Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo vedie útočníkov k páchaniu násilia práve v školách?

Zdroj: opeeqo.com
Tragické útoky na školách sú vo svete stále častejšie. / Zdroj: opeeqo.com

Tragické útoky na školách sú vo svete stále častejšie. Neslávne známa je týmto problémom Amerika alebo Čína. Dnes sme zažili útok s obeťami na životoch aj na slovenskej škole. Mnohí sa iste pýtajú, prečo sa takéto nešťastia na školách stávajú.

 

Minulý rok len na amerických školách útočili strelci 46 krát v priebehu 45 týždňov, počas čoho boli usmrtené a zranené desiatky ľudí. Podobné útoky sa ale odohrávajú po celom svete. Napríklad v Rusku vlani 19-ročný študent predtým ako spáchal samovraždu zastrelil dvoch študentov a ďalších dvoch zranil. Koncom roka 2019 zase vo Fínsku vyčíňal v budove školy študent s mečom. O život vtedy prišla študentka a desať ďalších ľudí bolo zranených. V Číne sa len pred pár dňami odohral rozsiahly útok, pri ktorom bolo v základnej škole zranených 37 detí a dvaja dospelí. V Číne pritom útoky v školách, podobne ako v USA, nie sú ojedinelé a odohrali sa aj v materských školách.

 

Prečo sú terčom útokov práve školy

Odpoveď nie je jednoznačná. Americkí psychológovia a orgány činné v trestnom konaní stále analyzujú dôvody, prečo k takýmto druhom atakov s mnohými obeťami dochádza. Nájsť odpovede je pritom potrebné, aby sme dokázali včas zasiahnuť a tiež identifikovať, prečo a kedy u mladých ľudí plných hnevu môže dochádzať k skratovému konaniu. Odborníci sa zhodujú, že je dôležité vnímať hnev mladých ľudí skôr, ako sa dokáže premeniť v násilie.

 

V priebehu posledných rokov vedci zistili o strelcoch viacero informácií. Často medzi útočníkov patria aktuálni alebo bývalí študenti školy. A čo je ich skutočnou motiváciou? „Neexistuje len jedna vec, ale možno tucet vecí, ktoré sa spoja dokopy a privedú niekoho na cestu spáchania masového násilného činu,“ povedal pre NPR  Peter Langman, klinický psychológ, ktorý sa roky venuje problematike školských strelcov.

Štúdie naznačujú, že strelci sa vo svojich životoch borili s viacerými problémami a nešlo len o jediný dôvod, ktorý by ich doviedol na pôdu školy spáchať ohavný čin. V živote zažili veľa zlyhaní a viacerí sa trápili aj s psychickými problémami. Štúdie FBI zistili, že mnohí strelci sa pred udalosťami cítili zúfalo. Odborníci si myslia, že či už boli diagnostikovaní ako duševne chorí alebo nie, ich problémy sa dali riešiť liečbou, no väčšina sa nikdy neliečila.

 

Prehliadané duševné zdravie

Psychológ John Van Dreal tvrdí, že psychické problémy nie sú jediným dôvodom streľby na školách. Iba malé percento detí s psychickými problémami sa stáva násilnými strelcami. Problémy s duševným zdravím však predstavujú rizikový faktor, pretože môžu brániť vyrovnávať sa s ďalším stresom, ktorému musia čeliť. Štúdie ukázali, že väčšina útočníkov viedla obzvlášť stresujúce životy. Mnohí páchatelia zažili v detstve rôzne traumy ako emocionálne týranie, nezáujem rodičov, domáce násilie či alkohol. A pre väčšinu z nich to bola veľká vnútorná strata. Navyše sa mohli cítiť neprijatí v kolektíve v škole. Takéto deti sa nemajú na koho obrátiť a veľmi dlho zápasia s vecami, o ktorých ich rovesníci nemajú ani tušenia. Všetky tieto okolnosti svoju silu násobia a dôsledkom toho môže byť práve nepochopiteľný násilný čin, pri ktorom vo väčšine prípadov umierajú aj samotní útočníci.  „Často je to kombinácia ťažkej depresie, úzkosti a zúfalstva, ktorá ich vedie k ukončeniu ich vlastných životov," hovorí klinický psychológ Langman.

