https://sk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=16NFXWcKYQDKi_SBGPvkGKQO.D3ibVg0G859.3lDEDH.p7/fastid=cxijhwrgujskyjgrnhwhwhbiirmh/stparam=rppqqpefsr/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.gestopremesto.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_campaign=gesto-pre-rodicov-062020~gde~hlasovanie&utm_content=eduworld~titulka~branding~~
Články: Pre študentov
O projekte

 

Petra Fridrichová: Súčasná situácia nám môže dodať odvahu vzdať sa známkovania

Foto: Zuzana Gránska
Petra Fridrichová, analytička projektu To dá rozum a pedagogička z Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici / Foto: Zuzana Gránska

Školy sú zavreté takmer tri týždne. Učitelia sa s deťmi spájajú pomocou e-mailov či rôznych aplikácií, ktoré im umožňujú osobnejší kontakt. Žiadne vzdelávanie na diaľku však nedokáže, hlavne u najmenších detí na prvom stupni, plnohodnotne nahradiť vzdelávanie v triede. Aj preto sa v posledných dňoch hovorí o tom, že koncoročné hodnotenie detí by mohlo vyzerať inak. Nový minister školstva Branislav Gröhling pripustil, že sa možno po prvý raz prejde od známkovania detí k slovnému hodnoteniu.

 

Ako by mohlo takéto hodnotenie vyzerať sme sa rozprávali s Petrou Fridrichovou, analytičkou projektu To dá rozum a pedagogičkou z Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, ktorá sa v rámci nedávno publikovaných Odporúčaní pre skvalitnenie školstva na Slovensku venovala aj oblasti hodnotenia.

 

Posledné dni nám priniesli v školstve zmeny, ktoré by pred mesiacom boli nepredstaviteľné. Všetci učitelia učia na diaľku a pracujú s aplikáciami, ktoré sú pre väčšinu úplne nové. Dá sa povedať, že v školstve práve prebiehajú najrozsiahlejšie experimenty v histórii. Dnes minister naznačil, že medzi ďalšie zmeny, ktoré sme nezažili vo všetkých školách, môže byť aj upustenie od známkovania. Čo by to znamenalo?

Učitelia by tak podľa dohody v rámci školy mohli všetky predmety hodnotiť slovne alebo vyberú niektoré predmety, v ktorých budú klasifikovať a v ostatných predmetoch budú hodnotiť slovne, pričom zohľadnia predchádzajúce výsledky a aktivitu spojenú s plnením komplexných úloh počas prerušeného vyučovania.

 

Dá sa upustiť od známkovania pri všetkých školách? Koho by sa to mohlo dotknúť?

Známkovanie nie je cieľom vzdelávania, takže áno, dá sa. To, čoho sa nemôžeme vzdať, je hodnotenie a spätná väzba, ktoré sú dôležitou súčasťou učenia sa. V prechode od známkovania k iným formám hodnotenia však vnímam dva veľké problémy.

 

Aké problémy?

Prvým je pripravenosť učiteľov. Učitelia nie sú pripravovaní v rámci didaktiky na rozmanité formy hodnotenia a už vôbec nie na slovné hodnotenie. To si vyžaduje okrem mnoho iného aj osvojenie špecifického jazyka, aby sa nestalo, že hodnotenie skĺzne namiesto hodnotenia, ktoré sleduje učebný pokrok žiaka len na informáciu o správaní sa žiaka na hodine. Druhý, z môjho pohľadu väčší problém, je v tom, ako by boli schopní túto zmenu prijať rodičia.

 

Prečo by s tým mali mať rodičia problém?

Experimentálne overenie slovného hodnotenia na 2. stupni ZŠ, ktoré sa aktuálne realizuje na SZŠ Škola u Filipa v Banskej Bystrici, ukazuje, že aj keď je veľká skupina rodičov, ktorí v tejto zmene vidia význam, stále sú takí, pre ktorých je slovné hodnotenie nedostatočnou informáciou o výkone žiaka. Dôležitým faktorom sa tu pritom ukazuje dôvera rodičov v profesionalitu učiteľov.

