http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Hry a aktivity pre zvládanie zlosti a agresivity detí, ktoré môžete využiť v škole

Magdaléna Kremnická
Autor článku
Foto: Bigstock
Agresivita a hnev v triede môžu učiteľom zásadne sťažovať každodennú prácu a deťom učenie. / Foto: Bigstock

Prostredníctvom hier môžeme pracovať s deťmi v triede aj s hnevom a agresivitou. 

 

O deťoch a mládeži sa dnes hovorí, že sú silne orientovaní len na seba a že sú stále agresívnejší. Ako sa menia podmienky socializácie zmenšovaním rodín a krehkosti ľudských vzťahov, zmenšujú sa i možnosti detí získavať sociálne skúsenosti. Mnohým z nich pripadá zaťažko nadväzovať pozitívne vzťahy k druhým ľuďom, zapojiť sa do nejakej skupiny, prijímať druhých ľudí, ustupovať a konštruktívne riešiť konflikty.

Sťažnosti na agresivitu detí a mládeže a ťažkosti s jej zvládaním nie sú tak nové, ako sa nás snažia presvedčiť mnohé vysvetlenia súčasnej situácie. Agresívne správanie detí a mládeže bolo súčasťou aj minulosti, a to ako správanie rušivé a nezvládnuteľné. Prekvapivé však je, že pedagogické úsilie nachádzať účinné metódy a opatrenia nebolo úmerné týmto sťažnostiam.

Často sa nevyužívajú pedagogické možnosti a nedbá sa o citovú výchovu; nenacvičujú sa zručnosti, ktoré by deti a mládež mali získať, aby sa naučili ovládať agresívne impulzy a aby si osvojili a udržali uspokojivé vzťahy k druhým. Len zriedkakedy sa cvičí schopnosť a ochota praktizovať konštruktívny, pokojný spôsob riešenia konfliktov.

 

Deťom a mladým ľuďom sa väčšinou len radí, že sa „majú znášať“. Pedagogická činnosť je silne orientovaná na harmonizáciu, pri ktorej ide skôr o to vyhnúť sa konfliktom než o vážne riešenie problémov. Konflikty sa spracovávajú prevažne konvenčným spôsobom – hľadaním „vinníka“ a napomínaním. Okolitý svet reaguje na agresívne správanie trestom, odplatou a sociálnym odmietnutím. To je potom u agresívne jednajúcich jedincov pociťované ako ďalšie ohrozenie a nevedie k zníženiu hladiny zlosti a agresivity, ale skôr rozpútava novú agresiu.

 

Cvičenia a interakčné hry ako možnosť pre učiteľov

Jednou z možností, ako uviesť do chodu pedagogické procesy ku konštruktívnemu zvládaniu zlosti a agresivity, sú interakčné hry a cvičenia. Hry poskytujú deťom a mladým ľuďom otvorené interakčné systémy, ktoré im umožňujú získať skúsenosti so sebou samým i s druhými. Môžu vložiť do hernej situácie vlastné pocity a potreby, môžu jednať aktívne, otvorene – a bez strachu tak zakúsiť dôsledky svojho správania.

Platí to predovšetkým pre tzv. sociálne hry, t.j. pre hry a cvičenia bez víťazstva a prehry. Súťaživé hry nie sú vhodné k naštartovaniu pozitívnych sociálnych procesov. Túžba zvíťaziť vedie k silnému psychickému napätiu, takže sa len ťažko dosiahnu zmenené, sociálne žiaduce spôsoby správania.

Naopak, sociálne hry a cvičenia sprostredkovávajú rozličné vzťahy medzi členmi skupiny, a to nie len vecné, ale aj na citovej úrovni. Pri sociálnych hrách môžu deti a mladí prekonať zabehnuté vzorce správania a cvičiť s v schopnostiach potrebných k prosociálnemu správaniu.

Pri hre sú podnecované dôležité procesy učenia, aj napriek tomu však hra nie je „vážnou“ situáciou. Pri hre je dovolené čokoľvek a hra môže slúžiť aj k pobaveniu, aj keď niektoré herné situácie by v bežnom živote pôsobili trápne, alebo by takéto jednanie bolo potrestané. K hre patrí napr.:

  • dynamika napätia a uvoľnenia,
  • rozvoj fantázie, vedúcej až po nezmysly pri mnohých hrách, napr. „slovných hračkách“,
  • pohyb a telesný kontakt,
  • povolené „agresívne“ správanie,
  • radosť z opätovného nájdenia bezpečia a potešenia z opakovania.

