Oidipovský komplex - čo je to a ako sa v živote prejavuje?

Závislosť syna na matke aj v dospelom veku nazývajú psychológovia Oidipovský komplex. Prečo vzniká a ako sa v bežnom živote prejavuje?

 

Zrelá a rozumná matka má za cieľ vychovať syna, ktorý sa osamostatní v správnom čase a bude dostatočne silný na to, aby zvládal skúšky, ktoré mu život postaví do cesty. Odipovský komplex je práve niečo, čo hovorí o opaku, teda matka nevychová muža, ktorý si vie rady aj bez nej.

 

Freudove teórie

Oidipovský komplex je základný psychoanalytický model vývoja osobnosti. Odvodzuje sa od neho mnoho rôznych porúch osobnosti, ktoré sa interpretujú ako rôzne formy jeho nezvládnutia. Pri vysvetľovaní oidipovského komplexu nemožno opomenúť meno Sigmunda Freuda, rakúskeho lekára, psychológa a psychiatra, zakladateľa psychoanalýzy, ktorý rozpracoval psychosexuálnu teóriu vývinu dieťaťa do piatich štádií, a to:

1. orálna fáza (narodenie – 1. rok dieťaťa)
2. análna fáza (1. – 2. rok)
3. falická fáza (2. – 5. rok)
4. latentná fáza (5. – 12. rok)
5. genitálna fáza (od 12. roku).

 

Pre zdravé utváranie sexuálnej identity jedinca je najdôležitejšie falické obdobie, spadajúce do predškolského veku dieťaťa. V tomto období sa dieťa vyrovnáva so záujmom o svoje pohlavné orgány, ale aj pohlavné orgány opačného pohlavia. „Oidipovský chlapec“ je, podľa Freuda, zamilovaný do svojej matky a túži po sexuálnom styku s ňou. Z toho vyplýva rivalita a žiarlivosť voči otcovi, ktorý mu v tomto zámere svojou prítomnosťou bráni. Otec sa preňho stáva sokom v láske k matke. Chcel by sa ho „zbaviť“, prial by si, aby neexistoval.

Ťažisko problému spočíva v tom, že ho má zároveň veľmi rád. Mieša sa v ňom teda množstvo rozporuplných pocitov, ako sú láska, nenávisť, žiarlivosť, pocit viny.

S pocitom viny súvisí tzv. „kastračný komplex“. Chlapec sa mylne domnieva, že žena je bytosť, ktorá sa dopustila podobného hriechu, ktorého sa práve dopúšťa on, a za to bola zbavená svojho pohlavného údu. Zachváti ho panický strach, že sa mu prihodí to isté.

Východiskom tohto búrlivého obdobia je potlačenie sexuálnej túžby po matke a následná identifikácia s otcom: „Raz budem ako otec.“ Vo vzťahu k matke zostáva len nevinná detská neha. V nasledujúcom období je detská sexualita odsunutá do úzadia a aktuálnou sa opäť stáva až v pubescentnom a následne v adolescentnom veku.

 

Prečo má pomenovanie „Oidipov“ alebo „oidipovský“ komplex?

Názov pochádza z báje antického Grécka o kráľovi Oidipovi, ktorý sa skutočne oženil so svojou matkou a zavraždil svojho otca, a to bez toho, aby vedel, že sú to jeho rodičia. Význam mena Oidipus poukazuje na človeka s poranenými chodidlami (opuchnutými). Meno získal vtedy, keď sa jeho otec, tébsky kráľ Laios z veštby dozvedel, že zomrie rukou vlastného syna, čo ho viedlo k vydaniu príkazu, aby narodený syn bol odnesený vysoko do hôr so spútanými a poranenými chodidlami, kde mal byť prenechaný divokej zveri. Sluha sa ale zľutoval nad osudom chlapca a zveril ho do starostlivosti pastierovi. Keď Oidipus dospel, dozvedel sa o pradávnej veštbe a zo strachu pred týmto hrozným činom opustil svoj domov, bez toho aby tušil, že opúšťa nepravých rodičov. Cestou narazil na starého muža, ktorého v potýčke usmrtil. Tým tak naplnil veštbu, pretože išlo o jeho skutočného otca kráľa Laia. V tom čase mesto Téby trápila sfinga, tak sa stal osloboditeľom mesta a prijal titul tébskeho kráľa a za manželku si vzal nevedomky svoju matku Jokastu. Celý príbeh končí ďalšími tragédiami ako dôsledok zistenia pravdy o svojej pravej identite. 