 

Ak by sme prešli v súčasnej situácii na slovné hodnotenie, bude možné následne nadviazať na takto zmenené hodnotenie?

Pevne verím, že sa po prerušenej výučbe a po tom, ako učitelia vynaložili neuveriteľnú energiu na to, aby našli nové spôsoby, ako učiť, sa nevrátime do zabehaných koľají výkladu, nezmyselného vypĺňania pracovných listov a prepisovania poznámok. Je to obdobie profesijného rozkvetu všetkých učiteľov (teda všetkých, ktorým záleží na svojich žiakoch a ich progrese). Deti sa vďaka novým stratégiám výučby rozvíjajú v širšom spektre zručností ako sme si kedy vedeli predstaviť. V tomto kontexte by zmena prístupu k hodnoteniu bola prirodzeným vyústením celej zmeny vzdelávania. Aj teraz máme mnoho škôl, ktoré už roky čakajú na uvoľnenie rúk na to, aby si mohli zvoliť slovné hodnotenie pre 1. aj 2. stupeň ZŠ. Som optimistická v tom, že ak by sa táto možnosť vytvorila plošne, uvítali by ju po tejto karanténnej situácii viaceré školy.

 

A čo končiace ročníky? Ako by to bolo s nimi?

V prípade žiakov končiacich ročníkov, v tomto školskom roku nevidím problém. Stredné školy môžu a aj vychádzajú z výsledkov hodnotenia žiakov z predchádzajúcich ročníkov, ktoré boli klasifikované štandardne.

 

Myslíte si, že je náročné známkovať deti na diaľku? Viem, že niektoré deti píšu testy pravidelne a učitelia ich hodnotia. Kde vidíte dôvody, prečo od známkovania v súčasnej situácii upustiť?

Najmä si nemyslím, že je zmysluplné teraz deti klasifikovať. Ak vychádzame z výsledkov prieskumu To dá rozum, učitelia prevažne známkujú, lebo prioritne preverujú vedomosti a zručnosti žiakov cez písomky a skúšanie pred tabuľou. Také prístupy, akými sú projekty (zmysluplné, ktoré vychádzajú z aktuálnych možností žiakov, nie také, ktoré overujú šikovnosť rodičov) alebo praktické úlohy, sú skôr výnimkou ako pravidlom. V situácii, kedy sa deti učia v podstate samy v domácom prostredí s možnosťami, aké majú, a tie sa od seba môžu navzájom veľmi líšiť, písomky či ústne skúšanie stráca akýkoľvek zmysel.

 

Predpokladáte, že by mohlo známkovanie v tomto čase niektorým deťom uškodiť?

Tento prístup by jednoznačne diskriminoval deti, ktoré majú problém s pripojením na internet, nemajú doma dostatok počítačov alebo dostatočne výkonné mobilné telefóny. Preto aj úlohy, ktoré zadávame, by mali byť komplexné a rešpektujúce jedinečné podmienky každého dieťaťa. A tieto úlohy musia byť aj v kontexte jedinečnosti podmienok, v ktorých sa dieťa nachádza, individuálne hodnotené. A to je východisko najmä pre priebežné hodnotenie a dobrú spätnú väzbu, ktorá musí každé jedno dieťa, bez ohľadu na jeho momentálne podmienky, motivovať a povzbudzovať. A toto známky naozaj nedokážu. Pretože buď budú „klamať“, a teda nebudú objektívne, alebo budú znevýhodňovať a teda demotivovať.

 

Váš expertný tím To dá rozum nedávno publikoval rozsiahle odporúčania pre skvalitnenie školstva. Jedným z nich bola aj zmena hodnotenia na prvom stupni. Myslíte si, že dnešná situácia je príležitosť to skúsiť a ponechať takéto hodnotenie následne v školách?