 

Škola môže dať deťom viac, ale nie vždy chce

Hoci sme sa okrem incidentu v Spojenej škole vo Vrútkach do dnešného dňa nestretli v školskom prostredí s tragédiou násilného charakteru, ktorá by mala obete na životoch, neznamená to, že na našich školách nie sú problémy a v našich triedach nesedia deti, ktoré by raz mohli zlyhať podobným spôsobom.

 

Neraz u detí vedome prehliadame a ignorujeme fakt, že potrebujú pomoc. Či už sú to problémy vyplývajúce z domáceho prostredia alebo z kolektívu v triede. Školy by mali byť bezpečným miestom, ktoré poskytuje priestor na rozvoj psychicky zdravých osobností. Nie vždy sa to ale deje. Ešte stále sú mnohí učitelia nastavení, že škola má učiť a rodičia majú vychovávať. Podceňujeme skutočnosť, že v rodinách to vždy nefunguje ideálne. A ak v živote dieťaťa niečo zlyháva, často sa nemá na koho obrátiť.

 

Na vzťahoch v školách nepracujeme dostatočne

Násilie na školách je jednou z najviditeľnejších foriem násilia páchaného na deťoch, ktoré môže zanechať na psychike človeka hlboké doživotné stopy. Môže mať mnoho podôb, od fyzického násilia až po psychické násilie. Často sa prejavuje šikanovaním či zastrašovaním, no môže ísť aj o extrémnejšie formy použitím rôznych zbraní.

 

UNICEF zverejnil prieskum, ktorý bol vykonaný v 122 krajinách, čo predstavuje 51% svetovej populácie detí vo veku od 13 do 15 rokov. V záverečnej správe uvádza, že približne polovica 13 až 15-ročných študentov na celom svete uviedla, že zažívajú rôzne formy násilia zo strany svojich rovesníkov a šikanovanie.

 

Čo znamená pojem školské násilie?

Násilie na školách spadá pod širší pojem násilia mládeže. Opisuje úmyselné použitie fyzickej alebo duševnej sily na deťoch v školskom prostredí alebo na osobách, ktoré nejakým spôsobom súvisia so školou.

 

Násilie na školách môže existovať v rôznych formách, nie vždy je len fyzické. Tu je zoznam najbežnejších typov školského násilia:

  • Šikanovanie - fyzické aj duševné.
  • Slovné napádanie.
  • Virtuálne násilie vo forme elektronického sledovania či obťažovania online.
  • Fyzické napadnutie, ktoré zahŕňa fackovanie, kopanie, udieranie.
  • Akákoľvek forma násilia, kedy útočí skupina proti jednotlivcovi.
  • Násilie použitím rôznych zbraní.

 

Prečo si deti v školách ubližujú?

Existuje niekoľko bežných spúšťačov, ktoré môžu viesť k násiliu v škole:

  • Deti sa pri snahe získať si rešpekt svojich rovesníkov často uchyľujú k násiliu.
  • Deti napodobňujú to, čo považujú za „skvelé“ správanie, často je spojené s akčnými hrdinami a postavami vo filmoch či na internete. Ich myseľ nie vždy dokáže vnímať hranice medzi skutočným a imaginárnym. V snahe napodobniť hrdinov na obrazovke sa deti môžu uchýliť k násilným činom.
  • Deti, ktoré sa stali obeťami šikanovania alebo výsmechu, sa môžu uchýliť k násiliu.
  • Deti tiež môžu prejaviť násilné správanie, aby získali súhlas rovesníkov a opačného pohlavia.
  • Akékoľvek násilné správanie v blízkom okolí dieťaťa môže mať za následok, že sa deti stanú násilnými.

 

Desať krokov pre učiteľov na zastavenie násilia na školách

V roku 2010 vydal UNICEF publikáciu s názvom „Zastavenie násilia na školách: Sprievodca pre učiteľov“. Ide o nadviazanie UNESCO na svetovú správu z roku 2006 o násilí páchanom na deťoch, ktoré predstavuje prvé komplexné medzinárodné úsilie skúmať nielen rozsah násilia páchaného na deťoch, ale aj jeho dopad.