 

„V „oidipovskej fáze“ začína dieťa vnímať svoju pohlavnú identitu a objavovať rozdiely medzi mužom a ženou, matkou a otcom alebo sestrou a bratom – rozdiely, čo sa týka fyzického zjavu i mužského a ženského vyžarovania. Dieťa si čím ďalej, tým viac uvedomuje, že je dievča alebo chlapec. A túto skutočnosť chce mať potvrdenú zvonku, chce, aby rodičia jeho pohlavnú identitu uznávali. Z toho plynie istá idealizácia rodičov, najmä v súvislosti s rodičom opačného pohlavia. Svoje milostné nadšenie prežívajú deti v podobe fantázie a hier. Dcéra napríklad otcovi tvrdí: „Ocko, keď budem veľká, vezmem si ťa!“ alebo syn povie matke: „Mami, si najkrajšia žena na svete!“ – a nasleduje žiadosť o ruku“, vysvetľuje Mona Lisa Boyesen, česká lektorka vedúca kurzy v oblasti oidipovského obdobia a obdobia dospievania.

Lisa Boyesen ďalej upozorňuje „že podobné vyznania lásky sú v tejto fáze vývinu prirodzenou súčasťou romantizmu dieťaťa. Je preto dôležité, aby ich rodičia na jednej strane nebrali doslovne, avšak nemali by ich ani odmietať. V ideálnom prípade ich budú považovať za nevinný prejav hlbších citov, výraz lásky a nežnej náklonnosti. Budú si ich vážiť, pretože milostné blúznenie dieťaťa je dôležitým zdrojom pre jeho schopnosť mať vzťah a dosiahnuť zrelú identitu v neskoršom veku. Úspešné oidipovské naplnenie je skutočným kľúčom k integrite a vášni prežívanej dospelým človekom a zároveň nevyhnutnou podmienkou zdravej, tzn. nie neurotickej, voľby partnera“.   

 

Je oidipovský komplex len výmyslom?

Kritika Freudových teórií zaznela z mnohých strán a často sa v odbornej verejnosti stretávali s nepriateľským prijatím. Niektorí oponenti odmietali predstavu, že deti majú erotické želania, rovnako ako tézu, že sa na základe skúseností z raného detstva vytvárajú nevedomé mechanizmy potláčania úzkosti, ktoré pretrvávajú po celý život. Freudovi tiež vytýkali, že sa príliš sústreďuje na mužskú psychológiu, zatiaľ čo ženskej nevenuje dostatočnú pozornosť. Objavili sa dokonca aj názory, že celý koncept Freudovej psychoanalýzy je výmyslom Židov, ktorí sa ňou pokúšajú zničiť kresťanstvo. Bez ohľadu na racionálne či iracionálne námietky voči Freudovej koncepcii, niektorým jej častiam len ťažko môžeme uprieť platnosť. Je takmer isté, že ľudské správanie má aj svoje nevedomé aspekty, ktoré vychádzajú z mechanizmov potláčania úzkosti, osvojených už v ranej fáze života.

 

Môže oidipovský komplex pretrvávať až do dospelosti?

Problém nastáva, ak tento proces neprebehne celý a podvedomá láska k matke pretrvá do dospelosti. Už ju obvykle nesprevádza sexuálna túžba – tú potlačí svedomie a spoločenská morálka – mladý muž však môže mať neskôr problém s vlastným životom.

V lepšom prípade všetko vyrieši tým, že si nájde partnerku podobnú matke. V horšom bude partnerky strácať, pretože sa závislosti na matke nedokáže zbaviť. Ďalšou, nie ideálnou, alternatívou je asexualita voči vlastnej manželke (partnerke). Tá sa preňho stane sväticou rovnako ako matka s tým, že takýto vzťah je predsa nemožné poškvrniť sexom. Ten je určený výhradne k plodeniu detí, zatiaľ čo pestrosť v sexe si muž vyberie v anonymných milostných aférkach.

Partnerky svoje polovičky závislé od matky často nazývajú "oidipáci". Pojem „oidipák" sa podľa psychológa Radomíra Warošeka používa v prenesenom význame na označenie syna, ktorý je aj v dospelosti, po založení vlastnej rodiny, citovo, názorovo či inak závislý od svojej matky a jej potreby uprednostňuje pred potrebami svojej partnerky.