 

7 aktivít, ako pracovať s deťmi s agresivitou a hnevom v triede

1 | Nácvik proti provokáciám

Situácia vedúca ku konfliktu môže často agresora otupiť alebo zaskočiť, a to vtedy, ak „obeť“ reaguje na provokáciu prekvapivým spôsobom a hlavne pohotovo. Bohužiaľ často sa stáva, že v rozhodujúcom okamihu útoku nám nič vhodné nenapadne. Pomôcť teda môže nácvik. Na nadávky je možné reagovať napríklad takto:

  • „Ty usmrkanec!“ – reakcia: „Nevidel si moju vreckovku?“
  • „Ty úbožiak!“ – reakcia: „A nemohol by si mi teda pomôcť, keď som taký úbožiak?“
  • „Debil!“ – reakcia: „Pre debila každý debil!“

Deti si môžu vymýšľať neobvyklé reakcie na agresívne provokácie buď jednotlivo, alebo v skupinách. Tieto reakcie zaznamenať a neskôr s nimi zoznámiť celú skupinu. Ich účinnosť sa tiež môže vyskúšať inscenovaním. Deti si tak v prehrávaných situáciách možno spomenú na nejakú lepšiu, trefnejšiu reakciu. Mal by sa im tiež nechať dostatočný priestor, aby mohli scény komentovať.

 

2 | Som – viem – mám

Základom zvládania agresivity a zlosti u detí a mládeže je budovanie ich zdravého sebavedomia a sebaúcty, k čomu môže pomôcť nasledujúca hra.

Deťom sa nalepia na chrbát kartičky veľkosti A5 a na ne začiatok troch viet:

  • Som ...
  • Viem ...
  • Mám ...

Všetci si vezmú pero a rozídu sa po miestnosti. Pritom si vzájomne dopĺňajú začiatky viet na kartičkách pozitívnymi poznámkami, ktoré sa skutočne hodia k danému dieťaťu. Keď sú všetky vety doplnené, hra končí.

Potom si deti môžu kartičky odlepiť a prečítať si, čo si o nich druhí myslia. Autori jednotlivých textov zostanú anonymní. Takto možno mnohé deti vyjadria druhým to, čo by sa inak hanbili vysloviť.

Ako sa deti cítili pri pohybe po miestnosti? A ako sa cítia teraz, keď si prečítali, čo si o nich druhí myslia? Sú prekvapené, alebo sa hodnotia rovnako?

 

3 | Protokol hnevu a zlosti

Mnohé deti ľahko ovládne zlosť bez toho, aby vlastne vedeli prečo a bez toho, aby si to samé priali. Niektoré deti svoj hnev potlačia, iné naopak reagujú neprimerane prudko. Aby sme sami seba lepšie poznali a naučili sa kontrolovať svoj hnev, pomôže nám k tomu „protokol hnevu a zlosti“, ktorý si každý deň budeme viesť.

Ukážeme si to na nasledovnom príklade:

  1. Čo ma dnes nahnevalo?
  2. Ako som reagoval? (Ignoroval som to, plakal som, utiekol som, kričal som, mlátil som do všetkého okolo seba, kopol som do stoličky, vybil som si zlosť na niekom nezúčastnenom, hľadal som pomoc u dospelých, čakám na najbližšiu príležitosť k pomste, ... )
  3. Ako chcem reagovať najbližšie?
  4. Znovu si predstavujem tú situáciu a nacvičujem reakcie, ktoré som si zapísal v predchádzajúcom bode. (Napríklad poviem pred zrkadlom: „Nie, to nechcem.“ Učím sa zhlboka dýchať, alebo nacvičujem nejakú pozitívnu „samomluvu“...)

 

Protokoly hnevu a zlosti by mali byť zavedené v celej skupine. Je potrebné vopred prediskutovať, čo sú a čo nie sú reakcie pomáhajúce proti hnevu. Pedagóg by mal venovať čas rozhovoru s každým jednotlivým dieťaťom nad jeho protokolom, povzbudiť ho k vytrvalosti a poradiť mu.