 

1| Zamerajte sa na celostný prístup

Učitelia nemôžu zabrániť násiliu v školách sami. Celá komunita okolo školy sa musí spojiť, aby sa dohodli na jasnom posolstve, že násilie, sexuálne obťažovanie, šikanovanie a neznášanlivosť sú v školskom prostredí neprijateľné.

Keď si každý uvedomí rôzne spôsoby, ako k násiliu dochádza, a aký dopad to má na ľudí, hľadanie riešení bude oveľa jednoduchšie. Môžete spoločne vyriešiť, ako môže vaša škola znížiť rizikové faktory, napríklad učením študentov ako riešiť nenásilne rôzne konflikty.

 

2 | Zapojte študentov ako rovnocenných partnerov v prevencii proti násiliu

Učte študentov o ľudských právach aj o právach ich rovesníkov, učiteľov, členov rodiny. Študentov môžete učiť o ľudských právach pomocou príbehov, debát, hrania rolí. Prečítajte si na hodine Dohovor o právach dieťaťa a diskutujte o ňom.

 

3 | Používajte metódy a techniky konštruktívnej disciplíny

Vytvorte si spoločné pravidlá pre triedu, ktoré sú pozitívne, poučné a stručné. Zoznam by nemal obsahovať viac ako päť alebo šesť pravidiel. Udržujte zoznam jednoduchý a vecný. Pravidlá by mali pozitívne a jasne definovať študentom ako sa správať, nie ako sa nesprávať.

 

4 | Buďte aktívni pre zastavenie šikanovania

Dôsledne presadzujte dôsledky pri verbálnej a fyzickej agresii a zároveň podporujte študentov, na ktorých sú zameraní násilníci. Povzbudzujte ich, aby hovorili s učiteľmi a školskými poradcami.

 

5 | Pomôžte budovať odolnosť študentov a pomáhajte im konštruktívne reagovať na výzvy života

Pomáhajte zvyšovať odolnosť študentov a ich schopnosť vyrovnať sa s každodennými  životnými výzvami, stresom tým, že im pomôžeme stavať pozitívne budovať vzťahy s ostatnými. Zvýšená odolnosť znižuje pravdepodobnosť, že študent bude reagovať násilím alebo sa stane obeťou takéhoto násilia.

 

6 | Hovorte nahlas o nerovnosti pohlaví

Buďte si vedomí predpojatosti pohlaví, ktoré podporujú rodovú diskrimináciu. Zmeňte vo svojich triedach zaužívané schémy myslenia ako napríklad, že chlapci sú lepší v matematike ako dievčatá. V triedach to nevytvára dobrú atmosféru.

 

7 | Navrhnite rôzne podporné opatrenia v škole

Je potrebné podporovať a presadzovať silné a efektívne vedenie školy. Je dôležité, aby všetci spolupracovali, aby dokázali eliminovať akékoľvek násilie v počiatočnej fáze a budovať tak dôveru prostredí školy.

 

8 | Poskytnite študentom bezpečné a príjemné priestory

Vykonajte so študentmi mapovacie cvičenie s cieľom zistiť, ktoré miesta v škole môžu byť potenciálne nebezpečné a čas, kedy sú študenti najviac ohrození. Zamestnanci školy by mali byť upozornení aj na tmavé kúty, slabo osvetlené oblasti, miesta bez dozoru ako schody a toalety, kde sú študenti vystavení riziku sexuálneho alebo fyzického násilia.

 

9 | Naučte študentov predchádzať násiliu a riešiť konflikty

Zúčastnite sa odbornej prípravy v oblasti nenásilného riešenia konfliktov a následne sprostredkujte tieto techniky riešenia konfliktov svojim študentom.

 

10 | Naučte sa rozpoznať diskrimináciu voči študentom so zdravotným postihnutím a študentom z marginalizovaných skupín

Každý má právo na rešpekt. Pokúste sa identifikovať možné predsudky, ktoré môžu vaši študenti priniesť do triedy. Požiadajte ich, aby premýšľali kriticky o svojich názoroch a spoločne na nich pracujte. Ak je potrebné, pracujte aj s rodičmi študentov či ostatnými učiteľmi.

 

Autorky: Zuzana Gránska a Marcela Kozejová Palkechova

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.