Signály, ktoré nasvedčujú tomu, že váš partner trpí oidipovským komplexom

• Keď partnerova matka zavolá, že potrebuje s niečím pomôcť, a on okamžite zruší váš spoločný program bez toho, aby ste sa na tom vopred dohodli.
• Keď trávi viac času s matkou než s vami, niekoľkokrát denne jej telefonuje alebo posiela sms, či e-maily.
• Keď všetko, čo povie mama, je sväté.
• Ak medzi vami vznikne akýkoľvek, aj najmenší problém, okamžite ho „uteká“ rozpovedať mamičke.
• Nech uvaríte akokoľvek dobrý obed, dokonale vyžehlíte jeho nohavice, „sterilne“ vyčistíte domácnosť, či zasadíte kvety v záhrade, nikdy to nie je dosť dobré. Predsa mamička to vie najlepšie!
• Rady pre výchovu vašich detí čerpá výhradne od mamičky a poučuje o nich aj vás, nehovoriac o tom, že si striktne vyžaduje, aby ste ich praktizovali. Ak sa týmto „radám“ vzopriete, mamička „zaradí vyššiu rýchlosť“ a začne proti vám štvať vaše vlastné deti.
• Rodinné výlety, dovolenky a víkendové pobyty ponúkajú, podľa vášho partnera, priestor, kde si s jeho matkou môžete vytvoriť dôvernejší vzťah, a ako bonus vám predsa „postráži“ deti, keď sa budete chcieť zabaviť.
• Ak vyjadríte odmietavý postoj k partnerovej matke a jej praktikám, máte „o zábavu“ postarané. Väčšiu urážku váš partner nepozná.
• Rozhovory s matkou sú výsostne ich súkromnou záležitosťou. Vy máte „vstup zakázaný“!
• Keď rieši dilemu týkajúcu sa čohokoľvek, prvá „na linke“ je jeho matka. Tá vie predsa najlepšie, ktoré rozhodnutie je správne!
• Finančnou poradkyňou pre váš rodinný rozpočet je opäť ona. Vie, ako a kde ušetriť, do čoho investovať.
• Aj napriek tomu, že je už dospelým mužom, rada ho oslovuje infantilnými výrazmi: „synček, dieťatko, miláčik, Petríček, ...“ a on jej ich s láskou opätuje.
• Na spoločenských (rodinných) akciách sa neustále uisťuje, či je s maminou všetko v poriadku, či náhodou niečo nepotrebuje, dokonca vás nechá sedieť osamote za stolom a vedie s ňou siahodlhý rozhovor, aby sa náhodou necítila ukrivdená či osamotená. A čo je veľmi „okaté“, pozerá sa na svoju matku ako na „svätý obrázok“.

 

Pred svadbou taký nebol ...

Ružové okuliare robia svoje, no nie vždy tento stav možno pripisovať počiatočnej zamilovanosti. Totiž, tieto matky svojich synov natoľko „milujú“, že im „doprajú“ oženiť sa a „byť šťastnými“ so svojimi partnerkami. Poznáte to, správajú sa milo, prívetivo, pozvú vás na obed, pomôžu v domácnosti, dokonca prekvapia neočakávaným a dlho vytúženým darčekom... Až kým .... Až kým im „nedôjde“, že svojho syna už „navždy stratili“. Už nepatrí im, ako doteraz, ale partnerke, manželke, s ktorou sa rozhodol zdieľať svoj život. Neberú to ako prirodzenú súčasť svojho života, kedy každé „vtáča“ vyletí z hniezda a ide svojou vlastnou cestou, práve naopak, berú to ako tragédiu, za ktorú predovšetkým môžete vy! Prečo? Pretože vy ste jej vzali syna a „obsadili“ jej miesto.

Na svojho syna sú také fixované, že sa ho nechcú vzdať, ani keď sa ožení. Považujú ho za svoje vlastníctvo a jeho svadba je pre nich zradou. V manželke či priateľke vidia svoju konkurenciu.  „Aký si nevďačný, že si ma opustil, nechal samú," opakujú so slzami v očiach pri každej príležitosti. Matka a jej „materský komplex". A na druhej strane je to syn, ktorý bez rád matky nevie existovať. Syn a jeho „oidipovský komplex".

Problematika zasahovania svokrovcov do života manželov, alebo neschopnosť jedného z manželov odpútať sa od nich, sa v psychologických poradniach vyskytujú čoraz častejšie a sú jednou z najčastejších príčin rozvratov manželstiev.

 

Existuje nejaká pomoc?

Najjednoduchšie je utiecť. Pokiaľ ešte nie ste manželia a nemáte deti, „vezmite nohy na plecia“ a bežte „o život“. Je totiž len minimálna šanca, že „nad mamičkou zvíťazíte“. Príbehy mnohých žien, ktoré si týmto „peklom“ prešli a stále prechádzajú, tomu nasvedčujú.

Ak ho ale máte naozaj rada, skúste sa s ním porozprávať a spoločne navštíviť psychológa alebo psychiatra. Oidipovský komplex je totiž problém, ktorý vyžaduje pomoc odborníka.

 

---

Zdroj:

www.vycviky.cz

Říčan Pavel: Psychologie osobnosti. 2010.

Ouředníčková Libuše: Výchova dítěte v rodině s jedním rodičem.