí tým, čo počul, ako dojčili či nedojčili jeho (a tu je, aha, živý a zdravý). Výskumy však jasne preukázali, že zloženie mlieka sa mení v závislosti od potrieb dieťaťa. Počas prvého roku sa začínajú pridávať k výžive materským mliekom doplnky, ako zelenina, ovocie, obilniny, strukoviny, mäso. Naďalej by nemali tvoriť základ potravy, sú len prídavkom a výsostné postavenie zachováva materské mlieko. Imunitný systém dieťaťa potrebuje dva až šesť rokov na to, aby sa úplne vyvinul. Materské mlieko pokračuje v podpore tohto vývoja tak dlho, kým je dieťaťu ponúkané.
Dojčiť by sa mali každé tri či štyri hodiny, desať minút z jedného a desať z druhého prsníka, jednak aby sa matke stihlo vytvoriť mlieko a jednak lebo dieťa bude rozmaznané a spraví si z matky cumeľ. Dojčenie sa mení v závislosti od množstva mlieka, ktorým matka disponuje a vývojových potrieb bábätka. Rastový špurt, či choroba môžu dočasne ovplyvniť frekvenciu dojčenia. Výskumy preukázali, že dojčenie na požiadanie je iné pre každé bábätko a ono si ho zariadi, ako samo potrebuje. Navyše kalorický príjem sa zvyšuje ku koncu dojčenia, takže časové obmedzenie vedie len k tomu, že bábätko neprijme potrebné množstvo kalórií. Čo sa týka času potrebného pre vytvorenie mlieka, fakt je, že dojčiaca matka má mlieko neustále. Jej prsia fungujú z časti ako zásobáreň. Čím prázdnejší je prsník, tým rýchlejšie telo vytvorí mlieko, aby ho doplnilo a naopak, čím plnší prsník, tým pomalšie sa napĺňa mliekom. Ak matka čaká niekoľko hodín na to, aby sa jej mlieko vytvorilo, jej telo to nesprávne identifikuje ako plné zásoby a zníži jeho produkciu.
Pokiaľ ide o cumlík z maminých pŕs, príroda sama zariadila, že bábätká jednoducho potrebujú sať na prsníku. Je to teda presne naopak. Nie matka sa stáva cumlíkom, ale cumlíky sú náhradou matky. Vďaka satiu na prsníku nedostáva bábätko len výživu, ale podporuje sa vývoj jeho ústnej dutiny, znižuje sa riziko zámeny prsníka za cumeľ, stimuluje sa tvorba mlieka. Dojčenie dokáže dieťa uspať, upokojiť, zvýšiť - znížiť teplotu, pomôcť pri chorobe, rozvíjať mozog a naviazanie matky a dieťaťa. Bábätká sa dojčia z rôznych dôvodov, nie len kvôli výžive, ale napríklad aj keď potrebujú záujem matky, boja sa alebo ich niečo bolí.
Ďalšie časté mýty o rodičovstve:
- Po pôrode sa matka hneď zaľúbi do svojho potomka a prežíva najšťastnejšie obdobie života. Nuž, pravda je taká, že až dve rodičky z troch zažívajú tzv. popôrodné blues.
- Dať si dieťa do postele a zaspávať s ním je priamou cestou do pekla. Už nikdy sa ho nezbavíte. Nie je to pravda, každé dieťa má svoj čas, kedy prirodzene dospeje do bodu, že zatúži po vlastnej postieľke. Navyše spoločné spanie má množstvo ďalších výhod, medzi inými funguje ako prevencia syndrómu náhleho úmrtia novorodencov.
- Svet je nebezpečné miesto a je potrebné dieťa neustále chrániť pred jeho nástrahami. Faktom je, že množstvo tragédií, ktoré vidíme denne v televízii, sú ojedinelé prípady, vyzdvihnuté do popredia svojim šokujúcim obsahom. Podľa vedcov je potrebné, aby rodičia deťom nechali priestor na trávenie voľného času vonku osamote, pretože ak sú deti príliš chránené pred vonkajším svetom, v neskoršom živote sú mentálne menej odolné popasovať sa s každodennými problémami dospelých.
- Existuje niečo také, ako dokonalý rodič a dokonca sa ním môže stať ktokoľvek. K dispozícii je množstvo kurzov, techník, výchovných smerov a princípov, stačí si len vybrať. Bohužiaľ, všetci sme len ľudia, podliehame náladám a robíme chyby. Dokonalosť je v tomto smere nedosiahnuteľná, niektorí len majú väčšie šťastie, že sa im na verejnosti darí ustrážiť svoje emócie.