Myslím, si, že ideálnejšia situácia na takúto zmenu asi už ani nebude. To, čo je však veľmi dôležité je podpora pre učiteľov, ktorá s takouto zmenou musí jednoznačne prísť. Ako som spomínala, hodnotenie je v rámci pregraduálnej prípravy zanedbávanou oblasťou rozvoja budúcich učiteľov. Aby učitelia zmenu prechodu na iný typ hodnotenia zvládli, potrebujú v tejto fáze inšpirácie, rôzne príklady, skúsenosti učiteľov, ktorí takto hodnotia a dobré a kvalitné metodické odporúčania.

 

Čo si učitelia myslia o slovnom hodnotení? Sú mu naklonení alebo skôr preferujú známky?

Naše dáta z prieskumu To dá rozum indikujú, že väčšina učiteľov preferuje známky v hodnotení žiakov. To však súvisí so zastaralým Metodickým pokynom pre hodnotenie a klasifikáciu v ZŠ, ktorý je úplne v rozpore s celkovými princípmi školskej reformy, o ktorú tu bola snaha. Bohužiaľ, doteraz sa tento metodický pokyn nepodarilo zmeniť. Čiže, učitelia sa prispôsobili podmienkam, ktoré boli vytvorené. Druhá vec, ktorá sa ukazovala v prieskume To dá rozum však je, že zmeny hodnotenia sa učitelia obávajú.

 

Prečo?

Súvisí to s nedostatočnými skúsenosťami s inými formami hodnotenia, nedostatočnou podporou v tejto oblasti. Mnohí si to nevedia ani predstaviť. Myslím, že ak vznikne podpora, najlepšie od učiteľov, ktorí majú skúsenosť so slovným hodnotením a učitelia budú mať dobré návody, ako postupovať, mohli by sa eliminovať ich obavy.

 

Hovoríte, že toto obdobie je príležitosťou, aby sme prešli na slovné hodnotenie. Prečo je podľa vás dôležité zmeniť formu hodnotenia u mladších žiakov?

Prvý stupeň základnej školy je veľmi dôležitý z hľadiska motivácie žiakov k učeniu sa a tiež pre osvojenie si rôznych stratégií učenia sa. Známka sama o sebe neposkytuje žiakom ani rodičom dôležité informácie o tom, ako napredujú v učení sa. Na jej základe neviete povedať, čo dieťa reálne vie alebo nevie, kde je problém v učení sa a aké sú cesty k jeho odstráneniu. Pre učenie sa je tiež dôležité robiť chyby. A známka vo svojej podstate trestá deti za to, že v procese učenia sa robia chyby. Z tohto dôvodu je dôležité hľadať cesty, ako podporiť žiakov v učení sa, a teda nebáť sa robiť chyby a učiť sa z nich.

 

Ako je to s motiváciou detí a známkami?

Cieľom zmeny hodnotenia, ktoré navrhujeme, je  posilňovanie vnútornej motivácie. Vonkajšia motivácia časom vždy zoslabne, avšak vnútorná motivácia je pre celoživotné napredovanie a pocit sebauplatnenia veľmi dôležitá. Nemala by byť potláčaná princípom cukor a bič, teda známkami. Jednotka síce môže znamenať krátkodobú radosť, ale dieťa si na tento pocit časom zvykne a prestáva byť z hľadiska motivácie účinný. Rovnako prestáva byť účinný trest v podobe „zlej známky“, pretože dieťa nevidí pozitívny efekt svojho snaženia sa, resp. netuší, kde je problém, prečo nedokáže prekonať nejakú prekážku. Tento princíp odmien a trestov odbúrava práve slovné hodnotenie, ktoré pomenúva oblasti progresu, ale aj stagnácie, a pomáha hľadať problémové miesta alebo momenty, ktoré podporili rozvoj dieťaťa.

 

Aké ďalšie benefity by zmena hodnotenia priniesla žiakom?