 

4 | Tajné priateľstvo

Každé dieťa si na určitú dobu (u malých detí na jeden až dva dni, u väčších na týždeň až mesiac) zvolí za svojho tajného priateľa dieťa, s ktorým sa často háda alebo ktoré vlastne neznáša. Počas tejto doby dbá na svoje pozitívne správanie sa voči tomuto dieťaťu. Staršie deti si denne vedú „protokol priateľstva“, v ktorom zachytávajú pozitívne udalosti a pozorovania. K „tajnému priateľstvu“ patrí aj nenápadné podporovanie tajného priateľa slovami a skutkami: pri hrách si ho vybrať do svojej skupiny, v diskusii podporovať jeho priania a argumenty a pod. Po uplynutí určeného času sa v skupine diskutuje o skúsenostiach s tajným priateľstvom.

Aké skúsenosti deti získali? Stalo sa z nejakého tajného priateľstva skutočné priateľstvo?

 

5 | Deliť sa o zlosť

Deti, ktoré spolu nerady hovoria a ľahko sa dostávajú do hádok, spoločne maľujú obraz zlosti. Posadia sa oproti sebe, uprostred majú list papiera a (bez toho, aby spolu hovorili) maľujú striedavo, čiaru za čiarou. Snažia sa pritom vyjadriť city, ktoré voči sebe prechovávajú. Mnohokrát už táto spoločná práca pomôže k zblíženiu.

Pokiaľ nie je možné vytvoriť vhodné dvojice zo všetkých detí, prevyšujúce sa môžu prizerať. V každom prípade by mala byť daná príležitosť k rozhovoru v malých skupinkách, prípadne v celom kolektíve. Aké ste mali pocity pri spoločnom maľovaní s partnerom, ktorého vlastne nemáte radi?

 

6 | Výhovorky

Deti, ktoré sa voči druhým správajú agresívne, nebývajú ochotné ani schopné niesť zodpovednosť za svoje konanie. Pomocou nasledujúceho cvičenia môžu byť odhalené najbežnejšie výhovorky.

Všetky deti sedia v kruhu. Každé dostane papier a pero. Na papier napíše začiatok vety, ktorá popisuje nejaké agresívne správanie, napr.:

  • „Udrel som ho ...“
  • „Hodil som kameňom ...“
  • Povedala som jej, že je krava ...“ atď.

 

Následne list preloží, aby napísanú vetu nebolo možné prečítať a podá ju svojmu susedovi v kruhu. Ten predchádzajúcu vetu doplní vetou začínajúcou slovom „pretože“ a uvedie nejakú obvyklú výhovorku. Napr.:

  • „pretože mi zobral tašku“;
  • „pretože si začal“;
  • „pretože ma ohovára“...

 

Ďalej pripíše nový „agresívny“ začiatok vety, prehne lístok a pošle ho ďalej. Keď sú lístky zväčša popísané, rozbalia sa a prečítajú. V diskusii sa potom ozrejmí, ako často (aj v skutočnosti) s určité agresívne správanie a jeho domnelé príčiny opakujú a ako často sa pritom jedná skôr o zlé návyky než o zdôvodnené výbuchy zlosti – a skôr o výhovorky než o skutočné príčiny.

 

7 | Súťaž v nadávaní

Deti utvoria skupinky, ktoré spolu súťažia v nadávaní. Každá skupinka približne päť minút písomne zhromažďuje čo najviac nadávok. (Určité slová sú, samozrejme, tabu.) Potom si skupinky s patričnou dramatickosťou vzájomne prednesú svoje nadávky.

Ako sa pri tom cítili? Zvolili vedome niektoré slová, pretože chceli zasiahnuť jednotlivé deti alebo súperiacu skupinu? Cítia sa samy nepríjemne zasiahnuté niektorými nadávkami? Poznajú deti vôbec význam slov, ktoré pri tom používajú? Vedia, čím sa obvykle vzájomne častujú?

 


Zdroj: Rosemarie Portmannová: Jak zacházet s agresivitou. 150 her pro zvládnutí zlosti a agresivity
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.