Úzkosť u detí neprehliadajte

Úzkosť u detí môžu spúšťať rôzne podnety. Venujte im pozornosť.

 

Je normálne, že deti sú z času na čas úzkostné, no sú ich obavy dôvodom na obavy? Všetky deti majú z niečoho strach, či už sa boja tmy v spálni alebo susedovho psa. Väčšina detí ale tieto strachy dokáže s pomocou rodiča prekonať. Ale asi 7 percent detí vo veku 3 až 17 rokov má podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb úzkostnú poruchu. V prípade takýchto detí sa ich obavy časom zintenzívnia namiesto toho, aby prirodzene vymizli. „Bez ohľadu na to, do akej miery odpovedáte na úzkostlivé otázky dieťaťa alebo ho ubezpečujete, že je všetko v poriadku, nedokáže absorbovať vaše uistenia,“ vysvetľuje Tamar Chansky, autorka knihy Freeing Your Child From Anxiety. V závažných prípadoch môžu deti s úzkosťou prestať jesť, spať alebo chodiť do školy. 

 

Čo spôsobuje detskú úzkosť?

Niektoré deti sa jednoducho rodia úzkostnejšie a menej schopné zvládať stres ako iné. Deti môžu tiež zachytiť úzkostné správanie z blízkosti úzkostných ľudí. U niektorých detí sa vyvinie úzkosť po stresujúcich udalostiach ako napríklad:

• časté sťahovanie z domu alebo školy,
• časté hádky v domácnosti,
• smrť blízkeho príbuzného alebo priateľa,
• vážne ochorenie alebo sa zranenie,
• problémy súvisiace so školou ako sú skúšky alebo šikanovanie,

 

Deti s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchami autistického spektra majú častejšie problémy s úzkosťou. Existuje aj rodinné spojenie, to znamená, že deti s úzkostným rodičom majú až sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať úzkostnú poruchu, v porovnaní s deťmi, ktorých rodičia nie sú príliš úzkostliví. „Veľká zmena tiež môže niekedy v dieťati vyvolať pocit, že všetko v živote sa mení a nič nie je predvídateľné,“ vysvetľuje doktor Chansky.

 

Aké sú príznaky úzkosti u detí?

Aj u detí v predškolskom veku môže nastať úzkostná porucha. Podľa výskumnej správy z roku 2019 má 10 percent detí vo veku 2 až 5 rokov príznaky úzkostnej poruchy. Úzkosť sa však u malých detí prejavuje inak ako u ich starších rovesníkov. Podľa psychológov sa príznaky úzkosti u predškolákov prejavujú nasledovne:

• Hnev alebo agresivita.
• Častý plač.
• Napäté svaly.
• Ťažkosti pri zaspávaní.
• Sťažnosti na bolesti brucha a hlavy bez predchádzajúcich zdravotných problémov.
• Nečakané pohyby tela alebo tiky.
• Časté záchvaty hnevu.
• Nočné mory.

 

Aké sú príznaky úzkosti u starších detí?

Dokonca aj šťastné deti majú tendenciu mať väčšie obavy, keď dosiahnu vek 7 alebo 8 rokov, pretože lepšie rozumejú svetu okolo seba a začnú si uvedomovať, koľko toho nemajú pod kontrolou. "V tomto veku dochádza k posunu od starostí s príšerami pod posteľou k skutočným problémom,“ hovorí Jenn Berman, poradca pre rodičov a autor príručky Sprievodca výchovou šťastných a sebavedomých detí od A po Z.

Rozdiel medzi normálnou starosťou a úzkostnou poruchou je závažnosť. Mladšie deti si možno neuvedomujú, že ich obavy sú nereálne alebo prehnané, a môžu ich prejaviť iba správaním. Ak majú obavy, že sa niečo môže stať napríklad rodičom, môžu mať problém odlúčiť sa od nich alebo zaspať. Ďalšie úzkostné symptómy u detí zahŕňajú bolesti hlavy alebo žalúdka či problémy so spánkom. Staršie dieťa môže tiež klásť otázky poháňané strachom, ktorý sa časom môže zhoršovať.

 

Ako môžete pomôcť dieťaťu s úzkosťou

Našťastie úzkostné poruchy sú liečiteľné stavy. Ak príznaky úzkosti narúšajú bežné denné aktivity vášho dieťaťa, porozprávajte sa s detským lekárom alebo detským psychológom. Je tiež dôležité vedieť, že rovnako ako u dospelých žien, aj dievčatá pociťujú úzkosť v dvojnásobnej miere ako chlapci. 

 

Existujú spôsoby, ktoré môžu rodičia urobiť, aby pomohli deťom naučiť sa zvládať svoje pocity úzkosti. 
 

• Nevyhýbajte sa tomu, čoho sa vaše dieťa bojí. Aj keď to môže poskytnúť krátkodobú úľavu, vyhýbanie sa problému úzkosť posilňuje a časom ju zhoršuje.
   
• Modelujte reakcie. Počúvajte obavy svojho dieťaťa, ale dávajte pozor, aby ste tieto obavy nezosilnili. Namiesto toho pomôžte svojmu dieťaťu praktizovať relaxačné techniky a zároveň modelovať vhodné, nebojácne reakcie na zdroj úzkosti vášho dieťaťa.
   
• Pomôžte svojmu dieťaťu naučiť sa akceptovať strach. Ak svojmu dieťaťu umožníte, aby bolo postupne vystavené zdroju svojho strachu a zároveň použilo relaxačné techniky na upokojenie jeho reakcie na strach, môže mu to pomôcť naučiť sa akceptovať strach a nakoniec sa naučiť, že sa nie je čoho báť.

 

Spôsoby, ktorými sa rodičia vyrovnávajú s úzkosťou, môžu ovplyvniť spôsob, akým sa deti vyrovnávajú so svojimi strachmi. Aj keď by rodičia nemali predstierať, že nemajú úzkosť, mali by sa zamerať na to, aby ukázali deťom, že je to niečo, čo možno pokojne a efektívne zvládnuť.