V centre pozornosti bude žiak. Hlavným benefitom je to, že bude dostávať okamžitú spätnú väzbu počas výučby. Znižuje sa tiež miera demotivácie žiakov vplyvom negatívneho alebo príliš benevolentného hodnotenia a viac sa upriamuje pozornosť na poskytovanie spätnej väzby. Nepriamym dopadom bude redukcia písomiek a ústneho skúšania a naopak, podporí sa hľadanie a aktívne využívanie iných spôsobov preverovania vedomostí, zručností aj kompetencií žiakov.

 

Bude to mať výhody aj pre učiteľov?

Pre učiteľov bude benefitom vytvorenie kvalitatívne iného vzťahu so žiakmi aj s rodičmi. Vyplynie to najmä z toho, že učiteľ bude poskytovať priamo každému dieťaťu a teda aj rodičom informáciu o tom, ako postupujú v učení sa, kde robia chyby, čo sa im podarilo prekonať, akú prekážku zvládli a pod. Rodičia takto získajú lepši pohľad na to, v čom má dieťa silné a slabé stránky, na čo je potrebné systematicky pracovať. Samozrejme, do istej miery to ovplyvní aj rodičovské združenia (schôdzky), ktoré by mali mať viac charakter konzultácií pre rodičov. Pozitívnym dopadom by tiež mohlo byť zvýšenie objektívnosti hodnotenia, keďže oblasť správania bude reálne samostatnou oblasťou, ktorú by mali učitelia hodnotiť. Pomenovanie výkonu a smerovanie k stanovenému cieľu budú jednou z oblastí, kompetencie ďalšou, správanie v súlade s pravidlami predstavujú samostatný balík a ďalšie okruhy hodnotenia si môžu navrhnúť učitelia podľa ich potrieb.

 

Ako často by mali byť takto žiaci hodnotení?

V prípade zmeny hodnotenia, a teda prechodom zo známok na iné formy, prevažne slovné hodnotenie, hovoríme v súvislosti s priebežným aj záverečným hodnotením detí. V prvom rade očakávame, že slovné hodnotenie alebo rôzne iné typy spätnej väzby by malo dieťa dostávať okamžite po každom „výkone“, teda počas celého procesu učenia sa. Jeho súčasťou môže byť aj sebahodnotenie alebo vzájomné hodnotenie medzi žiakmi navzájom. Po uplynutí istého času (tak, ako by si to v školskom vzdelávacom programe školy definovali) by deti mali dostávať aj celkové hodnotenie ich výkonu. Priebežná spätná väzba je dôležitou súčasťou rozvoja žiakov, rovnako aj sumatívne hodnotenie, ktoré má však iné pravidlá. Kým priebežná spätná väzba slúži na zabezpečenie maximálneho progresu v učení sa, v sumatívnom (záverečnom) hodnotení by už žiak mal byť konfrontovaný s očakávaným výkonom a v rámci slovného hodnotenia by mal dostať informáciu, ako sa mu tieto očakávania podarilo naplniť. Čiže z tohto pohľadu hovoríme o neustálom poskytovaní informácií o rozvoji žiakov, avšak forma poskytovania spätnej väzby môže mať rôzne formy a je na učiteľovi, aby zvážil, akú stratégiu si zvolí.

 

Nezisková organizácia MESA10 spustila v roku 2016 iniciatívu To dá rozum s cieľom definovať príčiny súčasného nepriaznivého stavu školstva na Slovensku a navrhnúť v ňom potrebné zmeny. Tento rok na základe vykonanej analýzy publikovali Odporúčania pre skvalitnenie školstva na Slovensku od materských až po vysoké školy vrátane vedeckej a umeleckej činnosti na vysokých školách. V rámci týchto odporúčaní autori navrhujú, aby sa na prvom stupni zmenil spôsob hodnotenia z klasického známkovania na formatívne hodnotenie a záverečné slovné hodnotenie.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozhovory, Známky
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.